<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
     xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
     xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
     xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
     xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
     xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
     xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/">
<channel>
<title>Marathi Buzz &amp; : इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rss/category/history</link>
<description>Marathi Buzz &amp; : इतिहास</description>
<dc:language>en</dc:language>
<dc:rights>© 2020&amp;26 Marathi Buzz (In Association With Lucrative Exim Outsourcing Pvt Ltd)</dc:rights>

<item>
<title>पानिपतचे तिसरे युद्ध: शौर्य, बलिदान आणि एका महायुद्धाची शोकांतिका!</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/third-battle-of-panipat</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/third-battle-of-panipat</guid>
<description><![CDATA[ मराठ्यांनी दिल्ली ताब्यात घेऊन पुढे सरसावले. ऑक्टोबर १७६० मध्ये दोन्ही सैन्य पानिपतजवळ एकत्र आले. हे युद्ध एका दिवसात संपले नाही, तर तब्बल दोन महिन्यांपेक्षा जास्त काळ दोन्ही सैन्यांमध्ये केवळ तळ ठोकून राहणे आणि लहान-सहान चकमकी सुरू होत्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202512/image_870x580_693d0ba517dbf.webp" length="151546" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 13 Dec 2025 12:14:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तुकोजी आंग्रे &amp; स्वराज्याच्या आरमारावरील दर्यावर्दी व कान्होजी आंग्रे यांचे वडील</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tukoji-angre</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tukoji-angre</guid>
<description><![CDATA[ १६४० मध्ये शहाजीराजे भोसले यांनी कोकण जिंकले व या मोहिमेत तुकोजी आंग्रे यांनी चौल येथील युद्धात मोठा पराक्रम गाजवला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e97e26d014.webp" length="28420" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 20:53:37 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाघोजी तुपे: स्वराज्याचे निष्ठावंत सरदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/waghoji-tupe</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/waghoji-tupe</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या स्वराज्यनिर्मितीच्या महत्त्वाच्या काळात त्यांना साथ देणारे वाघोजी तुपे हे खऱ्या अर्थी एक निष्ठावंत सरदार होते. त्यांनी आपल्या शौर्याने, समर्पणाने आणि युद्धकौशल्याने स्वराज्याच्या स्थापनेत मोलाचे योगदान दिले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e965953308.webp" length="20968" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 20:47:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भातवडीची लढाई</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/battle-of-bhatwadi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/battle-of-bhatwadi</guid>
<description><![CDATA[ मोगल, निजामशाही आणि आदिलशाही हे तीन मोठे सत्ताकेंद्र १७व्या शतकात दक्षिण भारतात प्रभाव टाकत होते. या त्रिकोणीय संघर्षात भातवाडीचे युद्ध (१६२४) हे एक महत्त्वाचे आणि निर्णायक युद्ध ठरले. या युद्धाने केवळ तत्कालीन राजकारणाला कलाटणी दिली नाही, तर पुढील काळात मराठा सामर्थ्याच्या वाढीच्या दिशेने एक पायाभूत टप्पा ठरला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68834aa4c1f2b.webp" length="38426" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 25 Jul 2025 14:04:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ठग &amp; स्वातंत्र्यपूर्व काळातील एक उपद्रवी समूह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/thugs</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/thugs</guid>
<description><![CDATA[ ठगांच्या सामूहिक मोहीमा होत यावेळी मोहीम सुरु करण्यापूर्वी मुहूर्त, शकुन, अपशकुन इत्यादींची ते बारकाव्याने पाहणी करीत व जर त्यांच्या दृष्टीने चांगला मुहूर्त नसेल तर ते मोहिमेवर जात नसत. कधी कधी मुहूर्त काढूनही मोहीम फसली तर ते मुहूर्तच चुकीचा होता असे समजत यावरून शकुन अपशकुनावर व नशिबावर त्यांचा किती विश्वास होता हे समजून येते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cecf7350cf.webp" length="35422" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 17:48:09 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सिकंदराची भारत मोहीम व राजा पोरस</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/alexanders-india-expedition-and-king-porus</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/alexanders-india-expedition-and-king-porus</guid>
<description><![CDATA[ राजा पोरस हा झेलम नदीच्या पूर्व किनाऱ्यावर राज्य करणारा बलाढ्य राजा होता. सिकंदरने त्याच्याकडे निरोप पाठवून खंडणीसह भेटीस बोलावले. मात्र, पोरसने थेट प्रत्युत्तर दिले की, मी माझ्या सैन्यासह तुझ्या भेटीला येईन — युद्धासाठी! ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ceca50b386.webp" length="41320" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 17:46:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पेंढारी समूहाचा इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pindari-history</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pindari-history</guid>
<description><![CDATA[ १८०५ च्या दरम्यान परराज्यांवर काढण्यात येणाऱ्या मोहिमांची संख्या कमी झाल्यावर अनेक पेंढारी बेरोजगार झाले व त्यांनी स्वतःहूनच मोहिमा काढण्याची सुरुवात केली. मध्य भारतातील नर्मदा नदीच्या आसपासचा डोंगराळ व निर्जन प्रदेश हे पेंढाऱ्यांचे मुख्य स्थान. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cec2ccd74d.webp" length="61158" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 17:44:51 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>राणी पद्मिनी अथवा पद्मावती &amp; माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rani-padmavati</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rani-padmavati</guid>
<description><![CDATA[ पद्मावतीजवळ हिरामण या नावाचा एक पोपट पक्षी होता व हा अतिशय चतुर स्वभावाचा होता. हिरामण हा केवळ एक पक्षी नव्हता, तर पद्मावतीचा विश्वासू साथीदार होता, जो तिच्या जीवनातील महत्त्वपूर्ण घटनांमध्ये सहभागी झाला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cebd508895.webp" length="56726" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 17:43:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गिरनार येथील सम्राट अशोकाच्या राजाज्ञा – भारतीय इतिहासातील अहिंसेचा शाश्वत संदेश</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/girnar-ashoka-rock-edict</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/girnar-ashoka-rock-edict</guid>
<description><![CDATA[ सम्राट अशोकांनी आपली तत्वे केवळ शब्दांपुरती मर्यादित ठेवली नाहीत. त्यांनी ती राजाज्ञांच्या स्वरूपात दगडांवर, स्तंभांवर आणि गुहांमध्ये कोरून ठेवली, जेणेकरून संपूर्ण जनतेला व अधिकाऱ्यांना मानवतेचा उपदेश मिळावा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ceb30c4f34.webp" length="56998" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 17:40:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पुण्याच्या खुन्या मुरलीधर मंदिराचा इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khunya-murlidhar-temple-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khunya-murlidhar-temple-pune</guid>
<description><![CDATA[ खुन्या मुरलीधराचे मंदिर हे पुण्याच्या सदाशिवपेठेत असून या मंदिरा शेजारी नरसोबाचे प्रसिद्ध मंदिर आहे. मुरलीधर म्हणजे अर्थातच कृष्ण असून कृष्णाचे हे मंदिर पेशवेकाळात बांधण्यात आले. मंदिराचा अंतर्भाग व बाह्यभाग आजही जसाच्या तसा असून अनेक भाविकांचे हे मंदिर श्रद्धास्थान आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cb540e9986.webp" length="23510" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 13:50:28 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>लारी &amp; आकाराने अजब असे नाणे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/larin-coins</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/larin-coins</guid>
<description><![CDATA[ लारी नाण्याचा उगम मुळचा भारतातील नव्हे. मध्यपूर्वेतील इराण या देशात लारी हे नाणे प्रथम पाडण्यात आले. इराणमध्ये लार नावाचा एक प्रदेश आहे तेथे हे नाणे प्रथम पाडण्यात आल्याने नाण्यास लारी हे नाव मिळाले. लारी नेण्यास लारीन या नावानेही उच्चरले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cb4169ce61.webp" length="19644" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 13:45:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती शिवाजी महाराजांची बिरुदावली अर्थात अलकाब गारद</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/garad-of-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/garad-of-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ गारद ही केवळ औपचारिकता नव्हती, तर ती राजाच्या पराक्रम, नेतृत्व आणि प्रजापालकत्वाचे सन्मानार्थी घोषण होती. छत्रपती शिवाजी महाराजांची गारद त्यांच्या असामान्य कर्तृत्वाचे आणि स्वराज्याच्या स्थापनेतील योगदानाचे प्रतिबिंब आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cb3bd19b41.webp" length="28332" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 13:44:00 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>इतिहासातील एक खुनाची घटना व कोकणातून घाटावर जाणारा रस्ता</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/murder-case-in-history-road-from-konkan-to-ghat</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/murder-case-in-history-road-from-konkan-to-ghat</guid>
<description><![CDATA[ तळे हे गाव पूर्वी माणगाव तालुक्याचा भाग होते, कालांतराने त्याचा एक स्वतंत्र तालुका होऊन तळे हे तालुक्याचे मुख्यालय झाले. याच तळे गावात बाबा देशमुख नावाचे गृहस्थ राहत होते. देशमुखी असल्याने घरी नोकर चाकर विपुल असणारच. बाबा देशमुख हे तळे गावातील एक प्रमुख व्यक्ती होते, ज्यांचा व्यवसाय सावकारीचा होता आणि त्यांच्या घराण्याचा प्रभाव परिसरात होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cb24421415.webp" length="41148" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 13:37:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवरायांनी बांधलेले किल्ले</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/forts-build-by-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/forts-build-by-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ जुन्या साधनांनुसार महाराजांनी एकूण १११ नवे किल्ले निर्माण केल्याचा उल्लेख येतो. हे किल्ले कोणते हे आपण या लेखातून जाणून घेऊ. ही यादी बखरीमध्ये सापडते. यामध्ये शिवरायांनी नव्याने बांधलेल्या किल्यांचीच नावे आहेत. महाराजांनी महाराष्ट्राव्यतिरिक्त दक्षिणेतही किल्ल्यांची निर्मिती केली ते किल्ले सध्या यादीत नाही आहेत. फक्त महाराष्ट्र प्रांतीच्या किल्यांची नावे दिली आहेत. पूर्वी जे किल्ले होते त्यांची नावे नाहीत. मूळ नावाव्यतिरिक्त या दुर्गाना काही स्थानिक नावे आहेत तर काहींचे अपभ्रंश झाले आहेत. काही किल्यांची नावे इतकी दुर्लभ आहेत की सध्या त्यांचे स्थान कुठे हे समजणे कठीणच. मात्र जसजशी अधिक माहिती मिळत जाईल तसतशी ती येथे अद्यायावत करण्याचा प्रयत्न करू. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b517e4583e.webp" length="13590" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:32:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवरायांची भवानी तलवार &amp; माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhavani-sword-of-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhavani-sword-of-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ हरिहरेश्वर येथील वास्तव्याच्या काळात महाराजांना गोवेलेच्या सावंत घराण्याकडे असलेल्या एका ३०० होन किमतीच्या नामी धोप (फिरंग) तलवारीची माहिती त्यांच्या माणसांकरवी मिळाली. ही तलवार विलक्षण असून जर ती आपणाकडे असेल तर खूपच उत्तम होईल, असा सल्ला महाराजांना त्यांच्या माणसांनी दिला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626d19f0b4b4.webp" length="21602" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:37:51 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>देव मामलेदार आणि सटाणा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dev-mamledar-and-satana</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dev-mamledar-and-satana</guid>
<description><![CDATA[ काही गावे ही तिथे होऊन गेलेल्या सत्पुरुषांमुळे कायमची लक्षात राहतात. सटाणा हे नाव घेतले की साहजिकच देव मामलेदारांचे नाव समोर येते. मोगलाईत मंगळवेढ्याच्या दामाजीपंतांची कथा आपल्याला माहिती आहेच. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626d14b7c286.webp" length="49128" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:36:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोकणाला घाटमाथ्याशी जोडणाऱ्या पहिल्या रेल्वेची गोष्ट</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/the-story-of-railway-connecting-konkan-and-western-ghats</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/the-story-of-railway-connecting-konkan-and-western-ghats</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीन भारतातील व्यापारी मार्गांतील एक महत्त्वाचा घाट म्हणजे बोरघाट. ह्या घाटच्या माथ्यावर लोणावळा-खंडाळा ही शहरे वसली आहेत. किंबहुना ह्या घाटमार्गा मुळेच ह्या लहान गावांना शहराचे रुप मिळाले आहे. ह्या घाटमार्गामुळे ह्या परिसरात अनेक किल्ले, महत्त्वाच्या लेण्या आढळतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626d1061168e.webp" length="29418" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:35:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अपरांत अर्थात कोकण पृथ्वीवरील स्वर्ग &amp; माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/paradise-on-earth-aparant-konkan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/paradise-on-earth-aparant-konkan</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीन ग्रंथांमध्ये इ.स.पूर्व चौथ्या शतकापासून कोकणचा उल्लेख सापडतो. महाभारत, विष्णुपुराण, बृहसंहिता यांसारख्या ग्रंथांमध्ये तसेच चालुक्यांचे शिलालेख आणि अन्यत्रही कोकणचे संदर्भ आढळतात. पेरिप्लस, प्लिनी, टॉलेमी, आणि स्टेबी अखिरुनी यांसारख्या प्राचीन ग्रंथकारांच्या लेखनातही कोकणचा उल्लेख आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626d08b30078.webp" length="26512" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:33:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सिद्दीचा जंजिरा व त्यांचे हिंदू कारभारी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/siddis-of-janjira-and-their-hindu-stewards</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/siddis-of-janjira-and-their-hindu-stewards</guid>
<description><![CDATA[ सिद्दींचे अनेक वंशज या किल्ल्याचे मालक झाले, परंतु त्यांचे कारभारी हे अनेक हिंदू होते. 18व्या शतकात सिद्दी याकुतखान होता, आणि त्याचे कारभारी बाळाजी विश्वनाथ आणि जानोजी विश्वनाथ होते. मात्र, काही संशयामुळे त्यांचे बिनसले, आणि बाळाजी देशावर निघून गेले, तर जानोजीला गोणत्यात घालून समुद्रात बुडवले गेले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626d048e1f12.webp" length="46348" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:32:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कालिका पुराण &amp; मराठी भाषेची प्राचिनता सिद्ध करणारा ग्रंथ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kalika-puran-book-proving-the-antiquity-of-marathi-language</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kalika-puran-book-proving-the-antiquity-of-marathi-language</guid>
<description><![CDATA[ कालिकापुराण ग्रंथाचा कर्ता शारंगधर हा असून, या ग्रंथात एकूण 31 अध्याय आणि 1734 ओव्या आहेत. सदर ग्रंथात सोमवंशाचे वर्णन करून कालिका माहात्म्य वर्णन केले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cff02c1a8.webp" length="55184" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:30:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महाभारतातील खांडववन घटना व नागसत्र मोहीम: एक ऐतिहासिक आणि सांस्कृतिक आढावा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/the-khandavavan-nagasatra-incident-in-the-mahabharata</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/the-khandavavan-nagasatra-incident-in-the-mahabharata</guid>
<description><![CDATA[ खांडववन हे प्राचीन भारतातील एक समृद्ध आणि जैवविविधतेने परिपूर्ण वन होते, जे कुरुक्षेत्राच्या उत्तरेस वसले होते. येथे वनौषधी, पशू, पक्षी, श्वापदे, आणि आदिवासी यांच्यासह नागकुळातील काही राज्येही राज्य करीत होती. यापैकी एक प्रमुख कुळ म्हणजे तक्षक कुळ. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cf94df2d8.webp" length="32762" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:29:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उत्तर कोकणातील शिलाहार राजवंश: एक ऐतिहासिक आणि सांस्कृतिक वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shilahar-dynasty-in-north-konkan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shilahar-dynasty-in-north-konkan</guid>
<description><![CDATA[ शिलाहारांच्या घराण्याच्या उगमाची कथा नागांचा कोकणाशी संदर्भ दाखवते. ही तिन्ही घराणी आपणास विद्याधर राजा जीमूतवाहनाचे वंशज म्हणवीत. जीमूतवाहनाने एका नागाला वाचविण्याकरिता स्वतःचा देह एका शिलेवर बसून गरुडाला अर्पण केला होता; म्हणून या वंशाला शिलाहार (शिलेवरील गरुडाचा आहार) असे नाव पडले. ही आख्यायिका शिलाहारांच्या लेखात सापडते, जी त्यांच्या सांस्कृतिक आणि पौराणिक महत्त्वाला अधोरेखित करते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cf599951b.webp" length="58668" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:28:11 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उंबरखिंडीच्या लढाईची माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/famous-battle-of-umbarkhind</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/famous-battle-of-umbarkhind</guid>
<description><![CDATA[ शाहिस्तेखानाने जिंकण्यास सांगितलेल्या शहरांपैकी नागोठणे शहरावर कारतलबखानाने सर्वप्रथम हल्ला करण्याचा निश्चय केला आणि त्याने पुण्याहून तळेगाव, वडगांव, मळवली, लोहगड पार करून सह्याद्रीच्या घाटमाथ्यावरून ज्या ठिकाणी नागोठण्याच्या आंबा नदीचा उगम होतो, ती आंबेनळीची वाट धरली. हा मार्ग अतिशय दाट अरण्याचा, अडचणींचा, डोंगरकड्यांचा, अरुंद, निर्जन, आणि भयानक होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cf035ace6.webp" length="15750" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:26:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती शिवाजी महाराजांचा ब्रिटिशांमध्ये दरारा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/british-officer-who-met-shivaji-maharaj-on-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/british-officer-who-met-shivaji-maharaj-on-raigad</guid>
