<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
     xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
     xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
     xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
     xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
     xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
     xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/">
<channel>
<title>Marathi Buzz &amp; : निसर्ग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rss/category/nature</link>
<description>Marathi Buzz &amp; : निसर्ग</description>
<dc:language>en</dc:language>
<dc:rights>© 2020&amp;26 Marathi Buzz (In Association With Lucrative Exim Outsourcing Pvt Ltd)</dc:rights>

<item>
<title>मराठीमध्ये फुलांची नावे: निसर्गाचे रंग आणि सुगंधाचे वरदान!</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/flower-names-in-marathi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/flower-names-in-marathi</guid>
<description><![CDATA[ या लेखात आपण मराठीतील विविध फुलांची नावे, त्यांचे महत्त्व, उपयोग आणि त्यांच्याशी संबंधित काही मनोरंजक माहिती जाणून घेऊया. फुलांच्या या रंगीबेरंगी दुनियेत एक सुंदर सफर करूया! ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202602/image_870x580_697f706eb0382.webp" length="52894" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 01 Feb 2026 20:55:44 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पर्यावरण म्हणजे काय? &amp; एक सखोल आणि समग्र दृष्टिकोन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/what-is-environment</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/what-is-environment</guid>
<description><![CDATA[ आजच्या वेगवान जीवनात, आपण पर्यावरणापासून दूर गेल्यासारखे वाटते, पण आपण विसरतो की आपला प्रत्येक श्वास, आपले अन्न, आणि आपले भविष्य याच पर्यावरणावर अवलंबून आहे. म्हणून, &#039;पर्यावरण म्हणजे नेमके काय?&#039; हे समजून घेणे, त्याची घटकं ओळखणे, आणि त्याचे महत्त्व जाणून घेणे ही काळाची गरज आहे. हा लेख तुम्हाला पर्यावरणाच्या मूळ संकल्पनेपासून ते त्याच्या संरक्षणापर्यंतच्या प्रत्येक महत्त्वाच्या पैलूची माहिती देईल. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202510/image_870x580_68e50b7040e07.webp" length="15048" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 07 Oct 2025 18:06:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तुळशी अर्थात तुळस : भारतीय संस्कृतीतील पवित्र वनस्पती आणि तिचे आश्चर्यकारक फायदे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tulasi-tree</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tulasi-tree</guid>
<description><![CDATA[ या ब्लॉग पोस्टमध्ये आपण तुळशीची माहिती, तिचे धार्मिक महत्त्व, वैद्यकीय फायदे आणि आधुनिक काळातील उपयोग याबद्दल सविस्तर जाणून घेऊ. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_688d18887e3b1.webp" length="43828" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 02 Aug 2025 01:12:11 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जल प्रदूषण म्हणजे काय?</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/water-pollution</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/water-pollution</guid>
<description><![CDATA[ जेव्हा नैसर्गिक जलस्रोत जसे की नद्या, तलाव, समुद्र, विहिरी, जलाशय आणि भूजल यामध्ये हानिकारक रसायने, विषारी घटक, प्लास्टिक, जैविक व अजैविक अपशिष्ट मिसळते, तेव्हा त्या जलस्त्रोताचे प्रदूषण होते. हे पाणी आता वापरण्यास अयोग्य होते, यालाच जल प्रदूषण असे म्हणतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_688cc5d412e6d.webp" length="83902" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 01 Aug 2025 19:20:09 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पाऊस कसा पडतो? – एक सखोल वैज्ञानिक आणि नैसर्गिक अभ्यास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/how-does-it-rain</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/how-does-it-rain</guid>
<description><![CDATA[ पाऊस हा केवळ निसर्गाचा खेळ नाही, तर संपूर्ण पर्यावरण चक्राचा एक महत्त्वाचा भाग आहे. मानवाच्या अस्तित्वाशी त्याचा थेट संबंध आहे. त्यामुळे पावसाचे महत्त्व ओळखून त्याचे नियोजन करणे, पाणी साठवणूक व संवर्धन करणे, हे आपले कर्तव्य आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_688cbfc4398fe.webp" length="21548" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 01 Aug 2025 18:53:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कृष्णा नदीची माहिती – एक पवित्र, प्राचीन आणि जीवनदायिनी नदी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/krishna-river</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/krishna-river</guid>
