<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
     xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
     xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
     xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
     xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
     xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
     xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/">
<channel>
<title>Marathi Buzz &amp; : किल्ले</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rss/category/forts</link>
<description>Marathi Buzz &amp; : किल्ले</description>
<dc:language>en</dc:language>
<dc:rights>© 2020&amp;26 Marathi Buzz (In Association With Lucrative Exim Outsourcing Pvt Ltd)</dc:rights>

<item>
<title>जीवधन किल्ला &amp; इतिहासाचा मूक साक्षीदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jivdhan-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jivdhan-fort</guid>
<description><![CDATA[ या किल्ल्याने निजामशाहीचा उदय आणि अस्त जवळून पाहिला आहे, तसेच मराठा साम्राज्याच्या उभारणीतही महत्त्वाची भूमिका बजावली आहे. आज आपण या ऐतिहासिक जीवधन किल्ल्याची संपूर्ण माहिती आणि रोमांचक इतिहास जाणून घेणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202510/image_870x580_68e8b2d41fceb.webp" length="49326" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 10 Oct 2025 12:32:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हिरकणी टोक &amp; रायगड किल्ल्यावरील एक ऐतिहासिक टोक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hirkani-buruj-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hirkani-buruj-raigad</guid>
<description><![CDATA[ दुर्गदुर्गेश्वर रायगड किल्ल्याच्या पश्चिम दिशेला असलेले हिरकणी टोक समुद्रसपाटीपासून अंदाजे ८०० मीटर उंचीवर आहे. पायथ्याहून रायगडाच्या माथ्याकडे नजर टाकली की उजव्या बाजूला हिरकणी टोक आणि डाव्या बाजूला टकमक टोक सर्वप्रथम दिसते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e9ddbae995.webp" length="42196" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 21:19:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खुबलढा बुरुज – रायगड किल्ल्याची शौर्यगाथा सांगणारा पहारेकरी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khubladha-buruj-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khubladha-buruj-raigad</guid>
<description><![CDATA[ चीत दरवाजापासून थोडे वर चढल्यावर, डोंगराच्या उतारावर, एक भक्कम आणि ऐतिहासिक बुरुज नजरेत भरतो — खुबलढा बुरुज. जुन्या लिखाणात या बुरुजाचा उल्लेख &quot;खुलाबत बुरुज&quot; असा देखील आढळतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e9d83dfe86.webp" length="54594" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 21:17:28 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खुबलढा किल्ला – थळ : मराठ्यांच्या आरमारी इतिहासातील एक दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khubladha-fort-thal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khubladha-fort-thal</guid>
<description><![CDATA[ या परिस्थितीत, उंदेरीवर नियंत्रण ठेवण्यासाठी आणि सिद्दीला दोन्ही बाजूंनी कचाट्यात पकडण्यासाठी, शिवाजी महाराजांनी समुद्रकिनाऱ्यावरील मोक्याच्या जागी एक भुईकोट बांधला – तो म्हणजे थळचा भुईकोट. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e96ebbc193.webp" length="44094" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 20:49:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>विजयगड किल्ला &amp; तवसाळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vijaygad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vijaygad-fort</guid>
<description><![CDATA[ विजयगड किल्ला ‘तवसाळ’ गावाच्या हद्दीत येतो. यामुळे हा किल्ला ‘तवसाळचा किल्ला’ म्हणूनही ओळखला जातो. जयगड किल्ल्याच्या तुलनेत लहान आणि कमी प्रसिद्ध असला, तरी याचं ऐतिहासिक व स्थानिक महत्त्व कमी नाही. जयगड खाडीच्या उत्तरेला हा किल्ला वसलेला असून, याच्या आसपासचं परिसर अतिशय हिरवागार, समुद्राने वेढलेलं आणि निसर्गाच्या कुशीत वसलेलं आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68891bfdaf909.webp" length="37436" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 30 Jul 2025 00:40:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बाणकोट किल्ला अर्थात हिम्मतगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bankot-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bankot-fort</guid>
<description><![CDATA[ रत्नागिरी जिल्ह्याच्या उत्तरेला आणि रायगड जिल्ह्याच्या सीमेला लागून असलेल्या बाणकोट गावाची नोंद प्लिनी या ग्रीक इतिहासकाराने मंदगोर किंवा मंदगिरी या नावाने केली होती. आजही हे गाव आधुनिकतेच्या युगात बदलत असले असले तरी, त्याचा ऐतिहासिक वारसा तितकाच प्रभावशाली आणि समृद्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688919d066f46.webp" length="46362" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 30 Jul 2025 00:20:44 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तळे आणि तळगड: रायगड जिल्ह्यातील ऐतिहासिक आणि निसर्गरम्य पर्यटनस्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/scenic-and-historic-tala-town-and-talgad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/scenic-and-historic-tala-town-and-talgad</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीन काळी अरबी समुद्रामार्गे होणाऱ्या दळणवळण तथा प्रवासाचा एक मार्ग तळ्यावरून जात असे, हे आपल्याला याच तालुक्यात असलेल्या कुडे-मांदाड येथील सातवाहन कालीन लेण्यांवरून व खुद्द तळे या गावात असलेल्या तळगड या किल्ल्यावरून लक्षात येते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c0a9a1996a.webp" length="66556" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:42:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हबसाण जुई &amp; एक उपेक्षित जलदुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/habsan-jui-a-neglected-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/habsan-jui-a-neglected-fort</guid>