<description><![CDATA[ 1 मे 1673 रोजी टॉमस निकल्स याला सूचना देण्यात आल्या. या सदंर्भात कंपनीकडून निकल्सला असे सांगण्यात आले की, मुंबई बेटावर कंपनीची स्थापना झाल्यापासून शिवाजी महाराज व कंपनीमध्ये सलोखा नसल्याने शिवाजी महाराजांच्या मुलुखाची पाहणी करणे आपल्याला शक्य झाले नव्हते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cec781d01.webp" length="48922" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:25:44 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मराठेशाहीतील तोफांची व तोफगोळ्यांची निर्मिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/production-of-cannons-and-artillery-shells-in-the-maratha-empire</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/production-of-cannons-and-artillery-shells-in-the-maratha-empire</guid>
<description><![CDATA[ स्वराज्यात स्वदेशी तोफांचा प्रयोग प्रथम केला तो छत्रपती शिवाजी महाराजांनी. पुरंदर किल्ल्यावर त्यांनी प्रथम तोफ तयार केली आणि स्वराज्याच्या युद्धसज्जतेचा पाया उभारला. मिर्झा राजा जयसिंग याने स्वराज्यावर स्वारी केल्यावर स्वराज्याच्या पूर्वीच्या पराभूत शत्रूंसोबत युतीची बोलणी चालवली. यामध्ये अफझलखानाचा मुलगा तसेच चंद्ररावाचे नातलग होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ce33a1760.webp" length="44310" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:23:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चिमाजी अप्पा पेशवे &amp; एक असामान्य योद्धा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chimaji-appa-an-unusual-warrior</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chimaji-appa-an-unusual-warrior</guid>
<description><![CDATA[ बाळाजी विश्वनाथ यांचे कनिष्ठ चिरंजीव चिमाजी बल्लाळ यांचे मूळनाव अनंत (अंताजी) व दुसरे नाव चिंतामणी. त्यांना लाडाने चिमण म्हणत असत. पुढे चिमाजीअप्पा हेच नाव रूढ झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cdeba3324.webp" length="28596" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:22:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती संभाजी महाराजांची जंजिरा मोहीम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/janjira-campaign-of-sambhaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/janjira-campaign-of-sambhaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ इ.स. १६८१ च्या डिसेंबर महिन्यात सिद्दीने मराठ्यांची नागोठणे व आपटे ही गावे लुटली व जाळली, सिद्दीच्या या कृत्यामुळे संभाजी महाराजांना फार त्रास झाला आणि सिद्दीच्या अत्याचाराला पायबंद घालण्यासाठी त्यांनी जंजिराच हस्तगत करण्याचे ठरवले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cdae9c9b0.webp" length="30246" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:21:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती शिवाजी महाराजांची अखेरची मोहीम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/last-expedition-of-chhatrapati-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/last-expedition-of-chhatrapati-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ महाराजांनी आपल्या आयुष्याच्या शेवटच्या क्षणापर्यंत स्वराज्यासाठी कष्ट घेतले व एप्रिल १६८० मध्ये रायगडावर देह ठेवला. पण त्या आधी काही महिन्यांपूर्वी महाराजांनी शत्रूच्या मुलुखात स्वारी करून मोठी लूट स्वराज्यात आणली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cd7662625.webp" length="33222" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:20:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जेव्हा एकविरा देवीच्या मंदिराचे झाले किल्ल्यात रूपांतर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/goddess-ekvira-temple-used-as-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/goddess-ekvira-temple-used-as-fort</guid>
<description><![CDATA[ सकवारबाई आपल्या मुलासह नागोठण्याहून चौलला एकवीरा भगवती मंदिराच्या पायथ्याशी आली व या मंदिराचे तिने एका भक्कम किल्ल्यात रूपांतर करून तेथून ती मानाजी आंग्रे यांच्या सत्तेवर प्रहार करू लागली. एकविरा मंदिराला किल्ल्यात रूपांतर करणे ही सकवारबाई यांची एक अभिनव रणनीती होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cc95ca61e.webp" length="57702" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:16:22 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दत्ताजी शिंदे यांचा पराक्रम: ‘बचेंगे तो और भी लढेंगे’</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dattaji-shinde</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dattaji-shinde</guid>
<description><![CDATA[ बदायूच्या घाटावर घनघोर संग्राम झाला मात्र या लढाईत वीरश्री गाजवताना दत्ताजी यांच्या बरगडीत शत्रूची गोळी लागली व ते जखमी होऊन मैदानात पडले. हे पाहून रोहिल्यांच्या सरदार कुतुबशाह कुटील हास्य करून दत्ताजी यांच्या जवळ आला व विचारले ‘पटेल लढेंगे क्या?’ अशावेळी या शूरवीराने उत्तर दिले ‘बचेंगे तो और भी लढेंगे’ या उत्तराने कुतुबशहाचे तोंड बंद झाले मात्र त्याचे शस्त्र चालले व दत्ताजींचा शिरच्छेद करून ते शीर अब्दालीस नजर केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cc53f2b5f.webp" length="32736" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:15:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सुरतेची लक्ष्मी अडवण्याचा मुघलांचा डाव महाराजांनी असा उधळला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/maharaj-thwarted-mughal-instinct-to-block-surat-treasure</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/maharaj-thwarted-mughal-instinct-to-block-surat-treasure</guid>
<description><![CDATA[ इ.स. १६६४ मध्ये शिवाजी महाराजांनी पहिल्यांदा सुरत जिंकून मोगलांना जबर धक्का दिला. सुरतेची लूट केली नि स्वराज्याचे झालेले नुकसान भरून काढले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cc013300b.webp" length="43910" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:14:18 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती संभाजी महाराज यांचा राज्याभिषेक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chhatrapati-sambhaji-maharaj-coronation</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chhatrapati-sambhaji-maharaj-coronation</guid>
<description><![CDATA[ संभाजी महाराजांच्या रायगडावरील अनुपस्थितीचा फायदा घेऊन दुसऱ्या गटाने राजाराम महाराजांचा राज्याभिषेक करण्याचा विचार केला. ३ एप्रिल १६८० साली अष्टप्रधान मंडळाने हा हेतू तडीस नेण्याचा विचार केला. संभाजी महाराज हे पन्हाळा येथे असल्याने त्यांना तिथेच नजरकैद करून राजाराम महाराजांचा मंचकारोहण समारोह करून घ्यावा असा विचार अष्टप्रधानांचा होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cbbc6e99f.webp" length="26812" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:12:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवाजी महाराजांच्या दीर्घकालीन वास्तव्याने पुनीत झालेली स्थळे </title>
<link>https://www.marathibuzz.com/places-sanctified-by-long-stay-of-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/places-sanctified-by-long-stay-of-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ महाराजांचा राज्याभिषेक सन १६७४ साली किल्ले रायगडावर झाल्याने हा किल्ला महाराजांची अधीकृत राजधानी मानला जातो मात्र त्यापूर्वी महाराजांच्या बालपणापासून स्वराज्याची उभारणी करण्याचे आद्यप्रसंग ज्या ज्या ठिकाणी घडले ती ठिकाणेही राजधानीच्या तुलनेत निश्चितच कमी महत्वाची नव्हती. या लेखात आपण महाराजांच्या कार्यकाळातील अशाच महत्वाच्या स्थानांबद्दल माहिती जाणून घेणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cb840e43d.webp" length="30180" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:11:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नरवीर तानाजी मालुसरे &amp; गड आला पण सिंह गेला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tanaji-malusare</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tanaji-malusare</guid>
<description><![CDATA[ माघ वद्य नवमीच्या अंधाऱ्या रात्री तानाजी आपल्या सैन्यासह गड चढून गेले. किल्ल्याच्या माथ्यावर गेल्यावर मावळ्यांनी समोर जो दिसेल त्याला कंठस्नान घालण्यास सुरुवात केली. हा हल्ला मुघलांच्या दृष्टीने अनपेक्षित होता. हल्ल्याची बातमी लागल्यावर उदयभान व इतर राजपूत सैन्य सावध झाले. तोपर्यंत तानाजी व मावळ्यांनी मुघलांचे अनेक सैनिक कापून काढले होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cb36e64fa.webp" length="37036" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:10:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सरखेल कान्होजी आंग्रे &amp; स्वराज्याच्या आरमाराचे विस्तारक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sarkhel-kanhoji-angre</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sarkhel-kanhoji-angre</guid>
<description><![CDATA[ कान्होजी आंग्रे यांनी आपल्या रणनीती आणि पराक्रमाने कोकणातील अनेक किल्ले स्वराज्यात आणले आणि मराठा आरमाराचा विस्तार केला. त्यांनी विजयदुर्ग आणि सुवर्णदुर्ग यांसारख्या किल्ल्यांचा ताबा घेऊन मराठ्यांचे समुद्रावरील वर्चस्व प्रस्थापित केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626caf956235.webp" length="44634" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:09:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवजन्म &amp; अंधःकार नाहीसा करणाऱ्या स्वराज्य सूर्याचा उदय</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/birth-of-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/birth-of-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ शालिवाहन शके १५५१ शुक्ल नाम संवत्सरी उत्तरायणात शिशिर ऋतूमध्ये फाल्गुन वद्य तृतीयेस रात्री शुभ लग्नावर जिजाबाईंनी अलौकिक अशा पुत्ररत्नास जन्म दिला. त्याचे लावण्य अपार, वर्ण सुवर्णासारखा, शरीर निरोगी, मान अत्यंत सुंदर व खांदे उंच होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626cab9ac527.webp" length="36802" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:08:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बापू गोखले &amp; मराठी राज्याचे अखेरचे सरदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bapu-gokhale</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bapu-gokhale</guid>
<description><![CDATA[ इंग्रजांनी पुण्यावर हल्ला केल्यावर दुसरे बाजीराव वेगवेगळ्या ठिकाणी आपले मुक्काम बदलत होते. इंग्रजांनी त्यांना गाठू नये म्हणून त्यांची पिछाडी बापू सांभाळत व इंग्रजांशी लढाई करून आपल्या धन्यास निसटून जाण्यास मदत करीत. याच काळात बापूच्या मुलाचे लढाईत निधन झाले व त्याची बायको सती गेली. मात्र बापू याचे दुःख न मानता लढत राहिले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ca6f4c100.webp" length="34794" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:07:18 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महादजी शिंदे &amp; मराठेशाहीतील वीर मुसद्दी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mahadaji-shinde</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mahadaji-shinde</guid>
<description><![CDATA[ तळेगांव उंबरी येथे झालेल्या लढाईत महादजी यांनी पराक्रमाची झलक दाखवली व कालांतराने औरंगाबाद, खर्डा व पंजाब येथील मोहिमांमध्ये भाग घेऊन विजयश्री खेचुन आणण्यात त्यांनी मोलाची कामगिरी बजावली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ca32e2c37.webp" length="26866" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:06:11 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>प्रतापराव गुजर: हिंदवी स्वराज्याचे शूर सरनोबत</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/prataprao-gujar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/prataprao-gujar</guid>
<description><![CDATA[ उंबराणी येथे प्रतापराव व बहलोलखान यांच्या सैन्याची गाठ पडली. उंबराणी हे स्थान मिरज व विजापूरच्या दरम्यान आहे. ही लढाई सूर्योदयापासून सूर्यास्तापर्यंत चालली यामध्ये दोन्ही बाजूंचे सैन्य जाया झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c9d649de3.webp" length="23624" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:04:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हंबीरराव मोहिते &amp; स्वराज्याचे खंदे सरसेनापती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hambirrao-mohite</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hambirrao-mohite</guid>
<description><![CDATA[ १६८४ साली औरंगजेबाचे महाराष्ट्रात आगमन झाले व त्याने आपला तळ अहमदनगर येथे बसवला यावेळी हंबीरराव यांनी अचानक बुऱ्हाणपुरास जाऊन मुघलांच्या मुलुखात जाऊन लूट मिळवली व स्वराज्यात आणली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c918c7730.webp" length="34818" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 02:01:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवपुत्र छत्रपती राजाराम महाराज</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chatrapati-rajaram-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chatrapati-rajaram-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ राजाराम महाराजांनी निळोपंत पिंगळे यांना पंतप्रधान करून जिंजीच्या किल्ल्याकडे प्रयाण केले यावेळी त्यांच्या सोबत प्रल्हादजी निराजी, धनाजी जाधव, संताजी घोरपडे, कान्होजी आंग्रे आदी २५ मंडळी होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c82ae8fac.webp" length="53358" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:57:44 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हरिश्चंद्रीय राजवंशाचा इतिहास व माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/harishchandra-dyansty</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/harishchandra-dyansty</guid>
<description><![CDATA[ हरिश्चंद्रगड हा महाराष्ट्रातील एक प्राचीन आणि ऐतिहासिक किल्ला आहे. या किल्ल्यावर आजही अनेक पुरातन लेण्यांचे अवशेष, प्राचीन मंदिरांची वास्तू, तसेच शिल्पकला दिसून येते. या अवशेषांवरून असा निष्कर्ष काढला जातो की हरिश्चंद्रगड हा हरिश्चंद्रीय राजवंशाचा मुळ गड किंवा किमान त्यांच्या कारकिर्दीतील एक महत्त्वाचे केंद्रस्थान असावे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c7dcea004.webp" length="40636" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:56:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पुरी &amp; उत्तर कोकणाची प्राचिन राजधानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/puri-ancient-capital-of-north-konkan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/puri-ancient-capital-of-north-konkan</guid>
<description><![CDATA[ यावरुन हा निष्कर्ष काढता येऊ शकतो की, सुकेतुवर्मन मौर्याच्या अंतानंतर पुरीची उत्तर कोकणाचे प्रमुख स्थान हि ओळख कायम राहिली असली तरी प्रशासकिय व्यवहारांची ठिकाणे वेगळीच होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c791e3ef1.webp" length="37328" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:55:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोकणातील प्राचीन व्यापारी मार्ग: एक ऐतिहासिक प्रवास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ancient-trade-importance-of-konkan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ancient-trade-importance-of-konkan</guid>
<description><![CDATA[ मौर्य काळाशिवाय सातवाहन, चालुक्य, शिलाहार, मराठे, गुजरातचे सुलतान, आदिलशाही, निजामशाही इत्यादी काळातही कोकणचे व्यापारी महत्व कायम होते. शिलाहार काळातील अनंतदेव राजाचा ताम्रपट खारेपाटण येथे सापडला असून त्याने आपल्या मंत्र्यांच्या म्हणजे महाप्रधान दुर्ग श्रेष्ठींचे पुत्र भवन श्रेष्ठी आणि त्यांचे भाऊ धर्मश्रेष्ठी यांच्या मालवाहू जहाजांस नागोठणे, चौल व नालासोपारा या तीन बंदरामध्ये करमाफी दिल्याचा उल्लेख आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c7293efc8.webp" length="30726" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:53:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अफझलखानाचा वध: शिवाजी महाराजांच्या धैर्याचा आणि अफझलखानाच्या चरित्राचा आढावा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/history-that-caused-afzal-khan-assassination</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/history-that-caused-afzal-khan-assassination</guid>
<description><![CDATA[ कनकगिरीचं पाळेगार सरदार आपाखान याने आदिलशाहीविरोधात बंडखोरी केली म्हणून आदिलशाही दरबारातून अफजलखान व शिवाजी महाराजांचे थोरले बंधू संभाजी राजे यांना पाठविण्यात आले. यावेळी कनकगिरीवर हल्ला केला असता अफजलखानाने लबाडीने संभाजी राजे यांना पुढे पाठवून पाठपुरावा केला नाही आणि भर लढाईत तोफेचा गोळा लागून संभाजी राजे यांचा मृत्यू झाला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c6d740baa.webp" length="47270" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:51:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवाजी महाराजांची प्रख्यात सुरत मोहीम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/attack-on-shivaji-maharaj-during-sack-of-surat</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/attack-on-shivaji-maharaj-during-sack-of-surat</guid>
<description><![CDATA[ मोहिमेसाठी सुरतेचा विचार करण्यामागे महत्वाचे कारण होते कि स्वराज्याचे जेवढे नुकसान झाले त्यास मुघल साम्राज्यच जबाबदार होते त्यामुळे जशास तसे या तत्वाचा वापर करून मोगली मुलुखावर हल्ला करून ही तूट भरून काढणे अत्यंत गरजेचे व स्वीकारार्ह होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c68682ce4.webp" length="33502" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:50:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हिरोजी इंदुलकर &amp; सेवेच्या ठायी तत्पर असलेले रायगड किल्ल्याचे वास्तू विशारद</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hiroji-indulkar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hiroji-indulkar</guid>
<description><![CDATA[ रायगड किल्ल्यावरील जगदीश्वर मंदिर हे हिरोजी इंदुलकरांच्या कर्तृत्वाचे एक प्रमुख स्मारक आहे. या मंदिराच्या दरवाज्याच्या उंबरठ्यावर असलेला शिलालेख &quot;सेवेच्या ठायी तत्पर हिरोजी इटळकर&quot; असा आहे. हा शिलालेख स्वराज्याच्या सेवेसाठी तत्पर असणाऱ्या हिरोजींच्या समर्पणाची जिवंत साक्ष आहे. खुद्द शिवाजी महाराजांच्या समोर हा शिलालेख लावण्यात आला, ज्यामुळे महाराजांच्या नजरेचे त्यांचे महत्व स्पष्ट होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c6264a979.webp" length="83246" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:48:55 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>असे होते शिवाजी महाराजांचे स्वरूप</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/personality-of-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/personality-of-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ शिवाजी महाराजांच्या स्वरूपाचे वर्णन विविध व्यक्तींनी जसे केले तसेच जाणून घेण्याचा प्रयत्न आपण करू. यामध्ये त्या व्यक्तींनी वापरलेल्या शब्दांचे जसेच्या तसेच मराठी भाषांतर आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c5cb837ab.webp" length="31246" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:47:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती संभाजी महाराजांनी लिहिलेले ग्रंथ &amp; एक अजरामर साहित्यकृती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/literary-works-of-sambhaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/literary-works-of-sambhaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ संभाजी महाराजांनी साहित्यरचना करताना आपले टोपणनाव नृपशंभू हे ठेवले होते. नृप म्हणजे राजा व शंभू म्हणजे संभाजी. संभाजी महाराजांच्या साहित्यिक योगदानाने त्यांच्या विद्वत्तेची आणि सांस्कृतिक समृद्धीची ओळख होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c4a6ef284.webp" length="32614" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:42:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मराठा संस्थानांचा गौरवशाली इतिहास: स्वराज्याचा विस्तार आणि सांस्कृतिक वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/establishments-in-maharashtra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/establishments-in-maharashtra</guid>