<description><![CDATA[ कृष्णा नदीचा उगम महाराष्ट्र राज्यातील सातारा जिल्ह्यातील महाबळेश्वरच्या ‘जोर’ नामक कुंडामधून होतो. येथे ‘कृष्णामाई मंदिर’ असून त्यामध्ये एक मुख आहे, ज्यातून या पवित्र नदीचा उगम होत असल्याचे मानले जाते. महाबळेश्वर हे पश्चिम घाटातील एक रम्य ठिकाण आहे, आणि कृष्णा नदीस प्रारंभ देणारा हा परिसर धार्मिकदृष्ट्या आणि पर्यटनाच्या दृष्टीने देखील महत्त्वाचा आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688ae82e98879.webp" length="23248" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 31 Jul 2025 09:21:29 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>घोरपड – एक अद्भुत प्राणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/monitor-lizard-ghorpad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/monitor-lizard-ghorpad</guid>
<description><![CDATA[ घोरपड ही एक सरडे प्रजातीची सरीसृप (Reptile) असून तिचे शास्त्रीय नाव Varanus bengalensis आहे. ती “मॉनिटर लिझार्ड” या नावानेही ओळखली जाते. भारतातील अनेक राज्यांमध्ये स्थानिक भाषांनुसार तिला वेगवेगळी नावे आहेत. मराठीत तिला घोरपड, गोहो, गोरखचिंच असे म्हणतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688771faca1c7.webp" length="70002" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 28 Jul 2025 18:26:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वातावरण म्हणजे काय? | What is Environment in Marathi</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/what-is-atmosphere</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/what-is-atmosphere</guid>
<description><![CDATA[ या लेखात आपण &quot;वातावरण म्हणजे काय?&quot;, त्याचे घटक, प्रकार, महत्त्व, आणि त्याचे संरक्षण कसे करावे हे सविस्तरपणे समजून घेणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688523961fac8.webp" length="47296" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 27 Jul 2025 00:21:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रातवा पक्षी – निसर्गातील एक रहस्यमय रात्रफिरता</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ratwa-bird</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ratwa-bird</guid>
<description><![CDATA[ रातवा पक्षी हा असाच एक अत्यंत चपळ आणि दुर्मीळ रात्रफिरता पक्षी आहे. याला इंग्रजीत Nightjar किंवा Caprimulgus असे म्हणतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68831f8e8a359.webp" length="51820" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 25 Jul 2025 11:39:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रेल पक्षी – एक चमत्कारिक पाणथळ पक्षी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rail-bird</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rail-bird</guid>
<description><![CDATA[ रेल हा पक्षी मुख्यतः तलाव, ओहळ, गवताळ भाग, व चिखलाच्या काठावर आढळतो. चालण्याची शैली, वावरण्याची पद्धत, आणि संकटात वागण्याचे तंत्र यामुळे हा पक्षी वेगळा ठरतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688317e886a78.webp" length="36646" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 25 Jul 2025 11:06:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वनस्पतींचे मानवी जीवनातील महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/importance-of-plants-in-human-life</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/importance-of-plants-in-human-life</guid>
<description><![CDATA[ हरित वनस्पती सूर्याची ऊर्जा ग्रहण करतात आणि त्या ऊर्जेच्या मदतीने कार्बन डायॉक्साईड आणि पाणी हा कच्चा माल वापरून कर्बोदके तयार करतात, नंतर त्यापासून जीवनोपयोगी इतर घटक म्हणजे प्रथिने, मेद तयार करतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662d1130a26ec.webp" length="62198" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 20:22:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अक्कलकाढा – माहिती, औषधी गुणधर्म आणि उपयोग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/akkal-kara-information-benefits</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/akkal-kara-information-benefits</guid>
