<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
     xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
     xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
     xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
     xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
     xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
     xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/">
<channel>
<title>Marathi Buzz &amp; : स्थळे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rss/category/places</link>
<description>Marathi Buzz &amp; : स्थळे</description>
<dc:language>en</dc:language>
<dc:rights>© 2020&amp;26 Marathi Buzz (In Association With Lucrative Exim Outsourcing Pvt Ltd)</dc:rights>

<item>
<title>टिटवाळा – श्रद्धा, इतिहास आणि निसर्ग यांचा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/titwala</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/titwala</guid>
<description><![CDATA[ टिटवाळ्याच्या मंदिराचा इतिहास थेट मराठा साम्राज्याशी जोडलेला आहे. चिमाजी अप्पांनी वसई येथे पोर्तुगीजांवर विजय मिळविल्यानंतर या महागणपतीच्या मंदिराचे बांधकाम केले, अशी ऐतिहासिक नोंद आढळते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202512/image_870x580_69464fb120389.webp" length="78714" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Dec 2025 12:50:57 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रोहा तालुका: जिथे निसर्ग, इतिहास आणि उद्योग यांचा होतो त्रिवेणी संगम!</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/roha-taluka</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/roha-taluka</guid>
<description><![CDATA[ रोहा तालुक्याला एक समृद्ध ऐतिहासिक पार्श्वभूमी लाभली आहे. प्राचीन काळापासून विविध राजवटींचा या भूमीवर प्रभाव राहिला आहे. विशेषतः छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या काळात या परिसराला अनन्यसाधारण महत्त्व प्राप्त झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202510/image_870x580_68fe1bdcd11a1.webp" length="13340" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sun, 26 Oct 2025 18:21:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जालना जिल्ह्यातील पर्यटन स्थळे – धार्मिकतेचा, इतिहासाचा आणि संस्कृतीचा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-jalna-district</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-jalna-district</guid>
<description><![CDATA[ या लेखात आपण जालना जिल्ह्यातील काही प्रसिद्ध पर्यटनस्थळे, त्यांच्या वैशिष्ट्यांसह पाहणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_688cedd4433ee.webp" length="35088" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 01 Aug 2025 22:10:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>धुळे जिल्ह्यातील टॉप ५ पर्यटनस्थळे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-dhule-district</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-dhule-district</guid>
<description><![CDATA[ धुळे जिल्ह्याच्या पर्यटन स्थळांना भेट देताना, एकीकडे निसर्गाचा अनुभव घेता येतो, तर दुसरीकडे अध्यात्मिक समाधानही मिळते. चला तर मग, या जिल्ह्यातील काही खास आणि प्रसिद्ध पर्यटनस्थळांची माहिती घेऊया. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_688ceacca88b1.webp" length="18034" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 01 Aug 2025 21:58:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगड जिल्ह्यातील प्रसिद्ध पर्यटन स्थळे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/famous-tourist-places-in-raigad-district</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/famous-tourist-places-in-raigad-district</guid>
<description><![CDATA[ छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या रायगडापासून ते अलिबागच्या समुद्रकिनाऱ्यापर्यंत, रायगड जिल्ह्यात पर्यटकांना मोहून टाकणारी असंख्य ठिकाणे आहेत. चला तर मग, रायगड जिल्ह्याच्या या अनमोल पर्यटनस्थळांची सैर करूया! ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_688cd63261e06.webp" length="48848" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 01 Aug 2025 20:34:51 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अलिबाग – रायगड जिल्ह्याचे मुख्य ठिकाण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/alibaug-headquarter-of-raigad-district</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/alibaug-headquarter-of-raigad-district</guid>
<description><![CDATA[ अलिबागचा इतिहास हा अत्यंत समृद्ध आणि गौरवशाली आहे. १७व्या शतकात मराठा साम्राज्याच्या काळात सरदार कान्होजी आंग्रे यांनी अलिबागला एक महत्त्वाचे नौदल केंद्र म्हणून विकसित केले. कान्होजी आंग्रे हे मराठा आरमाराचे सेनापती होते आणि त्यांचा सागरी संरक्षणातील योगदान अद्वितीय आहे. त्यांनी इंग्रज, पोर्तुगीज व सिद्दींसारख्या परकीय सत्तांशी कठोर लढा दिला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_688c4996a6d3c.webp" length="40064" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 01 Aug 2025 10:07:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पुण्याची बुधवार पेठ – इतिहास, वैशिष्ट्ये आणि महत्त्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/budhwar-peth-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/budhwar-peth-pune</guid>