<description><![CDATA[ भारताच्या वेगवेगळ्या भागांवर अमल करणाऱ्या घराण्यांची पुढे संस्थाने निर्माण झाली. अशी संस्थाने शेकडो होती मात्र ब्रिटिशांनी आपले हात भारतभूमीत पसरायला सुरुवात केली आणि त्यांनी वेगवेगळी करणे देऊन संस्थाने खालसा करण्यास सुरुवात केली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c44fbb0c1.webp" length="30704" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:41:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवरायांचे अष्टप्रधान मंडळ व त्यांचे कार्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ashtapradhan-mandal-and-its-work</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ashtapradhan-mandal-and-its-work</guid>
<description><![CDATA[ शिवाजी महाराजांनी स्थापिलेल्या राज्यकारभारात राजाच्या थेट अधीन आठ मुख्य प्रधान होते. यांनाच &#039;अष्टप्रधान&#039; असे म्हणतात. या आठ पदाधिकाऱ्यांचे कार्यक्षेत्र, जबाबदाऱ्या आणि अधिकार निश्चित होते. हे मंडळ म्हणजे एक प्रकारचा सल्लागार व प्रशासनिक समिती होती, जी राज्यकारभाराच्या विविध अंगांना हाताळत असे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c415b28de.webp" length="41028" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:40:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवरायांनी संभाजी महाराजांना केलेला अमूल्य उपदेश</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/advice-given-by-shivaji-maharaj-to-sambhaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/advice-given-by-shivaji-maharaj-to-sambhaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ आपल्या ज्येष्ठ पुत्राच्या मनाची झालेली ही कोंडी जाणते असलेले शिवाजी महाराज यांच्या नजरेतून सुटली नाही. सईबाई व जिजाबाई यांच्यानंतर संभाजी महाराजांना एकमेव आधार होता तो त्यांचे वडील शिवाजी महाराज यांचा मात्र आपण अजून किती काळ पुत्राच्या साथीला असू अशावेळी त्यास उपदेश करणे गरजेचे आहे हे ओळखून शिवाजी महाराजांनी संभाजी महाराजांना एक अमूल्य उपदेश केला जो शिवाजी महाराजांना त्यांच्या वडिलांनी केला होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c3cc3031c.webp" length="55652" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:38:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>विश्वासराव घराणे: शिवकालीन मराठा इतिहासातील एक गौरवशाली नाव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vishwasrao-of-kalhe</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vishwasrao-of-kalhe</guid>
<description><![CDATA[ शिवोत्तरकाळातही विश्वासराव घराण्यातील अनेक पुरुषांनी आपल्या कर्तबगारीने इतिहासात आपले नाव कोरले. १६५७ मध्ये उत्तर कोकण मोहिमेच्या वेळी कर्नाळा किल्ला शिवाजी महाराजांनी स्वराज्यात आणला व त्या किल्ल्यावर विश्वासराव घराण्याची नेमणूक केली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c2f6cf5b6.webp" length="74394" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:35:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अनुबाई घोरपडे: बाजीराव पेशवे यांची बहीण आणि मराठा इतिहासातील एक धोरणी व्यक्तिमत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/anubai-ghorpade</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/anubai-ghorpade</guid>
<description><![CDATA[ अनुबाई या बाळाजी विश्वनाथ यांच्या सर्वात लहान कन्या. वयाच्या सहाव्या वर्षी त्यांचे लग्न इचलकरंजी येथील व्यंकटराव घोरपडे यांच्याशी झाला. एकुलती एक बहीण असल्याने बाजीराव पेशव्यांनी अनुबाईस पुण्यास येऊन राहता यावे म्हणून एक वाडा बांधला होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c2a9a77fb.webp" length="55612" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:34:03 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती संभाजी महाराजांचे अष्टप्रधान मंडळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ashtapradhan-mandal-of-sambhaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ashtapradhan-mandal-of-sambhaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती संभाजी महाराज हे शूर, कर्तबगार आणि अभ्यासू शासक होते. त्यांना प्रशासन, युद्धनीती, न्याय, वाकपटुता आणि धोरणशास्त्राचा उत्तम अभ्यास होता. त्यामुळे त्यांच्या अष्टप्रधान मंडळात नेमलेल्या व्यक्तीही तितक्याच कुशल, विश्वासार्ह व प्रभावशाली होत्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c265cf5df.webp" length="55664" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:33:03 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छंदोगामात्य कवी कलश: छत्रपती संभाजी महाराजांचे एकनिष्ठ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chandogamatya-kavi-kalash</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chandogamatya-kavi-kalash</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती संभाजी महाराज आणि कवी कलश यांची ओळख ही खूप जुनी आहे. मुघल इतिहासकार खाफीखान यांच्या मते, जेव्हा छत्रपती शिवाजी महाराज १६६६ मध्ये औरंगजेबाच्या कैदेतून सुटून स्वराज्यात परतले, तेव्हा त्यांनी आपल्या पुत्र संभाजी महाराजांना सुरक्षिततेसाठी बनारस येथे ठेवले होते. यावेळी संभाजी महाराजांसोबत असलेल्या विश्वासू व्यक्तींपैकी एक म्हणजे कवी कलश. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626c1f43aa7a.webp" length="34336" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:31:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ज्याचे आरमार त्याचा समुद्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/maratha-navy</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/maratha-navy</guid>
<description><![CDATA[ शिवछत्रपतींचे राजकारण, कामाचा वेग, प्रतिस्पर्ध्याच्या क्षमता ओळखून केलेला विस्तार, डावपेच, शह, प्रतिशह, तह, करार, मदत, रक्षण आदी गोष्टी अक्षरशः वारंवार अभ्यासण्याजोग्या आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626bc562178d.webp" length="31328" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:07:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अजातशत्रू छत्रपती शाहू महाराज</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chatrapati-shahu-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chatrapati-shahu-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ शाहू महाराजांची वयाच्या २५ व्या वर्षी औरंगजेबाच्या मृत्यूनंतर कैदेतून सुटका होऊन २६ व्या वर्षी त्यांना आपल्या हक्कासाठी लढून राज्य मिळवावे लागले. शाहू महाराजांच्या कार्यकाळात अनेक मातब्बर घराणी उदयास आली व मराठ्यांचा झेंडा अटकेपार रोवण्यात आला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626bc0387e93.webp" length="38520" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:05:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवपुण्यतिथी &amp; राजे निजधामास गेले</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivpunyatithi-vishesh</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivpunyatithi-vishesh</guid>
<description><![CDATA[ वयाच्या अवघ्या १५ व्या वर्षी पाहिलेले स्वराज्य निर्मितीचे स्वप्न पूर्ण करून राजे निजधामास गेले. महाराजांचे अनेक सखे सोबती, शूर सेनानी पूर्वीच हे जग सोडून गेले होते. माँसाहेब आणि आबासाहेबही मोक्षमार्गास निघून गेले होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626bbc1d73f3.webp" length="41046" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:04:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खंडो बल्लाळ चिटणीस: स्वामिनिष्ठतेचा आदर्श आणि स्वराज्याची अमूल्य सेवा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khando-ballal-chitnis</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khando-ballal-chitnis</guid>
<description><![CDATA[ एकदा संभाजी महाराजांची स्वारी संगमेश्वर येथे होती व महाराणी येसूबाई संभाजी महाराजांची भेट घेण्यास तेथे निघाल्या होत्या इतक्यात मोगलांनी छापा मारला. यावेळी खंडो बल्लाळ यांनी जलदगतीने आपली मावसबहीण संतुबाई यांना येसूबाईंच्या पालखीत बसवले. मोगलांचा छापा पडला आणि संतुबाईंना येसूबाई समजून अटक करण्यात आले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626bb500f863.webp" length="52446" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:02:42 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बाजीराव पेशवे &amp;  एक झंजावात</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bajirao-peshwa</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bajirao-peshwa</guid>
<description><![CDATA[ अवघ्या वीस वर्षांत तब्बल बेचाळीस लढायांत अपराजित राहून नवा इतिहास घडवीला. मोगल, महम्मद बंगश, निजाम, रजपूत, सिद्दी, पोर्तुगीज, इंग्रज, दक्षिणाधिश संस्थानिक, अंतर्गत उभादावा मांडणारे आप्तस्वकिय आदी सर्वच शत्रूंनी बाजीरावांच्या समशेरीचा धसका घेतला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626bb0dc4bea.webp" length="47460" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:01:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवरायांच्या भवानी, तुळजा व जगदंबा तलवारींचे रहस्य कधी उलगडणार?</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/swords-of-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/swords-of-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ भवानी तलवारीशिवाय महाराजांच्या खाजगी शस्त्रागारात आणखी दोन तलवारी होत्या ज्यांची नावे तुळजा व जगदंबा अशी होती. या तलवारींबद्दलही फार कमी लिखाण झाले आहे. खरं तर भवानी तलवारी इतक्याच या तलवारी सुद्धा अतिशय महत्वाच्या होत्या आणि जर या तलवारी बाहेरील देशात असतील तर त्या त्वरित भारतात आणण्यासाठी उपाययोजना करणे गरजेचे आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626bac107fcf.webp" length="13932" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 01:00:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुरारबाजी देशपांडे: पुरंदरच्या लढाईतील स्वामिनिष्ठतेचा अमर पराक्रमी योद्धा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/murarbaji-deshpande</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/murarbaji-deshpande</guid>
<description><![CDATA[ मुरारबाजीने ससैन्य दिलेरखानाच्या बलाढ्य छावणीवरच हल्ला केला. लढताना मुरारबाजीचे लक्ष दिलेरखानाकडे गेले आणि हाती समशेर घेऊन ते दिलेरखानावरी जाऊ लागले. हे पाहून दिलेरखान थोडा बिथरला मात्र मुरारबाजींचा पराक्रम पाहून तो म्हणाला, “मुरार, तू मोगलांना सामील हो, तुला मोठी जहागिरी देऊन शौर्याचे आम्ही चीज करू.” ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ba5eba065.webp" length="30964" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:58:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>संभाजी शहाजी भोसले &amp; शिवरायांचे थोरले बंधू</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sambhajiraje-elder-brother-of-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sambhajiraje-elder-brother-of-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ १६५५ साली कनकगिरीचा पाळेगार सरदार आपाखान याने आदिलशाहीविरोधात बंडखोरी केली म्हणून आदिलशाही दरबारातून अफजलखान व संभाजीराजे यांना पाठविण्यात आले. यावेळी कनकगिरीवर हल्ला केला असता अफजलखानाने लबाडीने संभाजीराजे यांना पुढे पाठवून पाठपुरावा केला नाही त्यामुळे भर लढाईत तोफेचा गोळा लागून संभाजीराजे यांचा मृत्यू झाला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b9f4ce146.webp" length="27374" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:56:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>एकोजीराजे उर्फ व्यंकोजीराजे भोसले &amp; शिवरायांचे धाकले बंधू</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ekojiraje-bhonsle</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ekojiraje-bhonsle</guid>
<description><![CDATA[ एकोजीराजे यांचा जन्म इ.स. १६३२ साली झाला. ते छत्रपती शिवाजी महाराजांपेक्षा फक्त दोन वर्षांनी लहान होते. त्यांचे वडील शहाजी राजे भोसले आणि आई तुकाबाई होत्या. शहाजी राजे हे विजापूर दरबारातील नामवंत सरदार होते. त्यांनी कधी अहमदनगरच्या निजामशाहीसाठी तर कधी विजापूरच्या आदिलशाहीसाठी आपल्या तलवारीचा उपयोग केला. एकोजीराजे हे लहानपणापासूनच शहाजी राजे यांच्यासोबत बंगळूर येथे राहत होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b977cb2fa.webp" length="33056" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:54:49 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पुण्यश्लोक अहिल्याबाई होळकर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ahilyabai-holkar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ahilyabai-holkar</guid>
<description><![CDATA[ आहिल्यादेवी होळकर यांचा जन्म सन १७२५ साली झाला. आहिल्याबाई या मूळच्या बीड येथील चौंढे गावच्या कन्या. त्यांचे वडील माणकोजी शिंदे हे चौंढे गावचे पाटील होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b93ad030a.webp" length="24334" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:53:46 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अप्पा बळवंत चौक &amp; पुण्यातील पुस्तकप्रेमींचे हक्काचे ठिकाण व ऐतिहासिक स्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/appa-balwant-chowk</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/appa-balwant-chowk</guid>
<description><![CDATA[ या चौकास अप्पा बळवंत चौक असे का म्हणतात हे अनेकांना फारसे ठाऊक नाही. सहसा बाजीराव रस्ता, टिळक रस्ता, सदाशिव पेठ, नारायण पेठ इत्यादी अनेक नावे ही थोर पुरुषांवरून दिलेली आहेत. सर्वांचा इतिहास प्रसिद्ध आहे. पण अप्पा बळवंत हे नाव तेवढे रोजच्या ऐकण्यात येत नाही त्यामुळे अप्पा बळवंत उच्चरले की समोर येतो तो फक्त अप्पा बळवंत चौक. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b8fa65645.webp" length="68888" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:52:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सातवाहन साम्राज्य: महाराष्ट्राच्या वैभवाचा सुवर्णकाळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/history-of-satvahana-dnyasty</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/history-of-satvahana-dnyasty</guid>
<description><![CDATA[ सातवाहन काळात भारताचा आफ्रिका, युरोप, रोम, ग्रीस, इजिप्त, अरब इत्यादी पश्चिमी राष्ट्रांशी व्यापार भरभराटीत होता. सातवाहन काळात पश्चिम महाराष्ट्रात महाराष्ट्रीक नावाचे अधिकारी सातवाहनांच्या अखत्यारीत अधिकार गाजवत होते तसेच कोकणावर महाभोज हे प्रांताधिकारी अधिकार गाजवत होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b8314dfdf.webp" length="43864" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:49:28 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हेन्री ऑक्झेंडन व शिवाजी महाराजांची भेट</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/henry-oxendon-visit-to-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/henry-oxendon-visit-to-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ यानंतर ११ मे १६७४ रोजी हेन्री ओक्सेंडन रायगडकडे रवाना झाले. त्यांना शिवाजी महाराज, जिजामाता आणि संभाजी राजे यांना योग्य प्रकारे नजराणे अर्पण करणे, इंग्रज व्यापाराच्या सुरक्षिततेसाठी मागण्या मांडणे आणि आवश्यक ते सवलती मिळवणे याबाबत सूचना देण्यात आल्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b7f4624e5.webp" length="52922" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:48:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जंजिऱ्याचे सिद्दी व मराठे: एक ऐतिहासिक संघर्ष</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/siddi-maratha-relations</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/siddi-maratha-relations</guid>
<description><![CDATA[ सिद्दींचा मराठ्यांशी संघर्ष हा प्रामुख्याने कोकणातील बंदर आणि व्यापारी मार्गांवर नियंत्रण ठेवण्यासाठी होता. सिद्दींनी मराठ्यांच्या ताब्यातील गावांना वारंवार उपद्रव केला, ज्यामुळे शिवाजी महाराजांना त्यांच्याविरुद्ध कठोर पावले उचलावी लागली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b7b842468.webp" length="31514" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:47:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महाराष्ट्राचा प्राचीन इतिहास: दंडकारण्यापासून सातवाहनांपर्यंत</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ancient-history-of-maharashtra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ancient-history-of-maharashtra</guid>
<description><![CDATA[ दंडाकारण्याव्यतिरिक्त महाराष्ट्रास जुन्या साहित्यात दक्षिणापथ असेही म्हटले गेले. कौटिल्य अर्थशास्त्र, महाभारत, रामायण, नाणेघाट शिलालेख, रुद्ररामन गिरनार शिलालेख इत्यादीमध्ये महाराष्ट्राचा दक्षिणापथ असा उल्लेख येतो. दक्षिणापथ हा प्राचीन भारतातील दक्षिण दिशेतील व्यापारी आणि सांस्कृतिकदृष्ट्या महत्त्वाचा प्रदेश होता, ज्यामध्ये महाराष्ट्र आणि कोकण यांचा समावेश होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b5b2de1eb.webp" length="13070" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:38:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>यशवंती घोरपड &amp; तानाजी मालुसरे यांची ही घोरपड सत्य होती की कल्पना?</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/yashwanti-ghorpad-of-tanaji-malusare</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/yashwanti-ghorpad-of-tanaji-malusare</guid>
<description><![CDATA[ इतिहासातील एक उपेक्षित पात्र म्हणजे तानाजी मालुसरे यांची यशवंत घोरपड. यशवंतीस काल्पनिक पात्र म्हणून घोषित करताना शिवकालीन प्रसिद्ध शाहीर तुळशीदास यांचा पोवाडा व त्यातील उल्लेख दुर्लक्षित केला जातो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b55c37fbe.webp" length="48532" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:37:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवराई नाण्यांची एक अज्ञात टांकसाळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivrai-coin-factory-nagothane</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivrai-coin-factory-nagothane</guid>
<description><![CDATA[ शिवराई ही तांब्याची नाणी असून सामान्य व्यवहारात वापरली जात, तर होन हे सोन्याचे नाणे होते, जे अधिक मूल्यवान व्यवहारात वापरले जात. दोन्ही नाण्यांवर खास ओळख निर्माण करणारे शब्द असायचे – एका बाजूला &quot;श्री राजा शिव&quot; आणि दुसऱ्या बाजूला &quot;छत्रपती&quot;. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b50fede4b.webp" length="26262" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:36:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शहाजी महाराजांनी स्वराज्य संकल्पनेसाठी दिलेला लढा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shahaji-maharajs-efforts-to-protect-family</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shahaji-maharajs-efforts-to-protect-family</guid>