<description><![CDATA[ अक्कलकाढ्याचे झाड दिसायला लहान असते, पण त्याचे औषधी उपयोग मात्र फार मोठे आहेत. ही वनस्पती पूर्वी प्रामुख्याने बंगाल, इजिप्त आणि अरब देशांमध्ये आढळायची. आजही भारतात ती थोड्या प्रमाणात नैसर्गिकरीत्या उगम पावते, मात्र गेल्या काही वर्षांमध्ये तिच्या औषधी गुणधर्मामुळे भारतातही तिचे उत्पादन झपाट्याने वाढले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662d07ebf2b22.webp" length="22806" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 19:43:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अंकोल वनस्पती – माहिती, उपयोग आणि औषधी गुणधर्म</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/properties-and-benefits-of-ankol</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/properties-and-benefits-of-ankol</guid>
<description><![CDATA[ अंकोल या वृक्षास संस्कृतमध्ये अंकोट किंवा अंकोल, हिंदीमध्ये ढेरा अथवा टेरा, बंगालीत धल, आंकोट, गुजरातीमध्ये अंकोल, तर इंग्रजीमध्ये Sage-leaf Alangium आणि लॅटिनमध्ये Alangium Lamarkii म्हणतात. मल्याळम, तेलगू, तामीळ आणि कन्नड भाषांमध्ये याचे भिन्न नावे असून हा वृक्ष संपूर्ण भारतभर दिसून येतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662d07675d003.webp" length="23832" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 19:40:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>माशांचे प्रकार व नावे: महाराष्ट्रातील प्रमुख मासे आणि त्यांची माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/names-types-of-fish</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/names-types-of-fish</guid>
<description><![CDATA[ भारताला हजारो किलोमीटरचा विस्तीर्ण समुद्रकिनारा लाभलेला आहे, ज्यामुळे आपल्याकडे खाऱ्या पाण्यातील (Marine Fish) आणि नद्या-तलावांमुळे गोड्या पाण्यातील (Freshwater Fish) माशांची एक अविश्वसनीय विविधता पाहायला मिळते. चला तर मग, या भारतीय माशांचे विविध प्रकार व नावे जाणून घेऊया! ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662d06b8b4ee2.webp" length="38300" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 19:38:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भाऊ काटदरे &amp; निसर्ग संवर्धन क्षेत्रातील आदर्श</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhau-katdare-ideal-in-field-of-nature-conservation</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhau-katdare-ideal-in-field-of-nature-conservation</guid>
<description><![CDATA[ भाऊ काटदरे यांचे योगदान केवळ संवर्धनापुरते मर्यादित नाही. त्यांनी शैक्षणिक क्षेत्रातही महत्त्वपूर्ण काम केले आहे. इयत्ता सातवीच्या इंग्रजीच्या पुस्तकात खवले मांजरावर आणि इयत्ता नववीच्या इंग्रजीच्या पुस्तकात सागरी कासवांवर धडे लिहिले आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cfca3595b9.webp" length="29824" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:55:03 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>समुद्री कासवांचे संवर्धन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sea-turtles-conservation</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sea-turtles-conservation</guid>
<description><![CDATA[ कासव महोत्सवाने वेळास येथील पर्यटनाला नवे आयाम दिले. होमस्टेज हा रोजगाराचा एक नवीन मार्ग खुला झाला, आणि आता दरवर्षी जगभरातून 1000 लोक वेळास येथील या महोत्सवाला हजेरी लावतात. वेळास येथील 55 घरे होमस्टेज म्हणून कार्यरत आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cfa8d8974a.webp" length="50350" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:46:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>माळढोक: भारतातील संरक्षित आणि दुर्मिळ पक्षी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/maldhok-bird</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/maldhok-bird</guid>
<description><![CDATA[ माळढोक हा सुमारे एक मीटर उंचीचा मोठा आणि रुबाबदार पक्षी आहे. त्याचा आकार आणि रचना छोट्या शहामृगासारखी आहे, ज्यामुळे तो शहामृगाच्या पिल्लाची आठवण करून देतो. माळढोकच्या काही प्रमुख वैशिष्ट्यांवर एक नजर टाकूया. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cfa47260f5.webp" length="21760" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:44:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाघ: भारताचा राष्ट्रीय प्राणी &amp; माहिती, संवर्धन आणि महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tiger-national-animal-of-india</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tiger-national-animal-of-india</guid>