<description><![CDATA[ हबसाण जुईला भेट देण्यासाठी होडी हाच एकमेव पर्याय आहे, कारण हे बेट चारही बाजूंनी पाण्याने वेढलेले आहे. पूर्वी मुंबईहून स्टीम बोट सुविधा उपलब्ध होती, परंतु धरमतर येथे पेण-अलिबाग रस्त्यावर पूल बांधल्याने खाडीच्या अलिकडील जलमार्ग बंद झाले. सध्या स्थानिक जलमार्ग फक्त स्थानिक वापरतात, ज्यामुळे हबसाण जुई पर्यटकांपासून उपेक्षित राहिले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c098ea7bba.webp" length="38544" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:37:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगड किल्ला: स्वराज्याची राजधानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/raigad-fort-capital-of-swarajya</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/raigad-fort-capital-of-swarajya</guid>
<description><![CDATA[ रायगड किल्ल्याची कीर्ती आजच नाही तर पूर्वीही इतकी दूरवर पसरली होती की, पाश्चिमात्य यास &#039;पुर्वेकडील जिब्राल्टर&#039; म्हणून ओळखत. केळनृपविजयम या कानडी काव्याचा कर्ता रायगडचा उल्लेख &#039;भूतलावर आश्चर्यकारक म्हणून गणला जाणारा रायरी&#039; असे करतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c0119271bc.webp" length="28726" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:01:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>साल्हेर किल्ला &amp; महाराष्ट्रातील सर्वात उंच गड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/salher-the-tallest-fort-in-maharashtra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/salher-the-tallest-fort-in-maharashtra</guid>
<description><![CDATA[ साल्हेरचे नजरेआड दिसणारे शिखर अनाहूतपणे साद घालत होते. पायथ्याला एक छोटेखानी मंदीरही नुकतेच उभारले गेले होते. पायवाट संपून आता पायर्‍या सुरु झाल्या होत्या. पहिली विश्रांती तेव्हाच घेतली, जेव्हा पहिल्या प्रवेशद्वाराने मनापासून स्वागत केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be98159c30.webp" length="26530" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:21:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बळकट पण दुर्लक्षित असा किल्ले यशवंतगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/strong-but-neglected-fort-yashwantgad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/strong-but-neglected-fort-yashwantgad</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीनकाळापासून कोकणातील बंदरे व्यापारासाठी प्रसिद्ध होती. या बंदरांचा अनेक देशांशी व्यापार होत असे. त्यापैकीच एक महत्त्वाचे बंदर होते रेडी. प्राचीनकाळी रेडी गाव ‘रेवतीद्वीप’ या नावाने ओळखले जाई. इ.स. ६१० मध्ये चालुक्य राजांचे रेडी हे प्रमुख व्यापारी केंद्र होते. सागरी व्यापारावर तसेच खाडीवर नियंत्रण ठेवण्यासाठी यशवंतगड उभारला गेला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be76270992.webp" length="64228" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:12:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>आवळसचा सोनगिरी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/songiri-fort-near-karjat</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/songiri-fort-near-karjat</guid>
<description><![CDATA[ “सोनगिरी”, कर्जत जवळचा मुंबई-पुणे लोहमार्गावरील छोटासा(फक्त म्हणण्यापुरता) किल्ला. सोनगिरीला जायच्या अनेक वाटा आहेत. त्यापैकी एक वाट लोहमार्गाच्या बाजूने जाते तर दुसरी वाट पायथ्याच्या नेवळीगावातून जाते. दोन्ही वाटांवरून जाण्यासाठी सर्वप्रथम मुंबई-खोपोली मार्गावरील पळसदरी गाठावे. पळसदरी स्थानकात उतरल्यावर समोरच सोनगिरी उभा ठाकलेला दिसतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be72481ca0.webp" length="14664" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:11:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>माहुली किल्ल्यावरील साहस शिबीर व शिवजयंती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/adventure-camp-and-shiv-jayanti-at-mahuli-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/adventure-camp-and-shiv-jayanti-at-mahuli-fort</guid>
<description><![CDATA[ ‘कधी येतोयस ट्रेकला?’, ‘तू आमच्याबरोबर येतच नाहीस’, ‘कितीदा टांग देणार आहेस?’, ‘अहो यायचंय मला’, पुढच्या वेळी नक्की येतो’ या सर्व प्रश्नांना अस्मादिकांनी लगाम घातला त्या मोहीमेची ही गोष्ट… खूप दिवसाआधीच विवेक सरांनी या मोठ्या ट्रेक आणि शिबिराची कल्पना दिली होती व यायचंच आहे म्हणून सांगितलं होतं आणि मीही येणारच असं सांगितलं होतं. त्यानुसार सरांचं व नानांचं नियोजन चालू होतं. माझ्या या आधीच्या न येण्याच्या अनुभवावरून स्नेहाताई वारंवार खात्री करून घेत होत्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be6dcc19c3.webp" length="44188" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:09:50 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भटकंती तळगड व घोसाळगडाची</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/wandering-talgad-and-ghosalgad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/wandering-talgad-and-ghosalgad</guid>
<description><![CDATA[ खूप दिवसाआधीच विवेक सरांनी या मोठ्या ट्रेक आणि शिबिराची कल्पना दिली होती व यायचंच आहे म्हणून सांगितलं होतं आणि मीही येणारच असं सांगितलं होतं. त्यानुसार सरांचं व नानांचं नियोजन चालू होतं. माझ्या या आधीच्या न येण्याच्या अनुभवावरून स्नेहाताई वारंवार खात्री करून घेत होत्या. ७ फेब्रुवारी २०१९च्या एका गुंग दुपारी सौमित्र ‘सर’देसाई यांचा कॉल आला. जगभरच्या नि इतर बाता झाल्या नि शेवटी ‘‘खूप दिवस झाले कुठे गेलो नाही, कंटाळा आला आहे’’ असे दोन्हीकडचे सूर लागले नि त्याची परिणती “चल कुठेतरी ट्रेकला जाऊ’’ यात झाली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be66eb7261.webp" length="23586" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:08:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उत्तुंग तुंग किल्ला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/uttunga-tunga-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/uttunga-tunga-fort</guid>