<description><![CDATA[ या प्रबळ सत्तांना प्रथम विरोध सुरु केला तो शहाजी महाराजांनी. निजामशाही दरबाराची सूत्रे नंतरच्या काळात ज्यापाशी आली त्या फत्तेखानाने मोगलांसोबत तह करून मोगलांकडून शहाजी महाराजांची जहागीरी बरखास्त करून घेतली त्यावेळी शहाजी महाराजांनी मोगलांविरोधात बंड पुकारून निजामशाहीची नव्याने स्थापना केली आणि १६३२ साली नाशिक, जुन्नर, संगमनेर हे भाग ताब्यात घेऊन पेमगिरी येथे आपल्या नावे अमल सुरु केला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626b4cda1447.webp" length="75762" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:34:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>इष्टुर फांकडा &amp; मराठ्यांच्या इतिहासात गाजलेला ब्रिटिश सेनानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ishtur-phakada</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ishtur-phakada</guid>
<description><![CDATA[ मराठ्यांनी त्याला दिलेले ‘इष्टुर फांकडा’ हे नाव त्याच्या योद्धा स्वभावाचे आणि मराठ्यांमधील त्याच्या प्रसिद्धीचे प्रतीक आहे. राघोबा दादांच्या बंडामुळे मराठा आणि इंग्रज यांच्यातील संघर्षाला नवे वळण मिळाले, आणि इष्टुर फांकडा या संघर्षाचा महत्त्वपूर्ण भाग बनला. त्याच्या पराक्रमामुळे मराठ्यांनी त्याला आदराने ‘फांकडा’ (योद्धा) ही उपाधी दिली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626aeb697fda.webp" length="51868" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:08:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मोदी गणपती: पुण्यातील एक ऐतिहासिक मंदिर आणि खुश्रुशेट मोदी यांची कथा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/modi-ganpati-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/modi-ganpati-pune</guid>
<description><![CDATA[ पुण्याच्या नारायण पेठेतील मोदी गणपती हे गणेश मंदिर खुश्रुशेट यानेच बांधले होते त्यामुळे मोदी केव्हाच काळाच्या ओघात गुप्त झाला तरी मोदी गणपती हे नाव त्याची स्मृती कायम ठेवून आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ae759a331.webp" length="26432" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:07:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सदाशिवराव पेशवे यांच्या तोतयाचे बंड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rebellion-of-sukhlal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rebellion-of-sukhlal</guid>
<description><![CDATA[ पानिपतच्या युद्धानंतर सुमारे १५ वर्षांनी, अचानक बातमी आली की सदाशिवराव भाऊ पेशवे जिवंत आहेत आणि ते पुण्याकडे येत आहेत. ही बातमी थेट शनिवारवाड्यावर पोहोचली. काहींना हे सत्य वाटले, काहींना शंका वाटली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ae2e8f77e.webp" length="38836" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:06:43 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बारा मावळ कोणती व बारा मावळांचा ऐतिहासिक वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/maval-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/maval-information</guid>
<description><![CDATA[ महाराष्ट्राच्या इतिहासात मावळ प्रांतास फार महत्व आहे. शिवरायांनी स्वराज्याचा श्रीगणेशा केला तो मावळ्यांच्या साथीने त्यामुळे हे मावळे ज्या मातीत रुजले व फुलले अशा मावळची माती ही समस्त मराठी जनांसाठी पुण्यवान अशी आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626adcc5a5bc.webp" length="27474" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:04:59 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>संताजी घोरपडे यांचा इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/santaji-ghorpade</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/santaji-ghorpade</guid>
<description><![CDATA[ संताजींनी मुघलांच्या मनात एवढी भीती निर्माण केली की मुघलांचे घोडे जेव्हा पाणी पीत नसत तेव्हा तुम्हाला पाण्यात संताजी व धनाजी दिसतात काय असे मुघल सैनिक घोडयांना विचारीत. संताजी पराक्रमी असून रणनीतीतज्ञ् होते व प्रतिपक्षाला घेरून पूर्णतः कसे नष्ट करायचे ही कला संताजींमध्ये पुरेपूर होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ad2b2e936.webp" length="28100" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:02:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उमाबाई दाभाडे &amp; स्वराज्याच्या पहिल्या महिला सेनापती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/umabai-dabhade</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/umabai-dabhade</guid>
<description><![CDATA[ एकुलत्या एक पुत्राच्या वियोगामुळे उमाबाई दाभाडे बाजीराव पेशवे यांच्यावर अतिशय संतप्त झाल्या त्यामुळे खुद्द शाहू महाराजांना या प्रकरणात मध्यस्ती करावी लागली आणि बाजीरावांना उमाबाई यांची माफी मागायला लावून हा वाद शांत केला. या घटनेने उमाबाई यांचे धैर्य आणि त्यांचा मराठा साम्राज्यातील प्रभाव दिसून येतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ace9ac7d9.webp" length="37642" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:01:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वीर बाजीप्रभू देशपांडे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bajiprabhu-deshpande</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bajiprabhu-deshpande</guid>
<description><![CDATA[ शिवाजी महाराजांनी आपल्या गंगाधरपंत या वकिलामार्फत सिद्दी जोहरला असा संदेश धाडला की तुम्ही आमच्यासाठी अली आदिलशाह सोबत बोलणी करावी, मी आपला सर्व मुलुख आदिलशाह यास देऊन टाकतो. हे पात्र वाचून सिद्दी जोहर ला आनंदाचा झटका आला आणि त्याने त्वरित शिवाजी महाराजांची भेट घेण्याची तारीख ठरवली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626acae37eb1.webp" length="31732" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 23 Apr 2024 00:00:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवाजी महाराजांची कौटुंबिक माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivaji-maharaj-family-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivaji-maharaj-family-information</guid>
<description><![CDATA[ शिवचरित्राचा अभ्यास करताना छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या कौटुंबिक पार्श्वभूमीबद्दल सुद्धा जाणून घेणे गरजेचे ठरते त्यामुळे त्यामुळे शिवरायांच्या पत्नी तसेच कन्या यांची नावे काय होती हे थोडक्यात जाणून घेण्याचा प्रयत्न करू. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ac4c43053.webp" length="49122" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 23:59:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुहम्मद बिन तुघलक &amp; तुघलकी फर्मान या म्हणीचा निर्माता</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/muhammad-bin-tughlaq</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/muhammad-bin-tughlaq</guid>
<description><![CDATA[ मुहम्मद तुघलकाचा दुसरा तुघलकी निर्णय म्हणजे खजिन्यातील पैशाची तूट भरून काढण्यासाठी त्याने सोन्याची नाणी एकाएकी रद्द केली आणि त्या ऐवजी तांब्याची नाणी पाडली मात्र त्यामुळे काही फायदा न होता खजिन्यात फक्त तांब्याच्या नाण्यांचे डोंगर साठले आणि परदेशात तांब्याच्या नाण्यांची किंमत नसल्याने संपूर्ण अर्थव्यवस्था कोसळली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ac0b08476.webp" length="15652" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 23:57:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सारागढीचा पराक्रम: २१ शिख सैनिकांचा अजरामर लढा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/battle-of-saragarhi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/battle-of-saragarhi</guid>
<description><![CDATA[ सरहद्द प्रांतावरील असेच एक ठाणे होते ज्याचे नाव होते सारागढी. गढीचा अर्थ छोटा भुईकोट असा होतो. याकाळी म्हणजे १८९७ साली सारागढी येथे शिख सैनिकांची एक तुकडी होती आणि तिची संख्या किती? तर फक्त २१.. २१ ही संख्या एका लष्करी ठाण्याच्या दृष्टीने अल्प होतीच मात्र या २१ जणांमधील बहुतांश सैनिक हे नुकतेच सैन्यात भरती झालेले व फारसा अनुभव नसलेले १८-२० वर्षांचे कोवळे युवक होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ab9f3971b.webp" length="55908" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 23:56:23 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मराठ्यांच्या बंगालवरील स्वाऱ्या: नागपूरकर भोसल्यांचा अजरामर पराक्रम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/maratha-conquest-of-bengal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/maratha-conquest-of-bengal</guid>
<description><![CDATA[ मराठ्यांच्या बंगालवर स्वाऱ्या हा इतिहासातील अतिशय महत्वपूर्ण विषय असूनही दुर्लक्षित आहे. बंगालप्रांती एक नव्हे तर तब्बल चार स्वाऱ्या करून मराठ्यांचा वचक बंगालप्रांती बसवणारे घराणे म्हणजे नागपूरचे भोसले घराणे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626ab0e05460.webp" length="30602" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 23:53:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बाजीराव पेशवे &amp; एक अपराजित योद्धा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bajirao-peshwa-undefeated-warrior</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bajirao-peshwa-undefeated-warrior</guid>
<description><![CDATA[ १७२८ सालच्या पालखेडच्या लढाईत बाजीरावांनी तेथील निजामाचा पराभव केला. १७२९ साली बुंदेलखंडाचे राजे छत्रसाल यांनी महंमदखान बंगश यांच्याविरोधात शाहू महाराजांकडे मदत मागितली तेव्हा बाजीराव स्वतः तेथे जाऊन त्यांनी बंगशचा पराभव करून छत्रसालाचे राज्य वाचवले. या कार्याने खुश होऊन छत्रसालाने आपली कन्या मस्तानी बाजीराव यांना दिली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626aaae8cc30.webp" length="47768" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 23:51:59 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अमृतराव पेशवे &amp; एक उपेक्षित व्यक्तिमत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/amrutrao-peshwa</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/amrutrao-peshwa</guid>
<description><![CDATA[ पेशवे घराण्यातील असेच एक व्यक्तिमत्व म्हणजे अमृतराव पेशवे. अमृतराव हे रघुनाथराव उर्फ राघोबा पेशवे यांचे दत्तक पुत्र. १७६८ साली रघुनाथराव यांनी अमृतराव यांना भुस्कुटे घराण्यातून दत्तक घेतले. त्यांच्या जन्मदात्या वडिलांचे नाव होते गोविंद नारायण भुस्कुटे व हे घराणे वसई प्रांतातील पापडी या गावाचे होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626aa53345b0.webp" length="31914" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 23:50:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जगाचा पहिला नकाशा आणि नागोठणे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/first-map-of-world-and-nagothane</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/first-map-of-world-and-nagothane</guid>
<description><![CDATA[ नागोठण्याची खाडी ही प्राचीन काळापासून पश्चिम किनारपट्टीवरील एक महत्त्वाचे व्यापारकेंद्र होती. येथेून कोकणमार्गे थेट देशाच्या अंतर्गत भागात मालवाहतूक केली जात असे. हे बंदर फक्त स्थानिक व्यापाऱ्यांसाठी नव्हे, तर आंतरराष्ट्रीय व्यापाऱ्यांसाठीही महत्त्वाचे होते. टॉलेमीसारख्या ग्रीक भूगोलतज्ज्ञाने त्याचा नकाशात समावेश केल्याने त्याच्या त्या काळातील जागतिक ओळखीचे महत्त्व अधोरेखित होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626aa0a91b62.webp" length="75610" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 23:49:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कण्हेरगडाचे युद्ध: रामजी पांगेरा आणि मावळ्यांचा अजरामर पराक्रम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ramji-pangera</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ramji-pangera</guid>
<description><![CDATA[ १६७० च्या डिसेंबर मध्ये मराठ्यांनी बुऱ्हाणपूर पर्यंत धडक मारली, १६७१ साली मुल्हेरचा किल्ला ताब्यात घेतला. अशाप्रकारे साल्हेर पासून त्रिंबकगडापर्यंतचे चाळीस हुन अधिक किल्ले स्वराज्यात आणून कित्येक नवे किल्ले महाराजांनी पुन्हा वसवले, कोळवण, रामनगर, जवाहीर हा प्रदेश स्वराज्यात आणला, सुरत, बसनूर, बुऱ्हाणपूर व औरंगाबाद ही मोगलांची संपन्न शहरे उध्वस्त केली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662696dd44d7d.webp" length="30206" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:27:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती शिवाजी महाराज व छत्रसाल बुंदेला यांची ऐतिहासिक भेट</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivaji-maharaj-chhatrasal-bundela-meeting</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivaji-maharaj-chhatrasal-bundela-meeting</guid>
<description><![CDATA[ शिवकाळातील मध्य भारतातील एक तरुण राज्यकर्ता ज्याने नाईलाजास्तव मोगलांकडे चाकरी स्वीकारली मात्र शिवाजी महाराजांच्या कार्याने प्रेरित होऊन त्याने प्रत्यक्ष महाराजांची भेट घेतली व त्यांच्याकडून मोलाचे मार्गदर्शन घेऊन आपल्या प्रांतास पारतंत्र्यातून मुक्त केले व तो तरुण म्हणजे महाराजा छत्रसाल बुंदेला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626967e7a0a1.webp" length="61146" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:25:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगडाची विविध नावे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/names-of-raigad-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/names-of-raigad-fort</guid>
<description><![CDATA[ गड-किल्ले तसेच अनेक इतिहास ग्रंथामध्ये रायगडाच्या नावांची एक यादी आढळून येते. रायगडाची ही अनेक नावे केव्हा व कशी पडली हा प्रश्न मला पडला. ह्या नावांमागील तथ्य शोधण्याचा हा छोटासा प्रयत्न. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662695e9db8b6.webp" length="59260" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:23:11 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जेव्हा छत्रपती शिवाजी महाराज कर्नाटकातील जनतेसाठी धावून गेले</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chhatrapati-shivaji-maharaj-and-karnataka</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chhatrapati-shivaji-maharaj-and-karnataka</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती शिवाजी महाराज कर्नाटकात येत आहेत हे समजल्यावर हुसेनखान व अब्दुरहीमखान यांच्या जुलुमाने त्रस्त झालेल्या कोप्पळ प्रांतातील लोकांच्या आनंदास पारावर उरला नाही. छत्रपती शिवाजी महाराज हेच आपल्याला या जुलुमातून मुक्त करतील अशी येथील जनतेची पक्की खात्री झाली होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626954f7feac.webp" length="61784" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:20:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सिद्दी जौहर आणि मराठ्यांचा पराक्रम: छत्रपती शिवाजी महाराजांचा आदिलशाहीविरुद्धचा लढा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/siddi-jauhar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/siddi-jauhar</guid>
<description><![CDATA[ स्वराज्यासाठी उपद्रवी ठरलेला असाच एक शत्रुपक्षातील सरदार म्हणजे सिद्दी जौहर. सिद्दी जौहर हा मूळचा हबशी होता. हबशी हे मूळचे आफ्रिका खंडातील ऍबसिनिया येथील निवासी. त्यांना सिद्दी या नावानेही ओळखले जाते. सय्यद या शब्दावरून सिद्दी या शब्दाची निर्मिती झाली आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626950721665.webp" length="27552" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:19:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>संग्रामदुर्गाचा संग्राम व फिरंगोजी नरसाळा यांचा पराक्रम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/firangoji-narsala-and-battle-of-sangramdurg</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/firangoji-narsala-and-battle-of-sangramdurg</guid>
<description><![CDATA[ चाकण येथे भर पावसाळ्यात शाईस्तेखानाचा वेढा पडलेला असताना, संग्रामदुर्गाचे किल्लेदार फिरंगोजी नरसाळा आपली सर्व शक्ती एकवटून मोगलांशी लढण्यास सिद्ध झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662694cbe4475.webp" length="39832" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:18:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोकणची ऐतिहासिक समृद्धी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/historical-prosperity-of-konkan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/historical-prosperity-of-konkan</guid>
<description><![CDATA[ महाराष्ट्रातील कोंकण म्हणजे एक अतिप्राचीन इतिहास व संस्कृती असलेला प्रदेश ! उत्तरेच्या दमण पासून दक्षिणेच्या गोवा राज्यापर्यंत आणि सह्याद्रीच्या पश्चिमेकडील अरबी समुद्रापर्यंयताचा भूभाग म्हणजेच प्राचीन कोंकण होय. - प्रवीण कदम ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66269489e7d7d.webp" length="18060" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:17:16 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रामसेज किल्ल्याचे युद्ध: मराठ्यांच्या प्रेरणादायी पराक्रमाचे प्रतीक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ramsej-fort-history</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ramsej-fort-history</guid>
<description><![CDATA[ सुरुवातीस मुघलांनी महाराष्ट्राच्या उत्तरेकडील भागावर हल्ले सुरु केले. १६८० मध्ये औरंगजेबाने खान जहान बहादूर कोकताश यास सुभेदार बनवून त्यास दक्षिणेस रवाना केले. १६६४ साली शहाबुद्दीन खान या मोगल सरदाराने रामसेज या किल्ल्यास वेढा घातला होता मात्र तो वेढा फसला होता मात्र शहाबुद्दीन खानास किल्ल्याची माहिती असल्याने औरंगजेबाने १६८२ च्या एप्रिल महिन्यात पुन्हा एकदा रामसेजला वेढा घालण्यास पाठवले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66269437186e3.webp" length="44956" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:15:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नारायणराव पेशव्यांची हत्या &amp; इतिहासातील दुर्दैवी घटना</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/narayanrao-peshwa-death</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/narayanrao-peshwa-death</guid>
<description><![CDATA[ आपल्या जीवावर आलेला हा भयानक प्रसंग पाहून अवघ्या १८ वर्षांच्या नारायणरावांनी शुद्ध हरपली हे पाहूनही गारद्यांना दया आली नाही व त्यांनी नारायणरावांच्या सर्वांगावर सपासप वार केले, यामुळे नारायणरावांचा कोथळा फुटून बाहेर आला. या क्रूर हत्याकांडाने शनिवारवाडा रक्तरंजित झाला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662693eab6f42.webp" length="45704" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:14:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मराठ्यांचा लाहोर विजय: रघुनाथराव आणि मानाजी पायगुडेंचा पराक्रम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/maratha-conquest-of-lahore</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/maratha-conquest-of-lahore</guid>
<description><![CDATA[ आदिनाबेग याचा जावई ख्वाजा मिर्झा हा आपल्या मोगल सेनेसहित मराठ्यांना येऊन मिळाला. येथून मराठा सरदार मानाजी पायगुडे व आदिनाबेग लाहोरवर चाल करून गेले. लाहोरवर मराठ्यांचे आगमन झाले आहे याची बातमी तैमूरशहा आणि जहानखान यांना समजली व त्यांची पाचावर धारण बसली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662693852366e.webp" length="33720" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:12:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>घाशीराम कोतवाल प्रकरण: पेशवाईतील एक गाजलेले ऐतिहासिक प्रकरण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ghashiram-kotwal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ghashiram-kotwal</guid>