<description><![CDATA[ वाघ हा मार्जार कुळातील सर्वात मोठा आणि शक्तिशाली प्राणी आहे. त्याची रचना आणि रंगसंगती यामुळे तो जंगलातील एक प्रभावी शिकारी मानला जातो. खालीलप्रमाणे वाघाची काही प्रमुख वैशिष्ट्ये आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cfa04440be.webp" length="76678" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:43:49 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>स्वागत पावसाचे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/welcome-rain</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/welcome-rain</guid>
<description><![CDATA[ कोरोनाच्या संकटाचे ढग विरळ होत असून मोसमी पावसाचे ढग आकाशात दाटू लागले आहेत. यंदा मोसमी पाऊस सुद्धा अगदी वेळेवर दाखल झाला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cf9b47b3e0.webp" length="31668" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:42:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाघ समजून घेताना</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/understanding-the-tiger</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/understanding-the-tiger</guid>
<description><![CDATA[ शास्त्रीय भाषेत पॅन्थेरा या जिनस मध्ये सिंह, बिबट्या, जग्वार, बर्फाळ अथवा हिम बिबट्या यांच्यासोबत वाघाचा समावेश होतो. पॅन्थेरा टायग्रिस हे वाघाचे शास्त्रीय नाव आहे. वाघ हा अन्नसाखळीतील सर्वात उच्च स्थानावर विराजमान झालेला मुख्य मांसभक्षक प्राणी आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cf96b6dbaf.webp" length="47270" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:41:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कडुनिंबाच्या झाडाचे महत्व व फायदे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/importance-and-benefits-of-neem-tree</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/importance-and-benefits-of-neem-tree</guid>
<description><![CDATA[ कडुनिंबाचे मूळ नाव निंब आहे. परंतु याच्या पानांचा रस कडू असल्याने त्याला कडुनिंब असे म्हणतात. भारतभर तो सहजपणे आढळतो. त्याच्या थंड सावलीमुळे, औषधी पानांमुळे आणि टिकाऊ लाकडामुळे तो ग्रामीण भागात विशेष लोकप्रिय आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cf11366cd6.webp" length="97108" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:05:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>आपट्याच्या झाडाची माहिती व गुणधर्म – औषधी फायदे आणि महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/apta-tree-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/apta-tree-information</guid>
<description><![CDATA[ दसऱ्याच्या सणाला भारतात सोने वाटण्याची परंपरा आहे. हे सोने प्रत्यक्ष धातूचे नसून आपट्याच्या झाडाची पाने असतात. या झाडाला संस्कृतमध्ये अश्मन्तक असे म्हणतात. या परंपरेमागे केवळ धार्मिक कारणे नाहीत, तर औषधी आणि पर्यावरणीय महत्त्व देखील आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cf0be83074.webp" length="44546" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:04:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पिंपळाच्या झाडाची माहिती व गुणधर्म</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sacred-fig-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sacred-fig-information</guid>
<description><![CDATA[ पिंपळाचे शास्त्रीय नाव Ficus religiosa आहे, आणि हा वृक्ष Moraceae कुटुंबातील आहे. पिंपळ हा एक अरण्यवृक्ष आहे, जो भारतातील जवळपास सर्व भागांत आढळतो, विशेषतः ग्रामीण आणि शहरी भागांत. पिंपळाच्या झाडाची उंची साधारणपणे 20 ते 30 मीटरपर्यंत असते, आणि त्याचा विस्तार इतका प्रचंड असतो की त्याखाली शेकडो लोकांना सावली मिळू शकते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cf070d3043.webp" length="50250" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:03:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उंबर वृक्षाची माहिती व उपयोग – धार्मिक, औषधी आणि पर्यावरणीय महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/umbar-tree-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/umbar-tree-information</guid>
<description><![CDATA[ भारतीय परंपरेत उंबर हा धार्मिक वृक्ष मानला जातो. दत्तात्रेयांची निवासस्थाने मानली जाणारी ही झाडे बहुतेक वेळा गावाच्या मध्यवर्ती भागात किंवा मंदिराजवळ लावलेली दिसतात. सहसा वड, पिंपळ आणि उंबर या तिन्ही वृक्षांना पार बांधून पूजा केली जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cf01947dbe.webp" length="77688" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:01:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सागाच्या झाडाची माहिती व उपयोग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/teak-tree-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/teak-tree-information</guid>