<description><![CDATA[ खूप दिवसाआधीच विवेक सरांनी या मोठ्या ट्रेक आणि शिबिराची कल्पना दिली होती व यायचंच आहे म्हणून सांगितलं होतं आणि मीही येणारच असं सांगितलं होतं. त्यानुसार सरांचं व नानांचं नियोजन चालू होतं. माझ्या या आधीच्या न येण्याच्या अनुभवावरून स्नेहाताई वारंवार खात्री करून घेत होत्या. ७ फेब्रुवारी २०१९च्या एका गुंग दुपारी सौमित्र ‘सर’देसाई यांचा कॉल आला. जगभरच्या नि इतर बाता झाल्या नि शेवटी ‘‘खूप दिवस झाले कुठे गेलो नाही, कंटाळा आला आहे’’ असे दोन्हीकडचे सूर लागले नि त्याची परिणती “चल कुठेतरी ट्रेकला जाऊ’’ यात झाली. लोणावळा म्हणजे आपलं हक्काचं ठिकाण… सर्वच बाबतीत… इथे सगळं काही आहे. इथलं वातावरण ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be6277ce6a.webp" length="21064" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:06:49 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पौड खोऱ्यातील कोरीगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/koraigad-fort-in-paud-vallery</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/koraigad-fort-in-paud-vallery</guid>
<description><![CDATA[ फाल्गुन वद्य चतुर्थीला सिंदोळ्यावर हिंदोळा घेऊन आल्यावर सह्याद्रीत पाऊल ठेवलंच नव्हतं. ठरवलेले अनेक प्लान्स अनेकांनी मोडीत काढले. शेवटी आमच्या सर्वांच्या खास CA दर्शना राऊत यांनी सोप्या ट्रेकचा प्रस्ताव मांडला. वाळवंटात मरूद्यान दिसावं असा काहीसा प्रस्ताव लगेच सर्वानुमते पास करण्यात आला. अनेक ठिकाणं धूंडाळल्यावर १मेच्या शुभ मुहुर्तावर लोणावळ्याच्या कोरीगडवर जाण्यासाठी मी, कमलेश, सायली, दर्शना सज्ज झालो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be5df4a2e2.webp" length="44670" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:05:36 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पाली दरवाजा: राजगड किल्ल्याचा एक प्रसिद्ध दरवाजा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/impenetrable-pali-gate-of-rajgad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/impenetrable-pali-gate-of-rajgad-fort</guid>
<description><![CDATA[ राजगड हा शिवकालीन किल्ल्यांचा पाया आहे. छत्रपती शिवाजी महाराजांनी येथे १६४६ ते १६७० पर्यंत सर्वाधिक वास्तव्य केले, आणि याच ठिकाणाहून स्वराज्याच्या विस्ताराची रणनीती आखली गेली. पद्मावती माची, सुवेळा माची, आणि बालेकिल्ला यांसारख्या महत्त्वाच्या भागांनी राजगडाला सामरिकदृष्ट्या महत्त्वाचे बनवले आहे. पाली दरवाजा हा पद्मावती माचीवर पोहोचण्याचा प्रमुख मार्ग आहे, जो शिवकालीन स्थापत्यशास्त्र आणि सामरिक रचनेचा उत्कृष्ट नमुना आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bbb0972892.webp" length="37822" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 20:02:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वैराटगड किल्ला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vairatgad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vairatgad-fort</guid>
<description><![CDATA[ पुणे सातारा हमरस्त्याने भुईंज - पाचवड या गावापासून जाताना उजव्या बाजूला असलेला वैराटगड नेहमीच प्रवाशांचे लक्ष वेधून घेत असतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba6929d45d.webp" length="45232" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:35:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वरंध घाटातील किल्ले कावळागड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kavala-fort-in-warandha-ghat</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kavala-fort-in-warandha-ghat</guid>
<description><![CDATA[ १९ फेब्रुवारी २०२१, छत्रपति शिवाजी महाराजांची ३९१वी जयंती. गेली अनेक वर्षे झाली किमान शिवजयंतीच्या दिवशी तरी मी व आनंद गोसावी हे एकाद्या किल्ल्यावर जात असतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b9f73da639.webp" length="36678" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:05:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कमळपुष्पाच्या आकाराचा कमळगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kamalgad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kamalgad-fort</guid>
<description><![CDATA[ सातारा जिल्ह्यातील वाई तालुक्यात असणाऱ्या दुर्गांपैकी एक काहीसा अपरिचित असलेला व साधारणतः कमळपुष्पाच्या आकाराचा &#039;कमळगड&#039; हा समुद्रसपाटीपासून ४५२२ फूट उंचीवर आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6bbf3552a.webp" length="82376" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 14:24:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अवचितगड किल्ला &amp; माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/avchitgad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/avchitgad-fort</guid>
<description><![CDATA[ नागोठणे शहराच्या दक्षिणेस सहा किलोमीटरवर मोटार रस्त्याने व सरळ रेषेत पायवाटेने अनुक्रमे सहा किलोमीटर व चार किलोमीटर अंतरावर असलेला अवचितगड, रोहे व नागोठण्यामधील डोंगरांच्या टेकडीवर मेढा या गावानजिक आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b62d22a725.webp" length="17876" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:46:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अवचितगड, बिरवाडी, सुरगड व घोसाळगड &amp; रोहे तालुक्यातील किल्ले</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ghosalgad-birwadi-surgad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ghosalgad-birwadi-surgad</guid>
<description><![CDATA[ रोहे तालुक्यात अवचितगड, तळगड, बिरवाडी, सुरगड व घोसाळगड हे अतिशय ऐतिहासिक दृष्ट्या महत्वाचे किल्ले आहेत. दुर्गभ्रमंतीची सवय असलेले अगदी दोन दिवस हाती असतील तर हे  पाचही किल्ले पाहू शकतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b62874f4e1.webp" length="30388" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:45:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सुधागड &amp; राजधानीच्या अंतिम यादीत समावेश असलेला किल्ला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sudhagad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sudhagad-fort</guid>