<description><![CDATA[ इ.स. १६९० मध्ये मुघल सम्राट औरंगजेबाने “मोहिताबाद” या नावाने या पेठेची स्थापना केली होती. तो काळ पुण्याच्या राजकीय आणि सामाजिक इतिहासात उलथापालथीचा काळ होता. मात्र, खऱ्या अर्थाने या पेठेला नावारूपास आणले ते थोरले माधवराव पेशवे यांच्या कारकिर्दीत. त्यांच्या काळात खाजगीवाल्यांनी या पेठेचे पुनरुज्जीवन केले आणि तिला “बुधवार पेठ” असे नाव देण्यात आले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688b67a6ca534.webp" length="72686" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 31 Jul 2025 18:25:16 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उखीमठ – केदारनाथाचा हिवाळी निवास व पौराणिक समृद्धीचे केंद्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ukhimath</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ukhimath</guid>
<description><![CDATA[ उखीमठ हे उत्तराखंड राज्यातील रुद्रप्रयाग जिल्ह्यात समुद्रसपाटीपासून सुमारे १३११ मीटर (४३०० फूट) उंचीवर वसलेले आहे. हे स्थान केदारनाथापासून सुमारे ६० किमी अंतरावर आहे. केदारनाथहून यात्रिक जेव्हा बदरीनाथकडे प्रवास करतात, तेव्हा गौरीकुंड, रामपूर/सीतापूर, आणि नालाचट्टी मार्गे उखीमठ हा महत्त्वाचा टप्पा असतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688876c05cde4.webp" length="29938" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 29 Jul 2025 12:52:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>देवप्रयाग – जिथे गंगेचा जन्म होतो</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/devprayag</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/devprayag</guid>
<description><![CDATA[ हिमालयात अनेक तीर्थस्थळांच्या नावात &quot;प्रयाग&quot; हा शब्द दिसतो. &quot;प्रयाग&quot; म्हणजे संगमस्थळ. संस्कृतमध्ये &quot;प्र + यज्जू&quot; म्हणजे मोठा यज्ञ करणे असा अर्थ होतो. प्राचीन काळी संगमस्थळी मोठे यज्ञ केले जात असत, म्हणून अशा स्थळांना प्रयाग म्हणतात. गंगा, यमुना, सरस्वती यांचे संगमस्थळ म्हणजे प्रयागराज (इलाहाबाद) हे सर्वांना माहित आहे, पण हिमालयातील पंचप्रयाग ही तीर्थांची शृंखला खूपच अद्वितीय आहे – त्यातले पहिले आणि सर्वांत पवित्र स्थान म्हणजे देवप्रयाग. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68887176a3cb6.webp" length="74946" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 29 Jul 2025 12:30:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हरिद्वार – अध्यात्म, गंगा आणि मोक्षाचे द्वार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/haridwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/haridwar</guid>
<description><![CDATA[ गंगोत्रीपासून प्रवाहित होणारी गंगा नदी प्रथम जेथे भूसपाटीवर उतरते, ती जागा म्हणजे हरिद्वार, आणि म्हणूनच याला गंगाद्वार असेही म्हणतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68886df051a4a.webp" length="64094" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 29 Jul 2025 12:15:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ऋषिकेश : अध्यात्म, निसर्ग आणि शांतीचा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rushikesh</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rushikesh</guid>
<description><![CDATA[ &#039;ऋषिकेश&#039; या शब्दाचा अर्थ आहे - &quot;ऋषी&quot; म्हणजे ज्ञानी, आणि &quot;केश&quot; म्हणजे इंद्रिये. ज्याने आपल्या सर्व इंद्रियांवर विजय मिळवला आहे, तो म्हणजे &#039;ऋषिकेश&#039; - भगवंत श्रीविष्णूंचे एक नाव. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68886c76e84a9.webp" length="62174" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 29 Jul 2025 12:05:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुंबईतील तलाव व विहिरींचा इतिहास – पाण्याच्या स्मृती जपणारा जलवारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/history-of-lakes-and-wells-in-mumbai</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/history-of-lakes-and-wells-in-mumbai</guid>
<description><![CDATA[ जेव्हा मुंबईत नळांची व्यवस्था नव्हती, तेव्हा तलाव आणि विहिरीचं शहराचं पाणीपुरवठा यंत्र होतं. आजही त्यांची नावे रस्त्यांमध्ये, गल्लीबोळांमध्ये आणि स्मृतीमध्ये टिकून आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68873ae37f107.webp" length="52368" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 28 Jul 2025 14:23:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>राजापूर मधील पर्यटन स्थळे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rajapur-tourist-places</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rajapur-tourist-places</guid>
<description><![CDATA[ राजापूर शहर अरबी समुद्रापासून सुमारे १५–१६ मैलांवर आहे. प्राचीन काळी हे एक महत्त्वाचे बंदर शहर होते. कोल्हापूर ते मुंबई रेल्वेमार्ग सुरू होण्यापूर्वी, घाटावरील सर्व माल याच शहरातून जैतापूरच्या खाडीमार्गे मुसाकाझी बंदरावरून मुंबई व विदेशात रवाना केला जात असे. यामुळे राजापूरचा व्यापारी आणि भौगोलिक महत्त्व मोठं होतं. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688726de5b17c.webp" length="41488" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 28 Jul 2025 13:03:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पुणे शहरातील पर्यटन स्थळे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-pune-city</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-pune-city</guid>