<description><![CDATA[ घाशीरामाने कोतवाली खाते हाती घेल्यावर ते सुधारण्याचा प्रयत्न केला व गुप्त पोलीस ही सध्या प्रसिद्ध असलेली कार्यपद्धती सुरु केली. शहरातील फितूर व बंडखोरांवर घाशीरामाने आपली करडी नजर ठेवली होती. घाशीराम कोतवाल हा नाना फडणवीस यांच्या मर्जीतील असल्याने नानांचे शत्रू म्हणजे मुख्यतः रघुनाथराव इत्यांदीच्या हालचालींवर नजर ठेवण्यासाठी घाशीरामच्या कोतवाली खात्याचा खूप फायदा झाला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662693491c5e3.webp" length="28712" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:11:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती शाहू महाराजांना &amp;apos;शाहू&amp;apos; हे नाव कसे मिळाले?</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/how-did-shahu-maharaj-get-the-name-shahu</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/how-did-shahu-maharaj-get-the-name-shahu</guid>
<description><![CDATA[ शाहू महाराजांचे पाळण्यातील नाव हे शिवाजी असेच होते कारण त्याकाळी व अगदी गेल्या काही वर्षांपर्यंत जन्मास येणाऱ्या बालकांचे घराण्यातील पूर्वजांच्या नावे नामकरण करण्यात येत असे व छत्रपती शिवाजी महाराजांचे निधन १६८० साली झाल्याने १६८२ साली जन्मलेल्या आपल्या पुत्रास आपल्या प्रिय वडिलांचे नाव छत्रपती संभाजी महाराजांनी दिले होते. या परंपरेनुसार शाहू महाराजांचे नाव शिवाजी ठेवण्यात आले, जे छत्रपती शिवाजी महाराजांचा वारसा पुढे नेणारे होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662693083cd3d.webp" length="39032" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:10:51 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सातवाहन वंश: महाराष्ट्रातील आद्य राजवंश आणि त्याचा गौरवशाली इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/satavahana-dynasty-history</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/satavahana-dynasty-history</guid>
<description><![CDATA[ सातवाहन साम्राज्याचा संस्थापक म्हणून सिमुक (श्रीमुख) याचे नाव प्रख्यात आहे. सिमुक हा चंद्रगुप्त मौर्याचा समकालीन असून त्याकाळी त्याच्या राज्यात भक्कम तटबंदी असलेली तीस शहरे होती आणि त्याच्या सैन्यात एक लाख पायदळ, दोन हजार घोडदळ आणि एक हजार हत्ती होते व त्याची राजधानी ही कृष्णानदीच्या काठावरील श्रीकाकूलं नामक शहर होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662692c918812.webp" length="24822" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 22:09:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>राजा दाहीर आणि मुहम्मद बिन कासीम &amp; भारतावर झालेले पहिले मुस्लिम आक्रमण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/first-muslim-invasion-of-india</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/first-muslim-invasion-of-india</guid>
<description><![CDATA[ मुहम्मद बिन कासिम हा मूळचा अरब असून तेथील खलिफाचा सेनापती होता. अरब राष्ट्रांत इस्लामचा उदय झाल्यावर भारतावर ज्या स्वाऱ्या काढण्यात आल्या त्यापैकी पहिली स्वारी मुहम्मद बिन कासिम याची होती असे मानले जाते मात्र यापूर्वीही अरब आक्रमकांनी भारतावर आक्रमण करण्याचा प्रयत्न केला होता मात्र त्यांना त्यामध्ये फारसे यश मिळाले नव्हते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626799166710.webp" length="42990" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:22:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वीर बाजी पासलकर &amp; एक महायोद्धा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/baji-pasalkar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/baji-pasalkar</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या जुन्या व एकनिष्ठ सहकाऱ्यांपैकी एक म्हणजे बाजी पासलकर. शेडगावकर बखरीत बाजी पासलकर हे मावळे लोकांचे सरदार असल्याचा उल्लेख असून त्यांच्या स्वरूपाची माहिती पुढीलप्रमाणे दिली गेली आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626791565a5a.webp" length="64538" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:20:37 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवरायांची राजमुद्रा &amp; स्वराज्याच्या प्रतिज्ञेचे तेजस्वी प्रतीक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivaji-maharaj-rajmudra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivaji-maharaj-rajmudra</guid>
<description><![CDATA[ राजमुद्रा म्हणजे केवळ एक शिक्का नाही. ती म्हणजे राजाने घेतलेली शपथ, स्वराज्याची ग्वाही, आणि जनतेच्या कल्याणासाठी घेतलेली जबाबदारीची आठवण. या ब्लॉग पोस्टमध्ये आपण शिवरायांच्या या राजमुद्रेचा ऐतिहासिक, भाषिक आणि तात्त्विक अर्थ समजून घेणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66267860ecbf1.webp" length="23726" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:17:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती शिवाजी महाराजांचे अंगरक्षक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivaji-maharaj-bodyguards</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivaji-maharaj-bodyguards</guid>
<description><![CDATA[ शिवरायांनी अंगरक्षकांची निवड विश्वास, शारीरिक सामर्थ्य, आणि लढाऊ कौशल्य यांच्या आधारावर केली होती. शिवभारत या समकालीन ग्रंथात अंगरक्षकांचा उल्लेख ‘शिवराजाभिरक्षीण’ (शिवराजांचे रक्षक) असा आला आहे, ज्यामुळे त्यांचे महत्त्व अधोरेखित होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626777435dfc.webp" length="40736" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:13:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नरवीर तानाजी मालुसरे यांची एक अपरिचित लढाई</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/unknown-battle-of-tanaji-malusare</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/unknown-battle-of-tanaji-malusare</guid>
<description><![CDATA[ तानाजींच्या अनेक लढायांपैकी अशीच एक अपरिचित लढाई म्हणजे संगमेश्वर येथील सूर्यराव सुर्वे यांच्याविरोधातील लढाई. १६६१ मध्ये शिवरायांनी दक्षिण कोकण जिंकण्याची मोहीम सुरु केली. दंडा राजपुरी ते खारेपाटण शिवरायांना या मोहिमेत प्रचंड यश मिळाले. १६६१ मध्ये निजामपूर आणि पुढे दाभोळ जिंकण्यात आले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626771cf0d53.webp" length="28560" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:11:39 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कान्होजी जेधे &amp; स्वराज्यासाठी वतनावर पाणी सोडणारे शिलेदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kanhoji-jedhe</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kanhoji-jedhe</guid>
<description><![CDATA[ स्वतःकडे पद, प्रतिष्ठा व वतन असूनही केवळ एका वचना खातर सर्व ऐश्वर्यावर पाणी सोडून स्वराज्य निर्मितीत मोलाची कामगिरी करणारे व्यक्तिमत्व म्हणजे कान्होजी जेधे. मोसे खोऱ्याचे देशमुख बाजी पासलकर हे कान्होजी जेधे यांचे सासरे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662676d7029b8.webp" length="33416" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:10:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सरनोबत नेतोजी पालकर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/netaji-palkar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/netaji-palkar</guid>
<description><![CDATA[ शिवकाळात ज्यांस प्रतिशिवाजी अशी उपमा मिळाली ते म्हणजे हिंदवी स्वराज्याचे सरनोबत नेतोजी पालकर. नेतोजी पालकर यांचे मूलस्थान कुठले याविषयी अनेक मतमतांतरे आहेत. काहींच्या मते ते रायगड जिल्ह्याच्या कर्जत तालुक्यातील चौक येथील होते तर काहींच्या मते ते सातारा जिल्ह्यातील खंडोबाच्या पाली येथील होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66267697eda39.webp" length="69966" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:09:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मराठ्यांकडून चितोडगड काबीज</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/capture-of-chittorgarh-by-marathas</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/capture-of-chittorgarh-by-marathas</guid>
<description><![CDATA[ परस्परातील वाद सोडण्यापूर्वी इस्माईल बेगसारख्या शत्रूचा नाश करणे महत्वाचे समजून महादजींनी तुकोजीरावांना इस्माईल बेगचा समाचार घेण्यास सांगितले. मुनीमकशर येथील इस्माईल बेगचे ठाणे तुकोजी होळकरांनी उठवले, याची तक्रार इस्माईल बेगने महादजींकडे केली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662675ec2147b.webp" length="41590" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:06:36 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>इब्राहिमखान गारदी: पानिपतच्या युद्धातील मराठ्यांचा तोफखाना प्रमुख</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ibrahim-khan-gardi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ibrahim-khan-gardi</guid>
<description><![CDATA[ मराठ्यांकडे असताना इब्राहीमखानाने चांगली कामगिरी केली. उदगिरीच्या लढाईत इब्राहीमखानाच्या तोफखानाच्या चांगला प्रभाव दिसला होता. मराठ्यांची लढाईची प्रसिद्ध पद्धत म्हणजे गनिमी कावा! मात्र तोफखानाच्या लोकांना गनिमीकावा शक्य नसे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662675ac6a61a.webp" length="48030" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:05:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवराज्याभिषेक सोहळा &amp; ब्रिटिशांच्या नजरेतून</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivrajyabhishek-sohala</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivrajyabhishek-sohala</guid>
<description><![CDATA[ ६ जून रोजी हेन्री राज्याभिषेक सोहळ्यास दरबारात हजर झाला आणि त्याने शिवाजी महाराजांना एका भव्य सिंहासनावर आरूढ झालेले पहिले. यावेळी महाराजांच्या अष्टप्रधानांनी परिधान केलेला पोशाख अत्यंत मूल्यवान असल्याचे हेन्री म्हणतो. सिंहासनावर बसलेले महाराज हे अष्टप्रधानांनी वेष्टित असे होते. महाराजांच्या बाजूस युवराज संभाजीराजे, मोरोपंत पिंगळे व एक श्रेष्ठ ब्राह्मण (गागाभट्ट?) असे तिघे जण होते असे हेन्री पुढे लिहितो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662674e2cb108.webp" length="53518" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:02:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पृथ्वीराज चौहान: दिल्लीचे शेवटचे हिंदू सम्राट</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/prithviraj-chauhan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/prithviraj-chauhan</guid>
<description><![CDATA[ पृथ्वीराज चौहान यांच्या आईचे वडील दिल्लीचे तोमर राजे अनंगपाल यांना वारस नसल्याने त्यांनी पृथ्वीराज यांना आपले राज्य दिल्याने पृथ्वीराज दिल्ली व अजमेर या दोन राज्यांचे उत्तराधिकारी झाले. या उत्तराधिकारामुळे पृथ्वीराज यांना दिल्लीची गादी मिळाली, जी त्याकाळी भारतातील प्रमुख मानली जात होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66267495a095b.webp" length="40202" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 20:01:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गसंपदा &amp; भाग १</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/forts-part-1</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/forts-part-1</guid>
<description><![CDATA[ आपल्यावर होणारे आक्रमण थोपविण्यासाठी आणि आत्मरक्षणासाठी उभारलेला अडथळा किंवा स्वसंरक्षणाची व्यवस्था जिच्या सहाय्याने प्रसंगी प्रतिहल्ला सुद्धा करता येतो आणि आपले व आपल्या साधनसामग्रीच संरक्षण  करता येते ती व्यवस्था म्हणजे दुर्ग. - संतोष विष्णू जाधव (पुणे) ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626745218c58.webp" length="23874" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 19:59:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवरायांना अटक करण्याचे फसलेले आदिलशाही कारस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/conspiracy-to-arrest-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/conspiracy-to-arrest-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ आदिलशहाच्या प्रत्येक शहास शिवाजी महाराज काटशह देत असल्याने आदिलशहाचा महाराजांपुढे नाईलाज झाला होता. शिवाजी महाराजांना रोखण्याचा कुठलाच पर्याय न उरल्याने शहाजी महाराजांना जेव्हा आदिलशहाने अटक केली तेव्हा शिवाजी महाराजांनी मोगल बादशाह शाहजहान यास आपल्या वतीने आदिलशाही राज्यावर मी हल्ला करेन असे सांगून आदिलशहाची पाचावर धारण बसवली होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626740d5745f.webp" length="51836" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 19:58:39 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गविधानम &amp; किल्ल्यांची बांधणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/forts-part-2</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/forts-part-2</guid>
<description><![CDATA[ दुर्ग कसा बांधावा हे सविस्तरपणे सांगणारे प्राचीन साधन म्हणजे कौटिल्याचे अर्थशास्त्र. यातील दुसऱ्या अधिकारणातील तिसरा अध्याय (प्रकरण २१) हा किल्ल्याच्या बांधणीबद्दल अतिशय बारीक सूचना व माहितीने युक्त आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662673d129ff9.webp" length="88354" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 19:57:37 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्ग स्थापत्यातील बदल</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/changes-in-fort-architecture</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/changes-in-fort-architecture</guid>
<description><![CDATA[ साधारणपणे सातवाहन काळ हा गिरिदुर्ग बांधणीच्या सुरुवातीचा काळ होता असं आपण म्हणू शकतो. या काळात गिरिदुर्ग बांधणी सुरु झाली मात्र ती अगदीच प्राथमिक स्वरूपात होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662673869caaa.webp" length="32136" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 19:56:26 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बहिरेवाडीचे ऐतिहासिक जाधव घराणे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jadhav-family-of-bahirewadi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jadhav-family-of-bahirewadi</guid>
<description><![CDATA[ सन १७८८ च्या पूर्वीपासूनच्या कागदपत्रातून जाधव घराण्याच्या इतिहासाचे उल्लेख मिळतात. फिरंगोजी जाधव हे घराण्याचे मुळ पुरुष आहेत. फिरंगोजीपुत्र खेत्रोजी जाधव यांनी आपल्या पराक्रमाने करवीर छत्रपतींच्या दरबारी सेवा करीत असताना छत्रपतींचे मन जिंकले आणि बहिरेवाडी हा गाव चंद्रसूर्य असेपर्यंत इनाम मिळविला.- संदीप वसंतराव जाधव ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626733eccaeb.webp" length="33106" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 19:55:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महायोद्धा येसाजी कंक यांची हत्तीशी झुंज</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/yesaji-kank-battle-with-elephant</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/yesaji-kank-battle-with-elephant</guid>
<description><![CDATA[ 6 जून 1674 साली छत्रपती शिवाजी महाराजांचा राज्याभिषेक झाला. यानंतर 1677 साली त्यांनी अत्यंत महत्वाकांक्षी अशा दक्षिण दिग्विजय मोहिमेस सुरुवात केली. मोहिमेच्या सुरुवातीस त्यांनी भाग्यनगरच्या कुतुबशाहाची भेट मिळवून त्याचा पाठिंबा मिळवला. या भेटी दरम्यान एक घटना घडली, ज्यामुळे कुतुबशहास शिवाजी महाराजांच्या मावळ्यांच्या ताकदीची प्रचिती आली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662672f90a446.webp" length="57642" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 19:54:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गस्थापत्यातील विविध प्रयोग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/various-experiments-in-fortification</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/various-experiments-in-fortification</guid>
<description><![CDATA[ वराहमिहिराने बृहतसंहिता या अनमोल ग्रंथात भूगर्भात असणारे जलाचे साठे कसे ओळखावे, चराचरात असणाऱ्या वृक्ष व  वेली यांच्या साहाय्याने जलस्रोत कसे शोधावे याबद्दल अतिशय मार्मिक विवेचन केले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66265b8fa8510.webp" length="35892" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 18:14:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गपरिभाषा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fort-definition</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fort-definition</guid>
<description><![CDATA[ प्रथम आपण दुर्ग या संकल्पनेची  व्याप्ती समजावून घेऊ. केवळ गिरीमाथ्यावर असणारे तटबुरुजयुक्त बांधकाम व त्यावर असणाऱ्या वास्तू म्हणजे दुर्ग नव्हे. बरेचदा मंडळी केवळ माथ्यावरील अवशेष म्हणजेच दुर्ग समजून आसमंतात असणाऱ्या इतर गोष्टी पाहात नाहीत.- संतोष विष्णू जाधव (पुणे) ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66265ac68a12d.webp" length="59420" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 18:11:33 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>विश्वासराव नानाजी दिघे &amp; स्वराज्याचे गुप्तहेर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vishwasrao-nanaji-dighe</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vishwasrao-nanaji-dighe</guid>
<description><![CDATA[ शिवरायांच्या हेरखात्यातील प्रमुख म्हणून बहिर्जी नाईक हे आपल्या सर्वाना परिचित आहेतच मात्र या खात्यात अजून काही व्यक्ती होत्या ज्यांनी उत्तम कामगिरी केली होती. शिवरायांच्या हेरखात्यातील असेच एक नाव म्हणजे विश्वासराव नानाजी दिघे देशपांडे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626542ebb7cc.webp" length="46946" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:42:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गपरिभाषा &amp; भाग २</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fort-definition-2</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fort-definition-2</guid>
<description><![CDATA[ मागील भागात आपण दुर्गाच्या पायथ्यापासून सुरूवात करून दुर्गाच्या प्रवेशद्वारापर्यंत येणाऱ्या दुर्गाच्या विविध अंगांबद्दल जाणून घेतले. या भागात आपण दुर्गावरील काही महत्वाच्या अंगांबद्दल जाणून घेऊयात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662653e954daa.webp" length="14644" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:41:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गपरिभाषा &amp; भाग ३</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fort-definition-3</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fort-definition-3</guid>
<description><![CDATA[ रात्रीच्या वेळी दुर्गाच्या रक्षणासाठी ठेवलेला जागृत पहारा. हा पहारा दुर्गाच्या संपूर्ण तटाला घालण्यात येत असे. दुर्गाच्या आकारमानानुसार कधी कधी यासाठी स्वतंत्र तटसरनौबत (प्राकारपाल:) नियुक्त केला जाई. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66265336b9e86.webp" length="46952" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:38:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गपरिभाषा &amp; भाग ४</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fort-definition-4</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fort-definition-4</guid>
<description><![CDATA[ दुर्गावर एका मुख्य दरवाजाशिवाय अडचणीच्या प्रसंगी दुर्गावरून निसटून जाण्यासाठी ठेवलेला छोटासा दरवाजा. हा दरवाजा अडचणीच्या जागी सहसा कोणाच्या दृष्टीस पडणार नाही अशा रीतीने लपवलेला असे व काही महत्वाच्या व्यक्ती व हेरांशिवाय फारसा कोणाला माहित नसे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662652c972bfa.webp" length="28048" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:36:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गपरिभाषा &amp; भाग ५</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fort-definition-5</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fort-definition-5</guid>