<description><![CDATA[ सरसगड हा किल्ला पाली या गावातच असून सुधागड हा किल्ला पालीच्या पूर्वेस सह्याद्रीच्या मूळ धारेपासून विलग झालेल्या एका डोंगरावर आहे. किल्ल्याच्या पूर्वेस पुणे जिल्हा आहे. सुधागडाची उंची समुद्रसपाटीपासून सुमारे ६०० मीटर आहे, आणि त्याचा विस्तार ४०० हेक्टरपेक्षा अधिक आहे, ज्यामुळे हा किल्ला मराठ्यांच्या स्वराज्यासाठी रणनीतिकदृष्ट्या महत्त्वाचा होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b54ea35b39.webp" length="41938" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:47:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भवानगड &amp; मराठ्यांच्या वसई विजयाचा साक्षीदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhavangad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhavangad-fort</guid>
<description><![CDATA[ मराठ्यांच्या वसई, माहीम मोहिमेचा शिलेदार, दांडाखाडीचा रक्षक, चिमाजी आप्पांच्या पराक्रमाचा साक्षीदार, भवानगड, भवानीगड उर्फ भोंडगड उर्फ किल्ले भुवनेश्वर. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b52ba4d436.webp" length="83466" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:37:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सुमारगड &amp; दुर्गत्रयीतील एक किल्ला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sumargad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sumargad-fort</guid>
<description><![CDATA[ रसाळ, सुमार, महिपत दुर्गत्रयी मधला किल्ले सुमारू उर्फ सुमारगड. मार्च महिन्यातील होळीचा सण ४ दिवस दुर्गराज रायगडावर साजरा झाला, अन आठवडाभरात करोना लॉकडाऊन घोषित झाला, सगळेच पिंजऱ्यात अडकलो, रायगडावरच्या मुक्त भटकंती नंतर ते आणि प्रकर्षाने जाणवलं. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5276b2ed5.webp" length="39868" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:36:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>किल्ले मृगगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mrugagad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mrugagad-fort</guid>
<description><![CDATA[ मित्रहो, ट्रेकिंग म्हणजे जनसेवा समितीचा आणि त्यासोबत संस्थेतील जवळपास सर्वांचा श्वासच! गेली ११ महिने सर्वजण ह्या ट्रेकिंग पासून विलग झाले होते जणू काही नवीन असामान्य गोष्ट घडत होती आणि ते कोणालाही आवडत नव्हते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5227cdfe7.webp" length="42334" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:35:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुंबई जवळील किल्ले</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/forts-near-mumbai</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/forts-near-mumbai</guid>
<description><![CDATA[ या लेखामध्ये आपण मुंबईच्या समृद्ध भूतकाळाची साक्ष सांगणाऱ्या या किल्ल्यांविषयी सविस्तर माहिती जाणून घेऊ, त्यांचे ऐतिहासिक महत्त्व समजून घेऊ आणि त्यांच्या संवर्धनाची गरज अधोरेखित करू. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b4b1457d52.webp" length="44368" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:05:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तोरणा उर्फ प्रचंडगड &amp; शिवरायांनी जिंकलेला पहिला किल्ला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/torna-fort-aka-prachandagad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/torna-fort-aka-prachandagad</guid>
<description><![CDATA[ इ.स. १६४६ मध्ये, वयाच्या अवघ्या १६व्या वर्षी, शिवाजी महाराजांनी तोरणा किल्ला जिंकला, जो त्यांनी स्वराज्यासाठी ताब्यात घेतलेला पहिला किल्ला होता. हा किल्ला आदिलशाहीच्या ताब्यात होता, आणि त्याचा रणनीतिकदृष्ट्या महत्त्वाचा उपयोग मावळ प्रांतावर नियंत्रण ठेवण्यासाठी होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b4a4e0f2d3.webp" length="65122" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:01:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पद्मदुर्ग उर्फ कासा किल्ला: शिवरायांचा अभेद्य जलदुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/padmadurg-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/padmadurg-fort</guid>
<description><![CDATA[ सिद्दीवर जरब बसवण्यासाठी १६६३ साली महाराजांनी राजपुरी खाडी ज्या ठिकाणी समुद्रास मिळते त्याच मुखावर एका कांसा नावाच्या प्रचंड खडकावर पद्मदुर्ग हा किल्ला बांधला. हा किल्ला जंजिऱ्याच्या उत्तरेस अदमासे २ मैलांवर आहे. त्याकाळी आरमाराची जबाबदारी दौलतखान व दर्यासारंग या दोघांकडे होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b49f868a84.webp" length="43402" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:00:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>किल्ले पुरंदर व वज्रगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/purandar-vajragad-forts</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/purandar-vajragad-forts</guid>
<description><![CDATA[ पुरंदर म्हणजे इंद्राचे दुसरे नाव. पुराणात पुरंदर पर्वताचा उल्लेख इंद्रनील असा केला गेला आहे. इंद्र हा देवांचा राजा, त्याअर्थी पुरंदर हा दुर्गांचा राजा असे मत या किल्ल्याचे नाव ठेवताना निर्माणकर्त्याचे असावे. हा किल्ला राष्ट्रकूट काळात बांधला गेला. पुरंदर किल्ल्याच्या पायथ्याला पूर नावाचे गाव आहे व या गावातील नारायणेश्वराचे मंदिर हे अतिशय जुने, म्हणजे यादवकालीन आहे. नारायणेश्वराच्या मंदिरामुळे पूर या गावास नारायणपूर या नावाने ओळखले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b499fdaaa1.webp" length="34284" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:59:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खांदेरी किल्ला माहिती व इतिहास : स्वराज्याच्या आरमाराचे सागरातील शौर्यकेंद्र आणि ऐतिहासिक दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khanderi-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khanderi-fort</guid>
