<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
     xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
     xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
     xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
     xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
     xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
     xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/">
<channel>
<title>Marathi Buzz &amp; : लेणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rss/category/caves</link>
<description>Marathi Buzz &amp; : लेणी</description>
<dc:language>en</dc:language>
<dc:rights>© 2020&amp;26 Marathi Buzz (In Association With Lucrative Exim Outsourcing Pvt Ltd)</dc:rights>

<item>
<title>घारापुरी लेणी &amp;  समुद्रस्थित अद्वितीय शिवमंदीर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/gharapuri-unique-shiva-temple-in-the-sea</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/gharapuri-unique-shiva-temple-in-the-sea</guid>
<description><![CDATA[ मुंबईपासून हाकेच्या अंतरावर असलेले व रायगड जिल्ह्याच्या हद्दीत येत असलेले घारापुरी हे जगप्रसिद्ध बेट जगभरातल्या पर्यटकांचे आकर्षण आहे ते येथील हिंदू शैव लेण्यांमुळे. या लेण्यांची किर्ती जगभरात एवढी दिंगत आहे की १९८७ साली या बेटास युनेस्को जागतिक वारसा स्थानाचा दर्जा देण्यात आला. घारापुरी येथे जाण्यासाठी मुंबई तथा रायगड जिल्ह्यातून लाँचेस उपलब्ध आहेत मात्र मुंबईहून या बेटास भेट देणार्‍यांची संख्या जास्त असल्याने लॉन्चेसची संख्याही मुबलक असते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c078db6724.webp" length="34442" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:29:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पाताळेश्वर लेणी &amp; पुण्याचा प्राचीन वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pataleshwar-caves-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pataleshwar-caves-pune</guid>
<description><![CDATA[ पाताळेश्वर लेण्यांची निर्मिती कुठल्या राजवंशाच्या आश्रयाखाली झाली याची ठोस माहिती मिळू शकली नसली तरी लेण्यांची स्थापत्यशैली राष्ट्रकूट स्थापत्यशैलीसोबत मेळ खाते, याशिवाय उत्तर कोकणचा शिलाहार राजा अपराजित याने आपल्या राज्याचा पुण्यापर्यंत विस्तार केला होता, त्यावेळी त्याने हे लेणे बांधले असावे असाही एक समज आहे कारण शिलाहार हे राष्ट्रकूट घराण्याचे एकनिष्ठ मांडलिक होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6b4599266.webp" length="46836" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 14:22:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगड जिल्ह्यातील अप्रसिद्ध पांडवलेणी – इतिहास, भौगोलिक वैशिष्ट्ये आणि पर्यटन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/neglected-pandavleni-raigad-district</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/neglected-pandavleni-raigad-district</guid>
<description><![CDATA[ भोगावती नदीवरील या धरणाच्या परिसरात मिरगड, रत्नगड सारखे दुर्ग आणि व्याघ्रेश्वरसारखी धार्मिक स्थळे आहेत. मात्र या सगळ्यांच्या छायेत लपलेला एक ऐतिहासिक रत्न म्हणजे पांडवलेणी. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5fadad3ec.webp" length="60294" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:33:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जुन्नर तालुक्यातील तुळजा लेणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tulja-caves-junnar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tulja-caves-junnar</guid>
<description><![CDATA[ महाराष्ट्रात सातवाहनांच्या राजवटीत लेणी निर्मिती करण्यास प्रारंभ झाला. इ.पू पहिल्या शतकात लोणावळ्या जवळ भाजे लेणे कोरले गेले. पुढे नाणेघाटाची निर्मिती झाली. कल्याण, सोपारा, चौल सारख्या बंदराशी जुन्नर बाजारपेठ जोडली गेली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b532c9e1db.webp" length="62334" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:39:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अंबा अंबिका लेणी समूह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/amba-ambika-leni</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/amba-ambika-leni</guid>
<description><![CDATA[ अंबा अंबिका लेणी समूह हा बौद्ध आणि जैन लेण्यांचा मिळून असलेला लेणी समूह आहे, यापैकी आपण महत्वाच्या लेण्यांची आता माहिती घेऊ ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b50d6227a8.webp" length="41812" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:29:42 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भूतनाथ लेणी &amp; धामणखोल</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhootnath-caves-junnar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhootnath-caves-junnar</guid>
<description><![CDATA[ जुन्नर परिसरात दोनशेहून जास्त लेणी आहेत. स्थानिक, परकीय व्यापाऱ्यांनी यासाठी दान, सहाय्य दिल्याचे शिलालेख लेण्यावर कोरलेले आढळतात. त्यापैकी जुन्नर भागातील मानमुकुट उर्फ मानमोडी डोंगरात असणारा हा आणखी एक भूतनाथ लेणी समूह ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b4fcab0598.webp" length="56226" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:25:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कुडे मांदाड लेणी – रायगड जिल्ह्यामधील प्राचीन बौद्ध वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kuda-caves</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kuda-caves</guid>
<description><![CDATA[ कुड्याजवळील मांदाड खाडी हा त्या काळातील महत्वाचा बंदर परिसर होता. इ. स. १५० मध्ये टॉलेमीने तिचा उल्लेख मंदागार तर पेरिप्लसने मंदागोर असा केला आहे. हे बंदर केवळ स्थानिक नव्हते, तर ग्रीस आणि रोम पर्यंत व्यापार करणारे आंतरराष्ट्रीय केंद्र होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aaa59a2f15.webp" length="33892" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:39:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वेट्टूवनकोविल &amp; दक्षिणेतील कैलास लेणे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vettuvan-koil</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vettuvan-koil</guid>
<description><![CDATA[ वेरूळच्या कैलास मंदिराचे लहान रूप शोभेल असे हे स्थापत्य. चेन्नईच्या दक्षिणेला ५५० कि.मी. वर थोट्टूकुडी जिल्ह्यात कलुगमलई गावी हे स्थापत्य बघायला मिळते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a7c818ad51.webp" length="76036" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:23:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोटमसर गुंफा &amp; जमिनीखालचे अद्भुत</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kotumsar-cave</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kotumsar-cave</guid>
<description><![CDATA[ कोटमसर गुहा प्रसिद्ध आहेत त्या इथे असलेल्या लवणस्तंभांसाठी. इंग्रजीत याला stalactite असे म्हणतात. इथला खडक कॅल्शियम कार्बोनेटयुक्त म्हणजे चुनखडीचा आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a784d19183.webp" length="34670" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:06:00 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नाशिकची प्रसिद्ध पांडवलेणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pandavleni-caves</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pandavleni-caves</guid>
<description><![CDATA[ ही लेणी सातवाहन काळातील असून त्यांची निर्मिती इसवी सनपूर्व ११० मध्ये सुरू झाली असे मानले जाते. इतिहासकारांच्या मते हे कार्य कृष्ण अथवा कान्हा नामक सातवाहन राजाच्या कारकिर्दीत प्रारंभ झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fd6534806d.webp" length="57870" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 19:32:16 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पन्हाळा किल्ल्यावरील प्राचीन गुहा &amp; प्राचीन इतिहासाचा वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ancient-caves-panhala-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ancient-caves-panhala-fort</guid>
<description><![CDATA[ पन्हाळा किल्ल्याचे प्राचीन महत्त्व सिद्ध करणाऱ्या असंख्य वास्तूंमध्ये एक महत्त्वाचा घटक म्हणजे येथे असलेली मानवनिर्मित लेणी किंवा गुहा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ec0af05022.webp" length="36854" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:47:33 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

</channel>
</rss>