<description><![CDATA[ जंजिरा जलदुर्गाचे काही बुरुज हे ३ माजली असून यात आतमध्ये प्रशस्त दलाने आहेत. परिंडा, औसा, कंधार, बिदर, विजापूर हे स्थलदुर्ग तसेच दक्षिणेतील जिंजी, चित्रदुर्ग, कोप्पळ, गुत्ती हे गिरिदुर्ग त्यांच्या वैशिष्ट्यपूर्ण बुरुजांसाठी आवर्जून पहावेत असे आहेत. - संतोष विष्णू जाधव (पुणे) ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6626523af0d43.webp" length="38728" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:34:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवपत्नी महाराणी सईबाई भोसले</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/saibai-bhosale</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/saibai-bhosale</guid>
<description><![CDATA[ महाराणी सईबाई यांचा जन्म फलटणच्या प्रतिष्ठित नाईक निंबाळकर घराण्यात झाला. त्या मुधोजीराजे नाईक निंबाळकर (दुसरे) आणि रेऊबाई निंबाळकर यांच्या कन्या होत्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662651ca6e02f.webp" length="26044" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:32:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गव्यवस्था &amp; भाग १</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fortifications-1</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fortifications-1</guid>
<description><![CDATA[ आतापर्यंत आपण अगदी सिंधू संस्कृतीपासून दुर्ग व त्याचे कालपरत्वे बदलत गेलेले स्वरूप याचा थोडक्यात आढावा घेतला. दुर्गाचे प्रकार व दुर्गबांधणीशास्त्र थोडक्यात समजावून घेतले. दुर्गाच्या विविध अंगांची ओळख करून घेतली. आता दुर्गाचे व्यवस्थापन (लष्करी व मुलकी) कसे चालत असे याच्याबद्दल थोडेसे समजावून घेऊ.- संतोष विष्णू जाधव (पुणे) ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66265168e339e.webp" length="59110" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:30:55 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गव्यवस्था &amp; भाग २</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fortifications-2</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fortifications-2</guid>
<description><![CDATA[ मोठमोठ्या गडांवर इमारती हवालदार म्हणून अजून एक अधिकारी नेमलेला दिसून येतो. गडावरील सर्व प्रकारची बांधकामे व वास्तुच्या दुरुस्त्या करन्याची जबाबदारी याच्यावर असे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662650ec579d3.webp" length="38704" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:28:49 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>काशीबाई पेशवे &amp; थोरले बाजीराव पेशवे यांच्या पत्नी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kashibai-bajirao-ballal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kashibai-bajirao-ballal</guid>
<description><![CDATA[ काशीबाई यांचा जन्म पुणे जिल्ह्यातील चास या गावी १९ ऑक्टोबर १७०३ साली झाला. चास या गावास चासकमान या नावानेही ओळखले जाते. त्यांचे वडील महादजी कृष्ण चासकर जोशी हे त्याकाळातील एक प्रख्यात सावकार होते. पेशव्यांचे सावकार व पोतदार म्हणून या घराण्याने पारंपरिक रित्या कार्य केले होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66264f5e6bb45.webp" length="24036" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:22:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दुर्गावर आढळणारी विविध शिल्पे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/various-sculptures-found-on-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/various-sculptures-found-on-fort</guid>
<description><![CDATA[ गडावर सापडणाऱ्या अशाच काही शिल्पाकृती जाणून घेऊयात. मध्ययुगीन बहुतेक दुर्गांच्या प्रवेशद्वारावर  हमखास आढळणारे एक शिल्प असते व्याघ्रसदृश्य प्राण्याचे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66264f0e1d974.webp" length="91036" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:20:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुरार जगदेव यांची माहिती व इतिहास – आदिलशाहीतील एक पराक्रमी सरदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/murar-jagdev</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/murar-jagdev</guid>
<description><![CDATA[ मुरार जगदेव यांचे मूळ गाव हे सातारा जिल्ह्यातील वाई तालुक्यातील धोम हे गाव होते. मुरार जगदेव यांनी आपल्या कारकिर्दीची सुरुवात इब्राहिम कुतुबशाहाच्या दरबारी १५८० साली केली असे इतिहासकारांचे मत आहे कारण त्याकाळातील कुतुबशाही साधनांत मुरारिपंडित हे नाव अनेकदा आढळते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66264b8ac57fb.webp" length="54994" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:05:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मस्तानी कोण होती?</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/history-of-mastani</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/history-of-mastani</guid>
<description><![CDATA[ मस्तानी ही तिच्या नावाप्रमाणेच अत्यंत रूपवान असून तिच्या सौंदर्याबद्दल व गोरेपणाबद्दल अशाही आख्यायिका आहेत की ती ज्यावेळी विडा खात असे त्यावेळी तिच्या गळ्यातून तांबुलाचा लाल रंग खाली उतरताना दिसत असे. छत्रसालाने मस्तानीला संगीत, नृत्य, आणि इतर कलांचे शिक्षण दिल्याने ती केवळ सौंदर्यवान नव्हती तर कौशल्यपूर्ण आणि संस्कृत होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66264b2d79ff2.webp" length="40134" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 22 Apr 2024 17:04:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बाळाजी आवजी चिटणीस: छत्रपती शिवाजी महाराजांचे विश्वासू सहकारी आणि स्वराज्याचे कर्तबगार चिटणीस</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/balaji-awaji-chitnis</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/balaji-awaji-chitnis</guid>
<description><![CDATA[ बाळाजी आवजी यांचे पूर्ण नाव बाळाजी आवजी चित्रे असे असून त्यांचे मूळ गाव सध्याच्या रायगड जिल्ह्यातील मुरुड जंजिरा हे होते. बाळाजी आवजी यांच्या वडिलांचे नाव आवजी हरी चित्रे व मातेचे नाव रखमाबाई असून त्या राजापूरच्या तुंगारे घराण्यातील होत्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6624e7bb75e6f.webp" length="33270" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 21 Apr 2024 15:47:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ब्रह्मेंद्रस्वामी धावडशीकर: अठराव्या शतकातील धार्मिक आणि राजकीय मार्गदर्शक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/brahmendra-swami-dhawadshikar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/brahmendra-swami-dhawadshikar</guid>
<description><![CDATA[ आवजी बल्लाळ आणि बाळाजी विश्वनाथ यांच्यासारखे मोठे शिष्य लाभल्यावर साहजिकच स्वामींच्या भक्तांची संख्या वाढू लागली आणि त्यांना पेढे येथील निवास हलवून १६९८ साली परशुराम क्षेत्र अर्थात लोटे परशुराम येथे वास्तव्य करावे लागले. या ठिकाणी परशुरामाचे जे मंदिर आहे त्याचा १७०७ साली त्यांनी जीर्णोद्धार केला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6624e77d2165c.webp" length="90410" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 21 Apr 2024 15:46:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती संभाजी महाराजांची गोवा मोहीम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sambhaji-maharaj-invasion-of-goa</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sambhaji-maharaj-invasion-of-goa</guid>
<description><![CDATA[ गोव्याचा टाव्होरा नावाचा मुख्य गव्हर्नर कसाबसा आपला जीव वाचवून खाडी ओलांडून पळाला आणि पराभवामुळे लज्जित होऊन एका चर्चमध्ये लपून राहिला. फोंड्यावर विजय मिळवून संभाजी महाराजांनी पोर्तुगीजांचे सर्वात प्रमुख ठिकाण असलेल्या गोव्याकडे मोर्चा वळवला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6624e5020ae46.webp" length="43696" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 21 Apr 2024 15:36:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>आबाजी विश्वनाथ प्रभू &amp; स्वराज्याचे निष्ठावान सरदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/abaji-vishwanath-prabhu</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/abaji-vishwanath-prabhu</guid>
<description><![CDATA[ रोहिडा उर्फ विचित्रगड हा किल्ला घेण्यापूर्वी शिवाजी महाराजांनी आबाजी विश्वनाथ यांना तेथे जाऊन किल्ल्याची माहिती काढण्याचे कार्य दिले होते यावेळी ते फकिराचा वेष घेऊन किल्ल्याची इत्यंभूत माहिती घेण्यासाठी विचित्रगडावर रवाना झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6624e4bc027eb.webp" length="116632" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 21 Apr 2024 15:34:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कौटिलीय अर्थशास्त्रातील दुर्गांचे महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/importance-of-forts-in-kautilyas-arthasastra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/importance-of-forts-in-kautilyas-arthasastra</guid>
<description><![CDATA[ दुर्गबांधणीची कला ही भारतीयांना प्राचीन काळापासून अवगत होती व याचे दाखले अनेक ग्रंथांत आढळतात. इ.स.च्या दुसऱ्या शतकात चाणक्य उर्फ कौटिल्य याने लिहिलेला कौटिलीय अर्थशास्त्र हा ग्रंथ अर्थशास्त्र व राजनीतीवर लिहिलेला व आजच्या काळातही मार्गदर्शक मानला जाणारा ग्रंथ आहे. कौटिलीय अर्थशास्त्रात दुर्गांविषयी जे भाष्य करण्यात आले आहे त्यावरून भारतातील दुर्गबांधणीची कला किती जुनी होती हे लक्षात येते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6624e47390334.webp" length="47324" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 21 Apr 2024 15:33:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती शिवाजी महाराजांची तुळजा तलवार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tulja-sword-of-shivaji-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tulja-sword-of-shivaji-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ सदर लेखात आपण छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या प्रमुख तलवारींपैकी एक मात्र इतिहासात फारशी नोंद नसलेल्या तुळजा या तलवारीविषयी थोडक्यात जाणून घेण्याचा प्रयत्न करू. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6624e42da232f.webp" length="25762" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 21 Apr 2024 15:32:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाघनखं अर्थात वाघनखे &amp; शिवरायांच्या संकल्पनेतून निर्माण झालेले शस्त्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tiger-claw-weapon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tiger-claw-weapon</guid>
<description><![CDATA[ भारतीय इतिहासकारांनीच नव्हे तर परदेशी इतिहासकारांनी सुद्धा वाघनखांच्या निर्मितीचे जनक छत्रपती शिवाजी महाराजांनाच मानले आहे व १६५९ साली अफजलखान वधाच्या प्रसंगी या शस्त्राचा प्रथम वापर महाराजांनी केला असल्याचे मान्य केले आहे. वाघनखे हे शिवरायांच्या शस्त्रास्त्रांबद्दलच्या दूरदृष्टीचे आणि रणनीतीचे प्रतीक आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6624e3b761dc1.webp" length="11716" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 21 Apr 2024 15:30:37 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चांदबीबी &amp; एक शूर वीरांगना</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chand-bibi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chand-bibi</guid>
<description><![CDATA[ चांदबीबी ही अहमदनगरच्या निजामशाहीतील बादशाह हुसेन निजामशाह याची कन्या. इसवी सन १५४७ साली चांदबिबीचा जन्म अहमदनगर येथे झाला. त्याकाळात दक्षिण भारतातील सर्व हिंदू राज्ये पूर्वीच लोप पावली असताना फक्त विजयानगरचे साम्राज्य हेच एकमेव हिंदू राज्य दक्षिणेत उरले होते. याशिवाय बहामनी या दक्षिणेतील मुस्लिम साम्राज्याची पाच शकले होऊन निजामशाही, आदिलशाही, कुतुबशाही, इमादशाही आणि बेरीदशाही ही पाच राज्ये दक्षिण भारतात विविध ठिकाणी राज्य करीत होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6624e374ec06e.webp" length="61496" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 21 Apr 2024 15:29:29 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भारत देश &amp; लोकशाहीची गंगोत्री</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/india-gangotri-of-democracy</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/india-gangotri-of-democracy</guid>
<description><![CDATA[ इंग्रजांकडून आपल्याला लोकशाहीची ओळख झाली अशी समजूत आहे. मात्र ही समजूत साफ चुकीची आहे. भारतामध्ये लोकशाही अगदी प्राचीन काळापासून अस्तित्वात होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623d660b34f3.webp" length="19822" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 20:21:22 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिवरायांचे आठवावे रूप</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivrayanche-athavave-roop</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivrayanche-athavave-roop</guid>
<description><![CDATA[ वास्तविक पाहता राजांना समजावून घ्यायचे असेल तर आधी आम्ही त्यांच्यातला कल्याणकारी शासक समजावून घ्यायला हवा.  योद्धा हे रूप भावणारे असले, तरी सर्वसामान्यांच्या आयुष्यात परिवर्तन करण्याची ताकद ही एका कुशल शासकात असते. - संतोष विष्णू जाधव ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623d5e6674f8.webp" length="21838" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 20:19:18 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जेव्हा बुंदेलखंडाच्या रक्षणासाठी मराठे धावून गेले</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/battle-of-bundelkhand</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/battle-of-bundelkhand</guid>
<description><![CDATA[ छत्रसाल मराठ्यांच्या पराक्रमाविषयी छत्रपती शिवाजी महाराज व छत्रपती संभाजी महाराजांच्या काळापासून जाणून होता व बाजीराव पेशव्यांच्या कर्तुत्वाबद्दलही त्यास माहित होते. गुजरात व माळव्याचा प्रदेश बुंदेलखंडास लागून असल्याने मराठे हेच आपली मोगलांविरुद्ध मदत करू शकतील अशी खात्री छत्रसालाची होऊन त्याने अत्यंत वेगाने बुंदेलखंडी भाषेत शंभर दोह्यांचे एक काव्यरूप पत्र बाजीरावांना लिहिले. जो गती ग्राह गजेंद्रकी सो गत भई है आज। बाजी जात बुंदेलकी राख बाजी लाज। या पत्रात वरील ओळीत छत्रसालाने पौराणिक काळातील गजेंद्र मोक्षाच्या प्रसंगाची आठवण बाजीरावांस करून दिली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623d59fdb68d.webp" length="64948" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 20:18:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बहिर्जी नाईक &amp; स्वराज्याच्या हेरखात्याचे प्रमुख</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bahirji-naik</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bahirji-naik</guid>
<description><![CDATA[ शिवकाळात विश्वासराव नानाजी दिघे, आबाजी विश्वनाथ प्रभू, सुंदरजी प्रभू इत्यादी व्यक्तींनी प्रसंगानुरूप गुप्तहेर म्हणून कार्य केले होते मात्र पूर्णवेळ गुप्तहेर म्हणून ज्यांनी कार्य केले ते म्हणजे बहिरजी (बहिर्जी) नाईक. बहिरजी (बहिर्जी) नाईक यांच्याविषयी ठाऊक नाही असा माणूस विरळाच कारण कथा, कादंबऱ्या, ग्रंथ, चित्रपट, मालिका अशा विविध माध्यमांतून बहिरजी (बहिर्जी) नाईक यांचे दर्शन आपल्यास होत असते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623d536a2b11.webp" length="42088" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 20:16:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती संभाजी महाराजांचे स्वरूप व व्यक्तिमत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chhatrapati-sambhaji-maharaj-personality</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chhatrapati-sambhaji-maharaj-personality</guid>
<description><![CDATA[ शंभूराजांचा प्रभाव यामुळेच आजही तरुण पिढीवर प्रचंड प्रमाणात आहे त्यामुळे त्यांच्या व्यक्तिमत्वाविषयी जाणून घेण्यास अनेक जण सदैव उत्सुक असतात मात्र शंभूराजे हे आपल्याला इतिहासाच्या साधनांतून दिसण्यापेक्षा सत्यास कल्पनांची जोड असलेल्या कादंबऱ्या, मालिका, चित्रपट यातूनच जास्त दिसल्याने त्यांच्या एकूण व्यक्तिमत्वाविषयी सत्याऐवजी आख्यायिकाच अधिक प्रचलित असलेल्या दिसून येतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b6ad45bb9.webp" length="31306" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 18:06:09 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती शिवाजी महाराजांची दक्षिण दिग्विजय मोहीम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dakshin-digvijay-mohim</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dakshin-digvijay-mohim</guid>
<description><![CDATA[ यानंतर ज्या मोहिमेची उभारणी झाली ती मोहीम म्हणजेच दक्षिण दिग्विजय मोहीम. महाराजांनी पाऊण लाख सैन्य घेऊन स्वराज्यातून दक्षिणेत प्रस्थान केले आणि सर्वप्रथम हैद्राबाद येथे दाखल होऊन कुतुबशाहाची भेट घेतली. कुतुबशहाने सुद्धा महाराजांचे खूप मोठे स्वागत व आदरसत्कार केला. कुतुबशहाने महाराजांच्या दक्षिण दिग्विजय मोहिमेस शुभेच्छा दिल्या व यानंतर महाराजांनी कर्नाटक येथे प्रयाण केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622d196eb827.webp" length="41864" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 01:48:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>राजाराम महाराजांचे जिंजीस प्रयाण व मराठ्यांची स्वामीनिष्ठा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/loyalty-of-the-marathas</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/loyalty-of-the-marathas</guid>
<description><![CDATA[ राजाराम महाराज हे कर्नाटकात गेले आहेत ही बातमी ज्यावेळी औरंगजेबास समजली त्यावेळी त्याने तेथील सर्व फौजदारांना राजाराम महाराजांना शोधून अटक करण्याचा हुकूम दिला. वेषांतर करून मजल दरमजल करीत राजाराम महाराज आपल्या सहकाऱ्यांसह बंगळूर येथे आले व एका मोठ्या वाड्यात त्यांनी त्या रात्री मुक्काम केला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622d145d129d.webp" length="47094" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 01:47:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खंडेराव गुजर &amp; स्वामीनिष्ठ शिलेदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khanderao-gujar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khanderao-gujar</guid>
<description><![CDATA[ खंडेराव गुजर हे वीर प्रतापराव गुजर यांचे थोरले पुत्र. राजधानीचे स्थळ रायगड असताना प्रतापराव गुजर यांचे वास्तव्य रायगडाच्या आसमंतातील ताम्हाणे तर्फ गोरेगाव येथे असल्याचे उल्लेख आढळतात. रायगड जिल्हा गॅझेटिअर मध्ये ताम्हाणे तर्फ गोरेगाव हे प्रतापराव गुजर यांचे जन्मस्थान असल्याची नोंद आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622d0fd48344.webp" length="34760" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 01:46:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कात्रजचा घाट दाखवणे &amp; शिवरायांच्या अपूर्व पराक्रमाने सुरू झालेली म्हण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/katraj-ghat-incident</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/katraj-ghat-incident</guid>