<description><![CDATA[ शिवकाळात खांदेरी किल्ल्याचे महत्व मुंबईवर लक्ष ठेवण्याच्या दृष्टीने महत्वाचे होते कारण या किल्ल्याच्या उत्तरेस सरळ रेषेत मुंबई आहे. त्याकाळी सिद्दी व इंग्रज यांचा घरोबा होता कारण इंग्रजांना मोगलांच्या मुलुखात व्यापार करणे गरजेचे होते व सिद्दी हा मोगलांचा मांडलिक असून मराठ्यांचा शत्रू होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202510/image_870x580_68e34a56a3cf3.webp" length="51794" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:57:11 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोर्लई किल्ला &amp; इतिहास व माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/korlai-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/korlai-fort</guid>
<description><![CDATA[ कोर्लई किल्ला ९०० मीटर लांब व २७ मीटर रुंद आहे. किल्ल्यास एकूण ११ दरवाजे आहेत. मराठ्यांनी येथील बुरुजांची नावे पुसती, गणेश, पश्चिम देवी, चौबुरजी, राम व पान अशी दिली होती. गडावर पाण्याची टाकी सुद्धा आहेत. बालेकिल्ल्यावर अनेक इमारती आहेत. विशेष म्हणजे किल्ल्याच्या एका बाजूस घनदाट जंगल आहे तर दुसरी बाजू एकदम ओसाड आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b48e90aae8.webp" length="42148" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:55:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बेलापूर किल्ला &amp; माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/belapur-fort-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/belapur-fort-information</guid>
<description><![CDATA[ ब्रिटिश काळात सध्याच्या पनवेलच्या खाडीवर जो मोठा पूल बांधला आहे त्या पुलाच्या पलीकडील भागाचा समावेश पूर्वी ठाणे जिल्ह्यात व साष्टी तालुक्यात होत असे व अलीकडे कुलाबा जिल्हा येत असे. सध्याच्या नवी मुंबईमधील पनवेल, कळंबोली व कामोठे हे भाग पूर्वी कुलाबा म्हणजेच रायगड जिल्ह्यात येत व खारघर, बेलापूर, वाशी इत्यादी ठिकाणे ठाणे जिल्ह्यात येत. आता नवी मुंबई हा एक वेगळा जिल्हा झाला आहे. बेलापूर किल्ला हा नवी मुंबईच्या बेलापूर भागात पनवेल खाडीच्या तोंडाजवळ एका बेटावर वसलेला आहे. या बेटाची लांबी एक मैल व रुंदी एक मैल आहे. किल्ल्याची लांबी ४०० फूट तर रुंदी २०० फूट आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b41cf859d2.webp" length="56724" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:25:39 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>प्रतापगड किल्ला: शिवरायांच्या प्रतापाचा साक्षीदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pratapgad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pratapgad-fort</guid>
<description><![CDATA[ प्रतापगड किल्ला हा दोन भागांमध्ये विभागला आहे: माची आणि बालेकिल्ला. माची हा किल्ल्याचा खालचा भाग आहे, तर बालेकिल्ला हा किल्ल्याचा सर्वोच्च माथा आहे. किल्ल्याच्या पायथ्यापासून माथ्यावर जाण्यासाठी पायऱ्यांचा मार्ग आहे, जो पर्यटकांना सहज उपलब्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b4130dd97a.webp" length="37884" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:23:03 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>किल्ले राजगड &amp; स्वराज्याची पहिली राजधानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rajgad-first-capital-of-swarajya</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rajgad-first-capital-of-swarajya</guid>
<description><![CDATA[ राजगड हा किल्ला पुणे जिल्ह्यातील वेल्हे तालुक्यात आहे. मार्गासनी या गावातून वाजेघर येथे जाणारा ६ किलोमीटरचा पक्का मार्ग आहे जो साखर मार्गे जातो. या रस्त्यावरील विंझर गावाहून गुंजवणी नदी पार करून लागते ते गुंजवणे गाव. याच गुंजवणे गावातून राजगडावर जाण्याचा मार्ग आहे जो राजगडाच्या गुंजण दरवाज्यामार्गे माथ्यावर जातो याशिवाय पाबे या गावातून कानंदी नावाची नदी ओलांडून खरीव गावातून त्याच नावाची खिंड चालून वाजेघरात निघतो येथून जाणारा रस्ता पाली दरवाजा व चोर दिंडीमार्गे पद्मावती माचीवर दाखल होतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b3f1b097c0.webp" length="27044" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:14:03 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उंदेरी किल्ला अर्थात जयदुर्ग: कोकणातील ऐतिहासिक जलदुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/underi-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/underi-fort</guid>
<description><![CDATA[ मराठ्यांच्या ताब्यात खांदेरी तर सिद्दीच्या ताब्यात उंदेरी आल्याने खांदेरी व उंदेरी हे दोन किल्ले तत्कालीन शत्रूराष्ट्रांसारखी झाली होती, एक किल्ला सिद्दीकडे तर एक किल्ला मराठ्यांकडे असल्याने उत्तर कोकणच्या किनारपट्टीवर व विशेषतः मुंबईवर वचक ठेवण्यासाठी या परिसरात प्रचंड चकमकी होत असत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b3ed146537.webp" length="23838" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:13:00 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सिंहगड अर्थात कोंढाणा किल्ला: तानाजी मालुसरेंचा पराक्रम आणि शिवरायांचा वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sinhagad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sinhagad-fort</guid>
<description><![CDATA[ सिंहगड किल्ल्याचे मूळ नाव कोंढाणा. किल्ल्याचा सर्वात जुना उल्लेख १३५० साली लिहिल्या गेलेल्या शहनामा इ हिंद या काव्यात &#039;कुंधाना&#039; असा येतो. गडावर प्राचीन काळापासून कौडिण्य ऋषीचे देवालय आहे, यावरूनच किल्ल्यास कोंढाणा असे नाव मिळाले असे म्हटले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b3e8f85b6d.webp" length="24684" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:11:46 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>प्रबळगड किल्ला आणि कलावंतीण दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/prabalgad-kalavantin-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/prabalgad-kalavantin-fort</guid>
<description><![CDATA[ प्रबळगडाचा घेरा प्रचंड असून त्याचे माची प्रबळगड, कलावंतीण सुळका व बालेकिल्ला असे तीन विभाग आहेत. गडाचा माथा ६.४ किलोमीटर दक्षिणोत्तर असून ४.८ किलोमीटर पूर्व पश्चिम आहे. प्रबळगडाचा उंची समुद्रसपाटीपासून अदमासे २५०० फूट असून किल्ल्याची चढाई दुर्गप्रेमींची परीक्षा पाहणारी असते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa931006ff.webp" length="29250" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:34:28 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रोहिडा किल्ला अर्थात विचित्रगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rohida-aka-vichitragad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rohida-aka-vichitragad-fort</guid>