<description><![CDATA[ सागाचा सर्वात मुख्य उपयोग म्हणजे प्राचीन काळापासून याचे लाकूड हे बांधकामासाठी वापरले जाते. सागाचे लाकूड हे टणक व टिकाऊ असते. सागाचे लाकूड हे पाण्यात कुजत नाही व कडवट असल्याने यास वाळवी अथवा कीड लागत नसल्याने बांधकामाकरिता सागासारखे उपयुक्त लाकूड दुसरे नसते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cefa592cae.webp" length="83858" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:00:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सांबर हरिण: भारतातील सर्वात मोठे हरिण &amp; माहिती, वैशिष्ट्ये आणि संवर्धन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sambar-deer-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sambar-deer-information</guid>
<description><![CDATA[ सांबर हरिण हे भारतातील सर्वात मोठे हरिण आहे, आणि त्याची शारीरिक रचना आणि रंगसंगती यामुळे तो इतर हरिणांपासून वेगळा ठरतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c9cc143f44.webp" length="64728" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 12:06:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कस्तुरीमृग: हिमालयातील सुगंधी हरिण &amp; माहिती, वैशिष्ट्ये आणि संवर्धन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/musk-deer-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/musk-deer-information</guid>
<description><![CDATA[ कस्तुरीमृग हा सारंग कुळातील एक लहान प्राणी आहे, परंतु त्याची काही वैशिष्ट्ये इतर हरिणांपेक्षा वेगळी आहेत. त्याला इंग्रजीत Musk Deer असे म्हणतात, आणि त्याचे शास्त्रीय नाव Moschus आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c9c6774e0b.webp" length="74460" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 12:04:26 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सह्याद्रीचा स्नानसोहळा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bathing-ceremony-of-sahyadri</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bathing-ceremony-of-sahyadri</guid>
<description><![CDATA[ सह्याद्रीचा स्नानसोहळा आपल्यासारख्या भटक्यांनी विविध वेळी आणि विविध ठिकाणी अनुभवला. कधी तो कुठल्या घाटवाटेवर, तर कधी गर्द रानात. कधी रायरेश्वराच्या पठारावर तर कधी धारकुंडसारख्या धबधब्याच्या ठिकाणी. कधी नाणेघाटातल्या नानाच्या अंगठ्यावर तर कधी थेट मराठवाड्यातल्या कपिलधारा क्षेत्री. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa99f5af47.webp" length="30700" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:36:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तरस &amp; एक हिंस्त्र पशु</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hyenas-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hyenas-information</guid>
<description><![CDATA[ तरस हा श्वानवर्गातील एक हिंस्त्र प्राणी आहे, जो हायना (Hyena) म्हणूनही ओळखला जातो. त्याचे भयानक स्वरूप आणि क्रूर स्वभाव यामुळे त्याच्याविषयी लोकांच्या मनात भीती असते. तरसाच्या तीन प्रमुख प्रजाती जगभरात आढळतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b0e1a978f.webp" length="47210" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 17:41:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोल्हा &amp; श्वानकुळातील एक देखणा प्राणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/fox-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/fox-information</guid>
<description><![CDATA[ कोल्हा हा श्वानवर्गातील एक सस्तन प्राणी आहे, ज्याला इंग्रजीत Fox आणि हिंदीत लोमडी असे म्हणतात. हा प्राणी प्रामुख्याने भारत, आशिया खंडातील उष्ण आणि समशीतोष्ण प्रदेश, आणि आफ्रिका खंडात आढळतो. कोल्हा आणि कुत्रा दोघेही श्वानकुळातील असल्याने त्यांच्या स्वरूपात खूप साम्य आहे, परंतु कोल्हा त्याच्या चंचल आणि कावेबाज स्वभावामुळे वेगळा ठरतो. कोल्ह्याच्या काही प्रमुख वैशिष्ट्यांवर नजर टाकूया. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b058c32ea.webp" length="28004" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 17:39:11 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>व्हेल &amp; पृथ्वीवरील सर्वात मोठा प्राणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/whale</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/whale</guid>