<description><![CDATA[ शाहिस्तेखानावर हल्ला झाल्याची बातमी रात्री ज्यावेळी सर्व मोगल सैन्यास समजली त्यावेळी छावणीत खूप मोठा गोंधळ माजला. रात्रीच्या अंधारात महाराज व त्यांची माणसे कशी ओळखावीत याचा अंदाजही मोगलांना येत नव्हता तरी सुद्धा महाराजांचा निवास सिंहगडावर आहे हे मोगलांस माहित असल्याने त्यांना या रस्त्यावर पाठलाग करण्यापासून रोखायचे महाराजांनी ठरवले आणि त्यांनी कात्रजच्या घाटात आपली काही माणसे आणि अनेक बैल तयार ठेवले होते आणि या बैलांच्या शिंगाना आणि झाडांना पोत गुंडाळून ठेवण्यात आले होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622c9f5aed99.webp" length="33268" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 01:16:13 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मावळे, हेटकरी आणि कोकणे: छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या स्वराज्याचे खरे आधारस्तंभ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kokane-hetkari</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kokane-hetkari</guid>
<description><![CDATA[ शिवरायांनी स्वराज्यनिर्मितीचा श्रीगणेशा मावळ प्रांतांत केला असला तरी अगदी थोड्याच अवधीत सह्याद्रीच्या पश्चिमेकडील खोल दऱ्यांचा आणि रानावनांचा कोकण प्रदेशही स्वराज्याचा एक भाग बनला व या प्रांतातील अनेक मातब्बर अगदी सुरुवातीपासून शिवाजी महाराजांच्या सोबतीस होते व हे सह्याद्रीच्या पश्चिम खोऱ्यातील व कोकण प्रांतातील लोक म्हणजे हेटकरी आणि कोकणे लोक. ऐतिहासिक साधनांत मावळे आणि कोकणे यांचे पुढीलप्रमाणे वर्णन आले आहे: द्रव्येकरून लोक राजी राहतात, किल्लेकव्याने मुलुख जेरदस्तीत येतो, मुलुख मिळाल्यावर राज्य साध्य होते. मोगलाई राज्यात बिकट जागा सह्याद्री ओळ. त्या मुलुखातील लोक माहितगार, पावसांत डोंगरावर चढणे, झाडीत शिरणे, यास मावळे आणि कोकणे यांवाचून घडणार नाही, हेच आधी ठेवावे. त्यांत सरदार येसाजी कंक, तानाजी मालुसरे, बाजी पासलकर, देशपांडये वैगेरे यांस सरदारी अथवा किताबा देऊन नांवनिशीवार शिपाई ठेविते झाले. या वर्णनातून मावळे आणि कोकणे यांचे स्वराज्यातील महत्त्व स्पष्ट होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622c975c4127.webp" length="49800" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 01:14:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बाळाजी महादेव भानू &amp; मराठी राज्याचे फडणीस</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/balaji-mahadev-bhanu</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/balaji-mahadev-bhanu</guid>
<description><![CDATA[ सध्याच्या रायगड जिल्ह्यातील श्रीवर्धन येथील बाळाजी विश्वनाथ यांचे घराणे पूर्वी हबशांच्या सेवेत होते कारण या परिसरात अनेक वर्षे सिद्दींची सत्ता होती. हबशांनी काही कारणास्तव भट घराण्यातील पुरुषांना ठार मारण्याचे सत्र आरंभले आणि जीव रक्षिण्याकरिता बाळाजी विश्वनाथ यांना देशावर यावे लागले व येथून त्यांनी वेगवेगळ्या जबाबदाऱ्या निभावून १७१३ साली पेशवेपदाची जबाबदारी स्वीकारली आणि आपल्या मृत्यूपर्यंत म्हणजे १७२० सालापर्यंत त्यांनी ही जबाबदारी उत्तम रित्या पार पाडली. ज्यावेळी बाळाजी विश्वनाथ कोकणातून देशावर जाण्यास निघाले त्यावेळी त्यांच्यासोबत रामाजी महादेव, हरी महादेव आणि बाळाजी महादेव हे भानू कुटूंबातील तीन भाऊ होते व हे सर्व बाळाजी विश्वनाथ यांच्यासह शेवटपर्यंत होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622c8c39e923.webp" length="76568" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 01:11:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बारभाई कारस्थान: मराठेशाहीच्या उत्तर काळातील प्रसिद्ध राजकीय कारस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/barbhai-conspiracy</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/barbhai-conspiracy</guid>
<description><![CDATA[ बारभाई कारस्थानाचा मुख्य उद्देश हा पेशवेपदावर नानासाहेब पेशवे यांचा वंश चालवणे हा होता आणि नारायणराव पेशवे यांच्या मृत्यूवेळी त्यांची पत्नी गंगाबाई गरोदर होती त्यामुळे जर तिला पुत्र झाला तर त्याच्या नावाने कारभार करायचा व कन्या झाली तर गंगाबाईच्या नावे दत्तक घेऊन त्याच्या नावे कारभार चालवायचा असा होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622909381fd3.webp" length="32926" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 19 Apr 2024 21:11:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बहामनी राज्याचा इतिहास व माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bahmani-kingdom</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bahmani-kingdom</guid>
<description><![CDATA[ हसन गंगू बहामनी याने कर्नाटक राज्यातील सध्याचे कलबुर्गी आणि तेव्हाचे गुलबर्गा हे स्थळ आपल्या राजधानीचे ठिकाण केले आणि येथून त्याने महाराष्ट्र, कर्नाटक, आंध्र, तेलंगणा, मध्यप्रदेश आदी भागांत आपले राज्य विस्तारले. बहामनी राज्याची गुलबर्गा ही राजधानी असली तरी त्याकाळी बेदर उर्फ बिदर या स्थळासही खूप महत्व असल्याने बहामनी राजवटीस बेदरचे राज्य म्हणूनही ओळखले जात असे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6621607c113a4.webp" length="26884" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 23:33:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>आनंदीबाईंनी &amp;apos;ध&amp;apos; चा &amp;apos;मा&amp;apos; खरंच केला होता का?</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dh-cha-ma</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dh-cha-ma</guid>
<description><![CDATA[ पण ही घटना खरंच घडली होती का? काही इतिहास अभ्यासक हे काल्पनिक असल्याचा दावा करतात. त्यांचे कारण आहे की जुन्या पत्रांमध्ये जी मोडी लिपी वापरली जात असे, त्यात &quot;ध&quot; हा शब्द खोडून &quot;मा&quot; करणे अशक्य आहे. ही दोन्ही अक्षरे एकमेकांशी मेळ खात नसल्याने त्यांच्यात अफरातफर करणे अशक्य आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662155e24f180.webp" length="70626" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 22:48:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिर्के घराण्याची माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shirke-history</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shirke-history</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या द्वितीय पत्नी सगुणाबाई या शिर्के घराण्यातील असून त्यांचा महाराजांशी १६४१ साली विजापूर येथे विवाह झाला होता. शिवरायांना सगुणाबाईंपासून राजकुंवरबाई उर्फ नानीबाई नामक कन्यारत्न प्राप्त झाले होते व त्यांचा विवाह गणोजी शिर्के यांच्यासहित झाला होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66214bc2a283d.webp" length="51934" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 22:05:39 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बिरबल: अकबराच्या नवरत्नातील बुद्धिमान आणि मुसद्दी व्यक्तिमत्त्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/birbal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/birbal</guid>
<description><![CDATA[ बिरबलचा जन्म इसवी सन १५२८ साली सध्याच्या मध्य प्रदेश राज्यातील सिधी या ठिकाणी झाला असून त्याचे मूळ नाव महेशदास होते. एका गरीब हिंदू ब्राह्मण कुटुंबात त्याचा जन्म झाला असल्याने त्याची कौटुंबिक परिस्थती सुरुवातीस खूप हलाखीची होती आणि उदरनिर्वाहासाठी त्यास वेगवेगळी कामे करावी लागत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66214a3b96367.webp" length="22642" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 21:59:22 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>समुद्रगुप्त: गुप्त साम्राज्याचा पराक्रमी सम्राट आणि विक्रमादित्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/samudra-gupta</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/samudra-gupta</guid>
<description><![CDATA[ समुद्रगुप्ताचा जन्म इंद्रप्रस्थ अर्थात सध्याच्या दिल्ली शहरात झाला व चंद्र गुप्ताने पाटलीपुत्र या ठिकाणी गुप्त वंशाची राजधानी स्थापली मात्र समुद्रगुप्ताने पद्मावती उर्फ नरवर या ठिकाणाहून राज्यकारभार पाहण्यास सुरुवात केली. समुद्रगुप्ताचे राज्य एवढे मोठे होते की सम्राट अशोकानंतर एवढा राज्यविस्तार करणारा राजा म्हणून त्याचे नाव घेतले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66212a673b302.webp" length="91416" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 19:43:16 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कावजी कोंढाळकर &amp; एक स्वराज्य वीर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kavji-kondhalkar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kavji-kondhalkar</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती शिवाजी महाराजांना स्वराज्यकार्यात साथ देणाऱ्या महान मराठ्यांपैकी एक म्हणजे कावजी कोंढाळकर. कावजी कोंढाळकर हे शिवाजी महाराजांचे अंगरक्षक संभाजी कावजी कोंढाळकर यांचे वडील असून त्यांची कारकीर्द कान्होजी जेधे यांच्या कार्यकाळात सुरु झाली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66211c129d346.webp" length="27670" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 18:42:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गोपिकाबाई पेशवे यांची माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/gopikabai-peshwa</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/gopikabai-peshwa</guid>
<description><![CDATA[ गोपिकाबाई या भिकाजी रास्ते या मोठ्या सावकाराच्या कन्या असून त्यांचा जन्म १७२५ मध्ये झाला होता. भिकाजीराव रास्ते हे स्वराज्य कार्यात आपल्या सावकारीच्या माध्यमातून अर्थ पुरवठा करणाऱ्यांपैकी एक असल्याने त्यांच्यावर छत्रपतींची मर्जी होती आणि त्यांचे वास्तव्य सातारा जवळील वाई येथेच असल्याने शाहू महाराजांची व त्यांची भेट अनेकदा होत असे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66211ba1d08a4.webp" length="22048" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 18:40:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ग्रांट डफ &amp; मराठ्यांचे चरित्र लिहिणारा ब्रिटिश इतिहासकार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/james-grant-duff</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/james-grant-duff</guid>
<description><![CDATA[ जेम्स ग्रांट डफ चा जन्म स्कॉटलंड देशातील बन्फ येथे १७८९ साली झाला आणि त्याच्या आईचे नाव मार्गारेट आणि वडिलांचे नाव जॉन होते. १८०५ साली ग्रांट डफ मुंबईस आला व येथे त्यास ग्रेनेडिअर पलटणीत नोकरी मिळाली. पुढील काळात गुजरात मध्ये झालेली काही बंडे मोडण्याच्या कामी ग्रांट डफची नेमणूक करण्यात आली व ही जबाबदारी त्याने चांगली पार पडल्याने त्यास बढती मिळत गेली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662114d226715.webp" length="44924" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 18:11:09 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चंगेजखान &amp; मोगलांच्या उत्कर्षास कारणीभूत शासक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/genghis-khan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/genghis-khan</guid>
<description><![CDATA[ मोगल हे भारतात बाबराच्या काळापासून आले असले तरी बाबरची आई ही ज्या घराण्यातील होती त्या घराण्याचा आणि मोगलांचा इतिहास सुरु झाला तो चंगेजखान पासून. चंगेजखानापूर्वी मोगल वंशाचा प्रभाव जागतिक स्तरावर एवढा नव्हता मात्र चंगेजखानाने आपल्या आक्रमक धोरणाने जगाच्या इतिहासात मोगल वंशाचे नाव कोरले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66211438ef6ec.webp" length="30628" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 18:08:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रामशास्त्री प्रभुणे: पेशव्यांना देहांत प्रायश्चिताची शिक्षा सुनावणारे निःस्पृह न्यायाधीश</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ramshastri-prabhune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ramshastri-prabhune</guid>
<description><![CDATA[ नारायणराव पेशवे खुनाचा खटला सुरु होता त्यावेळी रघुनाथराव यांच्या पक्षातर्फे झाल्या घटनेचे प्रायश्चित विचारण्यात आले यावेळी रामशास्त्री यांनी स्पष्ट शब्दांत निकाल दिला की या गुन्ह्याचे एकच प्रायश्चित व ते म्हणजे देहांत प्रायश्चित. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662113e12a253.webp" length="60028" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 18:07:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>राणोजी शिंदे &amp; शिंदे राजघराण्याचे संस्थापक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ranoji-scindia</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ranoji-scindia</guid>
<description><![CDATA[ राणोजी शिंदे यांचे मूळ गावं सातारा जिल्ह्यातील कण्हेरखेड असून त्या गावाची पाटीलकी पुर्वीपासुन शिंदे घराण्याकडे होती. वंशपरंपरेनुसार पाटीलकी राणोजी शिंदे यांच्याकडे आल्यावर त्यांनी फक्त एका गावाच्या पाटीलकीवर समाधान न मानता आपल्या कर्तृत्वाने आणखी प्रगती करण्याचा निश्चय करून त्यांनी सातारा राजधानीस प्रयाण केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662112b140869.webp" length="44732" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 18:01:57 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ब्रिटिश पेंढारी युद्ध</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pindari-war</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pindari-war</guid>
<description><![CDATA[ पेंढारी लोक हे स्वतंत्रपणे युद्ध करण्यासाठी प्रसिद्ध होते व त्यांच्या अनेक टोळ्या होत्या आणि या टोळ्यांमध्ये हिंदू व मुस्लिम या दोन्ही धर्मातील लोकांचा प्रचंड भरणा होता. पेंढाऱ्यांच्या उदयास कारणीभूत ठरलेले कारण म्हणजे एकोणिसाव्या शतकात मोगल व मराठे या प्रबळ सत्ता कमकुवत होऊन अनेक संस्थानिकांनी ब्रिटिशांच्या कवायती फौजा ठेऊन स्वतःकडील लष्कराची संख्या कमी केली त्यामुळे अनेक सैनिक बेरोजगार झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662111d9da249.webp" length="77886" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 17:58:36 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पानिपतचा बदला: दिल्लीवर मराठ्यांचा कब्जा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/maratha-panipat-revenge-and-supremacy-over-delhi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/maratha-panipat-revenge-and-supremacy-over-delhi</guid>
<description><![CDATA[ २७ डिसेंबर १७७० साली मोगल बादशहाने मराठ्यांची मदत घेऊन दिल्लीत स्वतःस पुनर्प्रस्थापित केले. या बदल्यात बादशहाने मराठ्यांना दहा लाख रुपये खर्चास द्यावे, मराठ्यांनी राजास दिल्लीच्या तख्तावर बसवावे आणि दिल्लीचा कारभार मराठ्यांनी पाहून मराठ्यांनी धोरणे ठरवून बादशहाने संमती द्यावी. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66210f083c657.webp" length="18062" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 17:44:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खर्ड्याची प्रसिद्ध लढाई &amp; मराठा साम्राज्याचे अखेरचे यशस्वी युद्ध</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/battle-of-kharda</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/battle-of-kharda</guid>
<description><![CDATA[ मराठयांनी निजामाविरोधात तब्बल एक लाख तीस हजार एवढे सैन्य तयार करून निजामाच्या राज्याच्या दिशेने कूच केले. निजामही आपल्या सैन्यासह मराठ्यांच्या प्रदेशात यावयास निघाला आणि अहमदनगर जिल्ह्यातील खर्डा येथील भुईकोटाजवळ येऊन त्याने आपल्या सैन्याचा तळ दिला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6620ed8fcfbe1.webp" length="53220" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 15:23:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मोरोपंत त्रिंबक पिंगळे &amp; स्वराज्याचे मुख्य प्रधान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/moropant-trimbak-pingle</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/moropant-trimbak-pingle</guid>
<description><![CDATA[ पेशवे म्हणून मोरोपंतांनी विविध लष्करी मोहिमांमध्ये भाग घेतला. विशेषतः जावळी, शृंगारपूर आणि इतर किल्ले हस्तगत करताना त्यांनी महत्त्वपूर्ण भूमिका बजावली. सन १६५६ मध्ये प्रतापगड किल्ल्याची उभारणी करताना महाराजांनी मोरोपंत यांच्यावर ही जबाबदारी सोपवली होती. भवानी देवीचे मंदिर प्रतापगडावर बांधण्यात मोरोपंतांचे योगदान महत्त्वाचे मानले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66203ca265813.webp" length="24654" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 02:48:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अली बहादूर &amp; थोरले बाजीराव आणि मस्तानी यांचे नातू</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ali-bahadur</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ali-bahadur</guid>
<description><![CDATA[ अली बहाद्दूर हे समशेर बहादूर व मेहेरबाई यांचा पुत्र असून त्यांचा जन्म १७६० साली झाला. पानिपतच्या युद्धात समशेर बहादूर धारातीर्थी पडल्याने अली बहादूर यांस वर्षाचे होण्यापूर्वीच पोरकेपण आले असले तरी पेशव्यांनी बांदा घराण्यास कधी अंतर पडू न दिल्याने त्यांच्या खर्चाची व शिक्षणाची उत्तम सोय करण्यात आली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6620307ae565c.webp" length="23744" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 01:57:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बापूजी मुद्गल नऱ्हेकर देशपांडे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bapuji-mudgal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bapuji-mudgal</guid>
<description><![CDATA[ बापूजी मुद्गल यांचे स्वराज्य कार्यात मोलाचे योगदान असूनही त्यांची दखल आधुनिक काळातील इतिहासात फारशी घेतली गेली नाही. बापूजी मुद्गल हे खेडेबारे मावळचे देशपांडे असून ज्यावेळी शिवराय हे जिजाबाईंसहित बंगरुळ हून पुणे प्रांताची देखभाल करण्याच्या उद्देशाने आले असता त्यांचा मुक्काम प्रथम खेडेबारे येथेच झाला होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6620302cbc3b5.webp" length="23940" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 01:55:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मलिक अहमद निजामशाह &amp; अहमदनगरच्या निजामशाहीचा संस्थापक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/malik-ahmad-nizam-shah</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/malik-ahmad-nizam-shah</guid>
<description><![CDATA[ निजामउल्मुल्क यास मलिक अहमद नामक एक पुत्र होता व त्याने पुत्राची नेमणूक आपल्या पदावर करून स्वतः दरबारात राहिला आणि कट कारस्थान करून ज्याने त्यास वर आणले अशा खानजहान याचाच खून घडवून आणला आणि राज्याचा कारभारी झाला. कारभारी पद पाहत असताना निजाम उल मुल्क याने स्वतःचा मोठा फायदा करत बीड आणि काही जिल्हे आपल्या जहागिरीत घेतले आणि मलिक अहमद याची दौलताबाद सुभ्यावर स्थापना केली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66202fbc75389.webp" length="41692" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 01:53:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सरदार नारोशंकर राजेबहाद्दर &amp; मालेगाव किल्ल्याचे व शहराचे संस्थापक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/naroshankar-rajebahadur</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/naroshankar-rajebahadur</guid>
<description><![CDATA[ नारोशंकर यांचे मूळ गाव पुणे जिल्ह्यातील सासवड असून ते देशस्थ ब्राह्मण होते. त्यांचे वडील शंकराजीपंत दाणी हे सुरुवातीस विजापूर राज्यातील सुभेदाराकडे दिवाण म्हणून काम करीत होते. शंकराजीपंत यांचे निधन गेल्यावर दिवाणपद दुसरीकडे गेल्याने नारोशंकर आणि त्यांच्या कुटुंबाचे हलाखीचे दिवस सुरु झाले आणि त्यांनी सासवड सोडले आणि नाशिक गाठले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66202e0b68f04.webp" length="54878" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 01:46:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मल्हारराव होळकर: इंदूरच्या होळकर घराण्याचे संस्थापक आणि मराठा साम्राज्याचे शूर सेनानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/malharrav-holkar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/malharrav-holkar</guid>