<description><![CDATA[ रोहिडा किल्ल्याचा इतिहास यादव काळापासून (११८७-१३१८) सुरू होतो, जेव्हा तो यादव राजवंशाने बांधला गेला. यादवांनी सह्याद्रीच्या डोंगररांगांमध्ये अनेक किल्ले बांधले, ज्यांचा उपयोग संरक्षण आणि व्यापार मार्गांवर नियंत्रण ठेवण्यासाठी होत असे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa6cbaf683.webp" length="39660" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:24:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मिरगड अर्थात सोनगिरी किल्ला: महालमिरा रांगेतील ऐतिहासिक दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mirgad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mirgad-fort</guid>
<description><![CDATA[ भौगोलिक दृष्ट्या मिरगड हा किल्ला महालमिरा डोंगररांगेच्या मध्यभागी असून डोंगररांगेवर पश्चिम दिशेकडून नजर टाकल्यास किल्ला नजरेस पडतो. मूळ रांगेचा एक फाटा एका ठिकाणी निमुळता होत गेला आहे व पाच उंचवटे तयार झाले असून दक्षिणेकडील शेवटच्या उंचवट्यावर मिरगड हा किल्ला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa6850daaa.webp" length="35404" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:23:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सामराजगड किल्ला &amp; मराठ्यांच्या पराक्रमाने पावन झालेला दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/samrajgad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/samrajgad-fort</guid>
<description><![CDATA[ सामराजगड हा किल्ला मुरुडच्या दक्षिण दिशेस असलेल्या एकदरा गावात असून त्याची उंची समुद्रसपाटीपासून अदमासे ८० मीटर आहे. मुरुड येथून खाडीवरील पूल ओलांडून आपण रस्त्याच्या उजव्या बाजूस असलेल्या एकदरा गावात शिरल्यावर तेथून गावाच्या मागे असलेल्या सामराजगडाची चढण सुरु होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a84562a0f7.webp" length="24760" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:57:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हरिश्चंद्रगड किल्ला &amp; एक प्राचीन दुर्गवैभव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/harishchandragad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/harishchandragad</guid>
<description><![CDATA[ कळसुबाई रांगेच्या दक्षिणेस सह्याद्रीतील जे पहाड आहेत ते हरिश्चंद्रगडाचे पहाड म्हणून प्रसिद्ध आहेत. सह्याद्रीच्या घाटमाथ्याची सुरुवात ही खऱ्या अर्थी कळसुबाई हरिश्चंद्रगड येथून सुरु होऊन ती दक्षिणेस फोंडा घाटापर्यंत जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a757f576fc.webp" length="30860" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 20:54:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगड किल्ल्यावरील लोहस्तंभाचे रहस्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/raigad-fort-iron-pillar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/raigad-fort-iron-pillar</guid>
<description><![CDATA[ रायगड किल्ल्यावरील बाजारपेठेच्या भिंतीच्या थोडे पुढे गेल्यावर शेकडो वर्षे ऊन पावसाचा मारा झेलत आजही उभा असलेला हा लोहस्तंभ आपल्या दृष्टीस पडतो. या ठिकाणी काही घरांच्या चौथऱ्याचे अवशेषही दृष्टीस पडतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626963c69445.webp" length="36988" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:24:29 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>किल्ले कुर्डुगड उर्फ विश्रामगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kurdugad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kurdugad-fort</guid>
<description><![CDATA[ रायगड जिल्ह्याच्या माणगाव तालुक्यात माणगावच्या ईशान्येस सुमारे २१ कि.मी. अंतरावरील सह्याद्रीच्या एका अलग झालेल्या समुद्रसपाटीपासून सुमारे ६१० मी. उंच शृंगावर हा किल्ला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623893ee8f33.webp" length="52052" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 14:52:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाघ दरवाजा &amp; रायगड किल्ल्याचा दुसरा पण अपरिचित दरवाजा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/wagh-darwaja-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/wagh-darwaja-raigad</guid>
<description><![CDATA[ वाघ दरवाजा किल्ल्याच्या दक्षिण दिशेस असलेला एकमेव दरवाजा असून याची बांधणी आपत्कालीन स्थितीत गडावरून बाहेर पडण्याकरिता आणि शत्रुंना फसवण्यासाठी करण्यात आली होती. रायगड किल्ल्याचा मुख्य प्रवेश महादरवाजा असला तरी वाघ दरवाजा हा गुप्त मार्ग आहे जो शत्रूच्या नजरेआड राहतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622dee598a6e.webp" length="48130" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 02:45:26 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>इर्शाळगड किल्ला &amp; एक इरसाल दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/irshalgad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/irshalgad-fort</guid>
<description><![CDATA[ इतिहासकारांच्या मते, इर्शाळगड किल्ला प्रबळगड आणि इतर जवळच्या किल्ल्यांसारखा व्यापारी मार्गांवर नियंत्रण ठेवण्यासाठी बांधला गेला. उत्तर कोकणातील पनवेल आणि कल्याण ही प्राचीन बंदरे असल्याने, या किल्ल्याचा उपयोग शत्रूंच्या हालचालींवर लक्ष ठेवण्यासाठी होत असे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622ca555f5a0.webp" length="29308" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 01:17:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगड किल्ल्यावरील एक अज्ञात शिलालेख: इतिहास, रहस्य आणि संवर्धनाची गरज</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/unidentified-inscription-on-raigad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/unidentified-inscription-on-raigad-fort</guid>