<description><![CDATA[ व्हेल हा सस्तन प्राणी आहे, जो सिटासियन (Cetacean) गटात येतो. त्याचे शास्त्रीय नाव Balaenoptera (ब्लू व्हेलसाठी) आहे, आणि त्याच्या काही प्रमुख वैशिष्ट्यांवर नजर टाकूया. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623873f01afd.webp" length="40208" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 14:43:44 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पिसवा अथवा पिसू कीटकाची माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/flea</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/flea</guid>
<description><![CDATA[ संस्कृतमध्ये रक्तपायी, तल्पकीट, देहिका अशी नावं असणारा, इंग्लिशमध्ये फ्ली (Flea) आणि मराठीत पिसू या नावाने ओळखला जाणारा हा कीटक आकारात बऱ्यापैकी लहान असल्याने चटकन् नजरेस पडत नाही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66213caeab795.webp" length="59768" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 21:01:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भारद्वाज &amp; एक लोभस पक्षी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/greater-coucal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/greater-coucal</guid>
<description><![CDATA[ भारद्वाज हा खरा कोकीळेच्या कुळातला एकटा-दुकटा वा जोडीने राहणारा पक्षी पण पिल्लांच्या पालकत्वाच्या बाबतीत मात्र त्याच्या जातभाईंसारखं वागत नाही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66213c46848a3.webp" length="36624" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 20:59:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मधमाशी &amp; एक उपयुक्त कीटक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/honey-bee</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/honey-bee</guid>
<description><![CDATA[ मधमाशी हा हायमेनॉप्टेरा (Hymenoptera) गटातील कीटक आहे, ज्याचे शास्त्रीय नाव Apis आहे. भारतात प्रामुख्याने Apis mellifera (युरोपियन मधमाशी) आणि Apis cerana (भारतीय मधमाशी) या प्रजाती आढळतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662110d2a191c.webp" length="33508" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 17:54:00 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कीटक: निसर्गातील लहान पण महान जीव &amp; माहिती, वैशिष्ट्ये आणि संवर्धन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/insects</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/insects</guid>
<description><![CDATA[ कीटक हे आर्थ्रोपोडा (Arthropoda) प्रजात समूहातील प्राणी आहेत, आणि त्यांचे शास्त्रीय नाव Insecta आहे. जीवशास्त्रज्ञांच्या मते, जगभरात एक लाखाहून अधिक कीटकांचे प्रकार आहेत, आणि काहींचा अंदाज आहे की यापेक्षा कितीतरी जास्त प्रजाती अजूनही अज्ञात आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66210e2e02c4d.webp" length="41942" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 17:43:43 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पतंग &amp; एक सुंदर व आकाराने मोठा कीटक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/moth-insect</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/moth-insect</guid>
<description><![CDATA[ पतंग हा कीटकवर्गातील एक मोठा आणि वैविध्यपूर्ण समूह आहे, ज्याला इंग्रजीत Moth म्हणतात. भारतात आणि जगभरात पतंगाच्या 25,000 हून अधिक प्रजाती आढळतात, ज्या त्यांच्या रंगीत पंख आणि जीवनचक्रामुळे प्रसिद्ध आहेत. पतंग आणि फुलपाखरू यांच्यात साम्य असले तरी काही प्रमुख फरक आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66201fd73c68c.webp" length="49548" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 00:45:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>टाकळा: निसर्गातील बहुगुणी औषधी वनस्पती &amp; माहिती, वैशिष्ट्ये आणि उपयोग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tarota</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tarota</guid>
<description><![CDATA[ टाकळा ही वनस्पती कोकण, पश्चिम घाट, आणि भारतातील इतर उष्ण आणि दमट प्रदेशात आढळते. तिची पिवळी फुले आणि लांब शेंगा यामुळे ती सहज ओळखली जाते. टाकळा भाजी, औषध, आणि सरपण यासाठी वापरला जातो, ज्यामुळे ती खऱ्या अर्थाने बहुगुणी वनस्पती आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662003d37de5a.webp" length="38130" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 22:46:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

</channel>
</rss>