<description><![CDATA[ मल्हारराव होळकर यांचे मूळ गाव पुणे जिल्ह्यातील होळ असल्याने या गावाच्या नावावरून त्यांना होळकर हे आडनाव प्राप्त झाले होते. १६९३ साली धनगर समाजातील एका कुटुंबात त्यांचा जन्म झाला व त्यांचे मल्हारी असे नामकरण करण्यात आले. बालवयातच म्हणजे वयाच्या पाचव्या वर्षीच मल्हाररावांचे पितृछत्र हरपल्याने त्यांचे मामा त्यांना त्यांच्या आईचे माहेर असलेल्या खानदेशात घेऊन गेले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66202cb476e3b.webp" length="40520" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 01:40:43 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रहस्यमय चपाती व लाल कमळ चळवळ &amp; १८५७ च्या उठावाची पूर्वतयारी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chapati-and-red-lotus-movement</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chapati-and-red-lotus-movement</guid>
<description><![CDATA[ १८५६ सालापासून गुप्त प्रचाराच्या माध्यमातून बंडाच्या पुढाऱ्यांनी लोकांपर्यंत पोहोचण्यास सुरुवात केली होती व या गुप्त प्रचाराची अनेक माध्यमे त्या काळात प्रचलित झाली. फक्त पत्रव्यवहार करून प्रचार होणार नाही तर प्रचाराच्या अनेक युक्त्या वापरणे गरजेचे आहे हे जाणून वेगवेगळ्या ठिकाणी वेगवेगळ्या युक्त्या निर्माण झाल्या व प्रचाराच्या अशा अनेक युक्त्यांपैकी एक म्हणजे लाल कमळ आंदोलन व चपाती आंदोलन. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662020bed446a.webp" length="48614" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 00:49:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कल्याण स्वामी &amp; समर्थ रामदासांचे शिष्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kalyan-swami</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kalyan-swami</guid>
<description><![CDATA[ कल्याण गोसावी यांचे मूळ गाव बानाशिक जिल्ह्यातील बाभुळगाव हे असून हे गाव गोदावरी नदीच्या तीरावरील एक सुंदर असे स्थान आहे. कल्याण गोसावी यांच्या वडिलांचे नाव कृष्णाजीपंत असे असून त्यांचे घराणे आश्वलायनशाखी देशस्थ ऋग्वेदी ब्राह्मण व कौशिक गोत्रीय होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66201f4c42b86.webp" length="56356" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 00:43:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>परसोजी भोसले &amp; पहिले सेनासाहेब सुभा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/parsoji-bhosale</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/parsoji-bhosale</guid>
<description><![CDATA[ परसोजी भोसले यांच्या जन्मतिथीचा नक्की उल्लेख आढळत नसला तरी त्यांनी आपल्या कारकिर्दीची सुरुवात छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या काळात केली. सुरुवातीस ते स्वराज्याच्या सैन्यात होते आणि त्यांनी याकाळात आपल्या पराक्रमाने मोठे नाव प्राप्त केले. छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या काळात वऱ्हाड आणि गोंडवन या प्रांतात मराठ्यांचा अमल होण्यासाठी परसोजी भोसले यांनी अनेक स्वाऱ्या केल्या होत्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66201eb7b1473.webp" length="58956" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 00:41:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>विजयनगर साम्राज्य &amp; दक्षिणेतील एक संपन्न राज्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vijayanagar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vijayanagar</guid>
<description><![CDATA[ विजयनगर साम्राज्याचे वैशिट्य म्हणजे हे राज्य एकूण चार हिंदू घराण्यांच्या अमलाखाली राहिले होते व या घराण्यांची नावे संगम, सालुव, तुलूव आणि अरविंदु अशी होती. या चार घराण्यातील मिळून एकूण २७ राजांनी या राज्यावर शासन केले व यामधील हरिहर, बुक्क, कृष्णदेवराय आणि अलिया रामराया हे सम्राट अतिशय प्रख्यात आहेत. या राजांनी साम्राज्याचा विस्तार आणि सांस्कृतिक विकासाला चालना दिली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6620162aa6f28.webp" length="89618" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 00:04:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कृष्णदेवराय &amp; विजयनगर साम्राज्याचा सम्राट</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/krishnadevaraya</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/krishnadevaraya</guid>
<description><![CDATA[ कृष्णदेवराय यांचा जन्म 1471 साली झाला. त्यांचे वडील इम्मडी नरसा (उर्फ नरसिंह) आणि आई नागलाई यांनी त्यांना नेतृत्व आणि पराक्रमाचे संस्कार दिले. 1509 साली, वडिलांच्या मृत्यूनंतर कृष्णदेवराय विजयनगरच्या सिंहासनावर स्थानापन्न झाला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662015a03a425.webp" length="30402" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 00:02:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>होनाजी बाळ &amp; सुप्रसिद्ध मराठी शाहीर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/honaji-bala</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/honaji-bala</guid>
<description><![CDATA[ होनाजी बाळ हे वेगवेगळ्या विषयांवरील काव्य निर्माण करण्यात तरबेज होते व त्यांनी पोवाडे, लावण्या, भक्तिगीते असे अनेक काव्यप्रकार हाताळले होते ही खरोखरच आश्चर्याची गोष्ट होती. मराठी लोकनृत्यातील प्रसिद्ध प्रकार लावणी होनाजी बाळ यांच्या काळात लोकप्रियतेच्या शिखरावर होता. रागदारीच्या लावण्या होनाजी बाळ यांनी खऱ्या अर्थी लोकप्रिय केल्या होत्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66200e7302445.webp" length="18024" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 23:31:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तानसेन: भारतीय शास्त्रीय संगीताचे अजरामर नवरत्न</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tansen</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tansen</guid>
<description><![CDATA[ तानसेनचे मूळ स्थान मध्यप्रदेशातील ग्वाल्हेर हे असून त्याचा जन्म गौड ब्राह्मण कुळात झाला होता व तानसेनच्या वडिलांचे नाव मकरंद पांडे असे होते. तानसेनचे पिता मकरंद पांडे यांना तानसेन हा नवसाने झालेला पुत्र होता आणि त्याचे मूळ नाव तन्नामित्र असे होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662009c5dc5c7.webp" length="41582" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 23:11:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उदाजी पवार: धार संस्थानाचे संस्थापक आणि मराठा साम्राज्याचे शूर सेनानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/udaji-pawar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/udaji-pawar</guid>
<description><![CDATA[ १७२४ साली उदाजी पवार यांनी मध्यप्रदेशातील धार हे आपले मध्यवर्ती केंद्र करून तेथे आपले ठाणे बसवले. १७२६ साली छत्रपती शाहू महाराजांनी ठरवून दिलेल्या सहा कलमी तहामध्ये गुजरात आणि माळवा येथे मराठ्यांचे राज्य होण्याचे खरे श्रेय उदाजी पवार यांचे असल्याचे उल्लेख आढळतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662009696e78b.webp" length="27018" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 23:10:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हुएनस्तंग &amp; भारतभ्रमण करणारा चिनी यात्री</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hiuen-tsang</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hiuen-tsang</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीन काळात जगाचा प्रवास करण्यामुळे प्रसिद्ध झालेले जे प्रवासी आहेत त्यामध्ये हुएनस्तंग हे नाव प्रसिद्ध आहे. हुएनस्तंग हा एक चिनी नागरिक असून त्याचा जन्म इसवी सन ६०६ साली झाला होता. चीन देशातील क्यूशी या जिल्ह्यातील होननफू हे त्याचे जन्मगाव होते. त्याकाळी चीनमध्ये बौद्ध धर्माचा प्रचार मोठ्या प्रमाणात झाला होता व अनेक युवक बौद्ध भिक्षु होत असत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662005e668fe9.webp" length="55882" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 22:55:09 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हरिहर &amp; विजयनगर साम्राज्याचा मूळ संस्थापक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/harihara</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/harihara</guid>
<description><![CDATA[ विजयनगर साम्राज्याचा संस्थापक म्हणून ज्याचे नाव घेतले जाते तो प्रख्यात राजा म्हणजे हरिहर. हरिहर यादववंशातील असून त्याच्या वडिलांचे नाव संगम असे होते त्यामुळे यास हरिहर संगम या नावाने सुद्धा ओळखले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662004ad6f4ca.webp" length="51382" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 22:49:59 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तुळाजी आंग्रे: मराठा आरमाराचे पराक्रमी रक्षक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tulaji-angre</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tulaji-angre</guid>
<description><![CDATA[ सरखेल कान्होजी आंग्रे यांना सेखोजी, मानाजी, संभाजी, तुळाजी, येसाजी, आणि धोंडाजी असे सहा पुत्र होते. या सर्वांनी मराठ्यांच्या इतिहासात योगदान दिले, पण तुळाजी आंग्रे यांनी विशेष पराक्रम गाजवला. तुळाजी यांचा जन्म कुठल्या साली झाला याची निश्चित माहिती उपलब्ध नाही, परंतु त्यांच्या आईचे नाव गहनीबाई असल्याचा उल्लेख आढळतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ff92a66849.webp" length="26976" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 22:00:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वशिष्ठीपुत्र पुलुमावी &amp; गौतमीपुत्र सातकर्णी याचा पुत्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vasishthiputra-pulumavi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vasishthiputra-pulumavi</guid>
<description><![CDATA[ वसिष्ठीपुत्र पुलुमावी यांच्या वडिलांचे नाव गौतमीपुत्र सातकर्णी आणि मातेचे नाव वसिष्ठी असे होते. इसवी सन १३१ साली गौतमीपुत्र सातकर्णी यांच्यानंतर वसिष्ठीपुत्र पुलुमावी गादीवर स्थानापन्न झाले. त्यांची राजधानी महाराष्ट्रातील पैठण अर्थात प्रतिष्ठान येथे होती, आणि त्यांनी एकूण चोवीस वर्षे राज्य केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fe852ab286.webp" length="49966" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 20:49:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पिलाजीराव गायकवाड &amp; मराठी साम्राज्याचे समशेर बहाद्दूर आणि बडोदा संस्थानाचे संस्थापक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pilajirao-gaekwad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pilajirao-gaekwad</guid>
<description><![CDATA[ पिलाजी गायकवाड हे जनकोजी गायकवाड यांचे पुत्र आणि दमाजी गायकवाड यांचे पुतणे होते. मराठा साम्राज्यातील अनेक वीरांपैकी पिलाजी यांनी आपल्या पराक्रमाने गायकवाड घराण्याचा नावलौकिक वाढवला. १७२१ साली दमाजी गायकवाड यांचे निधन झाल्यावर पिलाजी यांची त्यांच्या जागी नेमणूक झाली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fe39f748e0.webp" length="84396" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 20:28:57 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>परशुराम त्र्यंबक पंतप्रतिनिधी &amp; औंधच्या पंतप्रतिनिधी घराण्याचे संस्थापक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/parshuram-pant-pratinidhi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/parshuram-pant-pratinidhi</guid>
<description><![CDATA[ परशुराम त्र्यंबक पंतप्रतिनिधी यांचा जन्म १६६० साली सातारा जिल्ह्यातील किन्हई या गावी झाला. हे गाव वर्धनगडाच्या पायथ्याशी आहे, आणि येथील कुलकर्णी पद त्यांच्या घराण्याकडे होते. त्यांच्या वडिलांचे नाव त्र्यंबकपंत आणि मातेचे नाव लक्ष्मीबाई होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fd74166cf8.webp" length="43200" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 19:36:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>परशुरामभाऊ पटवर्धन: मराठा साम्राज्याचे पराक्रमी सेनापती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/parshurambhau-patwardhan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/parshurambhau-patwardhan</guid>
<description><![CDATA[ परशुरामभाऊ पटवर्धन यांचा जन्म १७३९ साली कोकणातील रत्नागिरी जिल्ह्यातील कोतवडे या गावी झाला. त्यांच्या वडिलांचे नाव रामचंद्रपंत होते. मूळ गाव कोकणातील असले तरी परशुरामभाऊ यांचे आजोबा उदरनिर्वाहासाठी कोकणातून इचलकरंजी येथे आले आणि तेथे इचलकरंजीकर घोरपडे घराण्याचे उपाध्याय म्हणून काम सुरू केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fd6ab05555.webp" length="31436" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 19:33:43 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अंबाजीपंत पुरंदरे &amp; पुरंदरे घराण्याचे संस्थापक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ambaji-pant-purandare</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ambaji-pant-purandare</guid>
<description><![CDATA[ अंबाजीपंत पुरंदरे यांचे मूळ गाव पुणे जिल्ह्यातील सासवड आहे. त्यांचे घराणे सासवडचे देशपांडे आणि कुलकर्णी म्हणून कार्य पाहत होते. काही पत्रांमध्ये त्यांचा उल्लेख आबाजी असाही आढळतो, आणि त्यांना तात्या या टोपणनावानेही ओळखले जायचे. त्यांच्या पत्नीचे नाव बयाबाई होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fd57486080.webp" length="41432" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 19:28:43 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खंडेराव दाभाडे: मराठा साम्राज्याचे पराक्रमी सरसेनापती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khanderao-dabhade</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khanderao-dabhade</guid>
<description><![CDATA[ खंडेराव दाभाडे हे येसाजी दाभाडे यांचे ज्येष्ठ पुत्र होते. येसाजी दाभाडे हे छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या सेवेत होते. छत्रपती संभाजी महाराजांच्या कारकिर्दीत खंडेराव दाभाडे स्वराज्यकार्यात सामील झाले. मात्र, त्यांचा थेट उल्लेख १६९१ साली छत्रपती राजाराम महाराजांनी जिंजीस प्रस्थान केले तेव्हा आढळतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fd0fae73d4.webp" length="38952" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 19:09:22 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोन्हेरराव त्रिंबक एकबोटे &amp; इतिहासातील प्रसिद्ध फांकडे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/konher-trimbak-ekbote</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/konher-trimbak-ekbote</guid>
<description><![CDATA[ मराठा साम्राज्यात एखाद्या योद्ध्याने अत्यंत अद्वितीय पराक्रम केल्यास त्याला &#039;फांकडे&#039; हे विशेष बिरुद बहाल केले जात असे. या बिरुदाची महती म्हणजे असा योद्धा फक्त रणांगणावरच नव्हे तर बुद्धिमत्तेनेही शत्रूला मात देणारा असतो. इतिहासात अशा तीनच प्रसिद्ध फांकड्यांचा उल्लेख मिळतो आणि त्यामधील एक नाव म्हणजे कोन्हेरराव त्रिंबक एकबोटे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fd09b5a9a6.webp" length="59410" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 19:07:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>राणा कुंभ: मेवाडचा पराक्रमी आणि कर्तृत्ववान महाराणा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rana-kumbha</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rana-kumbha</guid>
<description><![CDATA[ राणा कुंभ यांनी दिल्लीच्या मुघल सत्तेवर हल्ला करून बादशाही मुलुख मेवाडच्या राज्यात सामील केला. यामुळे त्यांना मुस्लिम लोकांनी हिंदूसूरस्त्राण (हिंदू सुलतान) अशी पदवी दिली. राणा कुंभ हा प्रखर धर्माभिमानी होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661f96fcdc8c2.webp" length="50714" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 15:02:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>प्रयागजी अनंत फणसे: स्वराज्याचे निष्ठावंत सुभेदार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/prayagji-prabhu</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/prayagji-prabhu</guid>
<description><![CDATA[ प्रयागजी यांचे गुण पाहून छत्रपती शिवाजी महाराजांनी त्यांना सातारा आणि परळी या दोन परगण्यांचे सुभेदार नेमले. साताऱ्यातील अजिंक्यतारा किल्ल्यावर युवतेश्वर महादेवाच्या मूर्तीची स्थापना त्यांच्या कार्यकाळात झाली. या मूर्तीला युवतेश्वर असे नाव पडण्याचे कारण असे की, युवत या शब्दाचा अर्थ कळकीचे झाड असा होतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661f8d4b45458.webp" length="24590" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 14:20:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>फत्तेसिंग भोसले &amp; अक्कलकोट संस्थानाचे संस्थापक व छत्रपती शाहू महाराजांचे मानसपुत्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fattesingh-bhosale</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fattesingh-bhosale</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती शाहू महाराजांनी या निरागस बालकाचा स्वीकार केला आणि या लढाईत विजय अर्थात फत्ते मिळाला म्हणून या बालकाचे नाव फत्तेसिंग असे ठेवले. त्यांना आपला मानसपुत्र मानले. फत्तेसिंग यांचे बालपण सातारा येथेच गेले, आणि वीरूबाई यांनी त्यांचे आईप्रमाणे पालनपोषण केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661f8cf01b2be.webp" length="43470" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 14:19:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जॉन फ्रायर &amp; शिवराज्याभिषेक सोहळा अनुभवणारा प्रवासी लेखक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/john-fryer</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/john-fryer</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती शिवाजी महाराजांचा राज्याभिषेक हा मराठ्यांच्या इतिहासातील एक महत्त्वाचा टप्पा होता. या सोहळ्यासाठी मुंबईहून ब्रिटिशांचे डिप्युटेशन गेले होते, आणि यामध्ये जॉन फ्रायर यांचाही समावेश होता. त्यांनी रायगड किल्ल्यावरील या सोहळ्याच्या महत्त्वपूर्ण नोंदी करून ठेवल्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661f8c9851048.webp" length="89702" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 14:17:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नजीबखान रोहिला &amp; पानिपतच्या युद्धास कारणीभूत ठरलेला इसम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/najibkhan-rohila</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/najibkhan-rohila</guid>
<description><![CDATA[ नजीबखान हा दुआब प्रांतातील सहारणपूर प्रांताचा जहागीरदार होता. त्याचा स्वभाव मुळात अत्यंत कारस्थानी होता. सुरुवातीला त्याने मोगल सरदार गाजीउद्दीन याचा विश्वासघात करून अहमदशाह अब्दाली याला जवळ केले आणि स्वतः दिल्लीत प्रबळ होऊन बसला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ee23fb879a.webp" length="113008" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 02:11:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कृष्णाकुमारी &amp; मेवाडची राजकन्या</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/krishna-kumari-princess</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/krishna-kumari-princess</guid>
<description><![CDATA[ कृष्णाकुमारी ही मेवाडच्या प्रसिद्ध राजघराण्यातील कन्या असून तिच्या वडिलांचे नाव भीमसिंग राणा असे होते. तिचा जन्म १७९४ या वर्षी झाला. ती अतिशय रूपवान होती, आणि तिच्या सौंदर्याची कीर्ती संपूर्ण राजपुतान्यात पसरली होती. तिच्या रूपामुळे ती सर्व राजपूत राजघराण्यांमध्ये चर्चेचा विषय बनली होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ee1cd4ba45.webp" length="32992" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 02:08:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

</channel>
</rss>