<description><![CDATA[ रायगड किल्ल्यावर सद्यस्थितीस एकूण तीन लेख आहेत व यापैकी दोन शिवकालीन लेख हे सुस्थितीत असून तिसरा शिवपूर्वकालीन लेख आहे तो आता काळाच्या ओघात लोखंडाची झीज झाल्याने नष्ट झाला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66228a648a911.webp" length="39482" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 19 Apr 2024 20:44:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगड किल्ल्यावरील बाजारपेठ व नागशिल्प</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/raigad-bajarpeth</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/raigad-bajarpeth</guid>
<description><![CDATA[ रायगड किल्ल्यावर राजधानीस साजेशा अशा ज्या असंख्य वास्तू आहेत त्यापैकी एक वास्तू म्हणजे किल्ल्यावरील बाजारपेठ. रायगडावरील बाजारपेठ ही नगारखानाच्या उत्तरेस असून दोन्ही बाजूना दुकाने व मध्ये एक प्रशस्त मार्ग अशी या बाजारपेठेची रचना आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662289bdd6d81.webp" length="33724" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 19 Apr 2024 20:42:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भवानी टोक अथवा भवानी कडा – रायगड किल्ल्यावरील एक प्रसिद्ध व धार्मिक स्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhawani-tok-temple-raigad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhawani-tok-temple-raigad-fort</guid>
<description><![CDATA[ रायगड किल्ल्याच्या चार प्रमुख टोकांपैकी (टकमक टोक, हिरकणी टोक, श्रीगोंदा टोक आणि भवानी टोक) भवानी टोक हे आपल्या धार्मिक महत्त्वामुळे वेगळे ओळखले जाते. येथील भवानी देवीचे मंदिर हे छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या आयुष्याशी आणि त्यांच्या राज्यकारभाराशी निगडीत आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66213e22166dc.webp" length="50834" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 21:07:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हडसर अर्थात पर्वतगड किल्ला – जुन्नर तालुक्यातील इतिहास आणि वैभव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hadsar-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hadsar-fort</guid>
<description><![CDATA[ हडसर हा किल्ला पुणे जिल्ह्याच्या जुन्नर तालुक्यात असून, शिवजन्मस्थान शिवनेरी किल्ल्याच्या पश्चिमेस स्थित आहे. जुन्नर शहरापासून फक्त १४ किलोमीटर अंतरावर असलेल्या या किल्ल्याच्या पायथ्याशी हडसर गाव आहे. गडाकडे जाणारी मुख्य वाट याच गावातून सुरू होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66212d08b6565.webp" length="53844" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 19:54:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पन्हाळा किल्ल्याचा प्रसिद्ध अंबारखाना</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ambarkhana-panhala</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ambarkhana-panhala</guid>
<description><![CDATA[ &quot;अंबारखाना&quot; हा मूळचा फारसी शब्द आहे. त्याचा मराठीत अर्थ धान्याचे कोठार किंवा धान्य साठवण्याची जागा असा होतो. काही ठिकाणी त्याला &quot;अंबरखाना&quot; असेही म्हणतात. पन्हाळगडावरील अंबारखाना म्हणजे तत्कालीन काळातील अन्नसाठा व्यवस्थापनाची एक आदर्श व भव्य रचना आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66210ff4481b5.webp" length="41024" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 17:50:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सज्जा कोठी &amp; पन्हाळा किल्ल्यावरील एक ऐतिहासिक वास्तू</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sajja-kothi-panhala</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sajja-kothi-panhala</guid>
<description><![CDATA[ सज्जाकोठी पन्हाळा किल्ल्याच्या उत्तर भागातील राजवाड्याच्या पूर्वेस, तटाशेजारी वसलेली आहे. तिचे बांधकाम दुमजली असून प्रत्येक मजल्यावर स्वतंत्र वास्तुशैलीचे सौंदर्य खुलून दिसते. किल्ल्यातील इतर बांधकामांप्रमाणेच, सज्जाकोठी देखील दगडी व चुन्याच्या मिश्रणातून बांधली गेली आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66210f841eb33.webp" length="38072" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 17:48:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पन्हाळा किल्ला – कोल्हापूर जिल्ह्यातील दुर्गवैभवाचा अनमोल ठेवा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/panhala-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/panhala-fort</guid>
<description><![CDATA[ सह्याद्रीतील एका बळकट शिखरावर वसलेला पन्हाळा किल्ला कोल्हापूर शहराच्या वायव्य दिशेला अंदाजे २१ किलोमीटरवर आहे. समुद्रसपाटीपासून सुमारे ९५० मीटर उंचीवर असल्यामुळे येथून सभोवतालचा निसर्ग नजरेत भरून जातो. थंडावा देणारी हवा आणि किल्ल्याभोवतीची हिरवीगार टेकड्या प्रवाशांचे मन मोहून टाकतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66210f083c657.webp" length="18062" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 17:46:26 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>घनगड किल्ला – पुणे जिल्ह्यातील घाटवाटांवर नजर ठेवणारा दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ghangad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ghangad-fort</guid>
<description><![CDATA[ आजही घनगड किल्ला हा ट्रेकिंग प्रेमी, इतिहास अभ्यासक आणि निसर्गप्रेमी यांच्यासाठी आकर्षणाचा केंद्रबिंदू आहे. त्याच्या घनाकृती आकारामुळे त्याला ‘घनगड’ हे नाव मिळाले असावे, परंतु पावसाळ्यात घनदाट ढगांच्या सावलीत लपलेला हा किल्ला त्याच्या नावाला अधिकच सार्थ ठरवतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661edcc995e36.webp" length="44618" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:47:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कर्नाळा किल्ला व अभयारण्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/karnala-fort-wildlife-sanctuary</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/karnala-fort-wildlife-sanctuary</guid>
<description><![CDATA[ कर्नाळा किल्ल्याची उंची समुद्र सपाटी असून ४५० मीटर असून शिवरायांनी आपल्या उत्तर कोकण मोहिमेत हा किल्ला स्वराज्यात आणला होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661edc0baeb74.webp" length="35006" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:44:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कमळगड &amp; कावेच्या अथवा गेरूच्या विहिरीसाठी प्रसिद्ध किल्ला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kamalgad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kamalgad</guid>
<description><![CDATA[ कमळगड समुद्रसपाटीपासून सुमारे ४५२७ फूट उंचीवर वसलेला आहे. किल्ल्याकडे जाणारी पायवाट दाट वनराईतून जाते, ज्यामुळे चढाईदरम्यान थंडावा व निसर्गसौंदर्याचा आनंद मिळतो. कमळगडास “कमालगड” किंवा “कातळगड” या नावांनीही ओळखले जाते, परंतु लोकप्रचलित नाव कमळगड हेच आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661edb7a15345.webp" length="46568" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:42:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>किल्ले चावंड उर्फ प्रसन्नगड &amp; प्राचीन वारसा असलेला दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chavand-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chavand-fort</guid>
<description><![CDATA[ चावंड किल्ल्याच्या नेमक्या बांधकामाचा काळ निश्चित सांगणे कठीण असले तरी, इतिहासकारांच्या मते तो प्राचीन काळापासून अस्तित्वात आहे. काही पुरावे सूचित करतात की हा किल्ला यादव काळात महत्त्वाचा ठाणे म्हणून वापरला जात असे. शिवकाळात किल्ल्याचे नाव प्रसन्नगड असे झाले आणि तो रणनीतिक दृष्ट्या महत्त्वाचा ठरला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661edb0247816.webp" length="45004" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:40:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>केंजळगड &amp; कोरीव पायऱ्यांसाठी प्रसिद्ध असा किल्ला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kenjalgad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kenjalgad</guid>
<description><![CDATA[ सह्याद्रीतील शंभू महादेव डोंगररांगेची एक शाखा मांढरदेव या नावाने ओळखली जाते. याच रांगेतील एका शिखरावर केंजळगड बांधण्यात आला आहे. किल्ल्याचे रणनीतिक स्थान पाहता, आसपासच्या प्रदेशावर नजर ठेवण्यासाठी तो अत्यंत उपयुक्त होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ecaedbf349.webp" length="24560" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 00:31:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>किल्ले श्रीवर्धनगड &amp; राजमाची</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shrivardhan-fort-rajmachi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shrivardhan-fort-rajmachi</guid>
<description><![CDATA[ श्रीवर्धनगड राजमाचीच्या सर्वात उंच भागावर वसलेला असून त्याची समुद्रसपाटीपासून उंची सुमारे ८२९ मीटर (२७१९ फूट) इतकी आहे. या गडावर पोहोचण्यासाठी दाट जंगलातील मळलेल्या वाटांमधून चढाई करावी लागते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661eca30cf1f6.webp" length="38210" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 00:29:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>विसापूर किल्ला – लोहगड किल्ल्याचा जुळा दुर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/visapur-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/visapur-fort</guid>
<description><![CDATA[ लोहगड व विसापूर हे किल्ले प्राचीन काळापासून आंदर मावळ व नाणे मावळ या दोन मावळांचे रक्षण करीत आले आहेत.
विसापूरच्या पायथ्याशी असलेली भाजे लेणी या किल्ल्याच्या प्राचीनत्वाचा पुरावा देतात. भाजे लेणी ही इ.स.पूर्व दुसऱ्या शतकातील बौद्ध गुंफा असून, त्यांच्या जवळच विसापूर असल्याने हा परिसर प्राचीन संस्कृतीचा केंद्रबिंदू होता, हे स्पष्ट होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ec97304ab2.webp" length="14892" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 00:24:58 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>झुंजार माची &amp; किल्ले तोरणा उर्फ प्रचंडगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jhunjhar-machi-torna-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jhunjhar-machi-torna-fort</guid>
<description><![CDATA[ तोरणा किल्ल्यावरील एकेकाळी शत्रूच्या उरात धडकी भरवणारी झुंजार माची म्हणजे समस्त दुर्गप्रेमींचे आकर्षण आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ec14fb05a9.webp" length="50476" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:50:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>देवगिरी उर्फ दौलताबाद &amp; यादवकालीन महाराष्ट्राची राजधानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/devagiri-daulatabad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/devagiri-daulatabad-fort</guid>
<description><![CDATA[ देवगिरी दुर्गाची स्थापना राष्ट्रकूट काळात झाली, पण यादव राजा भिल्लम (पाचवा) याने या किल्ल्यास राजधानीचा दर्जा दिला. तेव्हापासून महाराष्ट्रातील राजकीय, सांस्कृतिक आणि आर्थिक घडामोडींचे केंद्र म्हणून देवगिरी उदयाला आले. यामुळेच देवगिरीस यादवकालीन &quot;महाराष्ट्राची राजधानी&quot; असा मान मिळाला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ebf942992d.webp" length="25810" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:42:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>टकमक टोक रायगड : थरार, इतिहास आणि निसर्गाचा अद्भुत संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/takmak-tok-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/takmak-tok-raigad</guid>
<description><![CDATA[ रायगडाच्या महादरवाजातून गडावर प्रवेश केल्यानंतर डाव्या बाजूने टकमक टोकाकडे जाणारा मार्ग आहे. हा मार्ग सुरुवातीला रुंद असला तरी पुढे जाताना अत्यंत अरुंद होत जातो. दोन्ही बाजूंना खोल दऱ्या आणि प्रचंड कडे असल्याने येथे चालतानाच साहसाची खरी अनुभूती मिळते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661eb8aadc9d4.webp" length="31168" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:13:22 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

</channel>
</rss>