<description><![CDATA[ पुणे, महाराष्ट्राची सांस्कृतिक राजधानी, ही एक ऐतिहासिक, शैक्षणिक आणि निसर्गरम्य स्थळांनी नटलेली नगरी आहे. येथे तुम्हाला एकाच वेळी गड-किल्ले, उद्याने, मंदिरं, संग्रहालयं आणि आधुनिक शॉपिंग मॉल्स यांचा संगम पाहायला मिळतो. आजच्या लेखात आपण पुणे शहरातील प्रसिद्ध पर्यटन स्थळांची यादी पाहणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688093a60b17c.webp" length="49704" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 23 Jul 2025 13:18:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नागाव &amp; रायगड जिल्ह्यातील एक ऐतिहासिक आणि निसर्गरम्य पर्यटनस्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nagaon-ashtagaras-nagmani</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nagaon-ashtagaras-nagmani</guid>
<description><![CDATA[ नागावचे प्राचीन संस्कृत नाव नागग्राम असून, महाभारतातल्या नागसत्र यज्ञानंतर जी नागकुळे दक्षिणेत स्थलांतरित झाली आणि जी गावे वसवली, त्यापैकी नागाव हे एक गाव आहे. नागावमध्ये आजही नागवंशाच्या प्राचीन खुणा अस्तित्वात आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c0af6b91d3.webp" length="38716" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:43:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महाड &amp; नररत्नांची ऐतिहासिक भुमी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mahad-historical-land-of-legends</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mahad-historical-land-of-legends</guid>
<description><![CDATA[ साक्षात शिवाजी महाराजांचे वास्तव्य या परिसरात असल्याने महाड शहराचे ऐतिहासिक दृष्ट्या अनन्यसाधारण महत्त्व आहे, तरी शिवकाळापूर्वी सुद्धा महाड हे महत्त्वाचे ऐतिहासिक केंद्र राहिले असले पाहिजे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c0a5d32e0c.webp" length="32100" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:41:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ठाणाळे व नाडसूर &amp; सह्यकुशीतली टुमदार गावे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/thanale-nadsur</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/thanale-nadsur</guid>
<description><![CDATA[ रायगड जिल्ह्याच्या सुधागड तालुक्यातील ठाणाळे व नाडसूर ही गावे सुद्धा याच दुर्गम परिसरातली. प्राचीन काळी प्रमुख व्यापारी केंद्र असलेल्या चौलहून नागोठणेमार्गे मावळात जाणाऱ्या प्रमुख व्यापारी मार्गावरील महत्त्वाची केंद्रे म्हणून ही दोन्ही गावे ख्यातनाम होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c0a0fb8129.webp" length="30438" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:40:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चिरनेर &amp; ऐतिहासिक जंगल सत्याग्रहाचे गाव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chirner-historic-jungle-satyagraha-village</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chirner-historic-jungle-satyagraha-village</guid>
<description><![CDATA[ चिरनेर गावाचे नाव जगभरात पोहोचले ते जंगल सत्याग्रहामुळे. २५ सप्टेंबर १९३० रोजी झालेल्या या ऐतिहासिक घटनेने चिरनेरला भारतीय स्वातंत्र्यलढ्याच्या नकाशावर अमर केले. ब्रिटिश राजवटीत स्थानिकांना जंगलातील संसाधने वापरण्यास बंदी घालण्यात आली होती, तर ब्रिटिश स्वतः या जंगलांची लूट करत होते. यामुळे स्थानिक आगरी, कोळी, कातकरी आणि आदिवासी समुदायांनी अन्यायाविरुद्ध आवाज उठवला आणि चिरनेर जंगल सत्याग्रह उभा राहिला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c09cfba261.webp" length="31436" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:38:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मेढे&amp;चौल रस्त्यावरील अद्भुत विरगळी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/wonderful-herostones-at-medhe-chaul-road</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/wonderful-herostones-at-medhe-chaul-road</guid>
<description><![CDATA[ रस्त्याच्या उजव्या बाजूस असलेल्या या मंदिरात काही अद्भुत विरगळी पहावयास मिळतात. विरगळ म्हणजे विरांचे स्मारक व ही स्मारके सध्याची नसून चालुक्य, शिलाहार तथा यादवकाळातील असायची. विरगळ हा शब्द विरकल्ल या कन्नड शब्दापासून तयार झाला असल्याचे सांगितले जाते व या विरगळींचा काळ चालुक्य काळ ते मराठेकाळाची सुरुवात असा आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c093bc5661.webp" length="44550" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:36:29 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>म्हसळा &amp; निसर्गाच्या सानिध्यातले गाव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mhasla-a-village-surrounded-by-nature</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mhasla-a-village-surrounded-by-nature</guid>
<description><![CDATA[ सातवाहन काळ (इ.स.पू. २३० ते इ.स. २२०) मध्ये म्हसळा हे एक महत्त्वाचे व्यापारी बंदर होते. टॉलेमीच्या नोंदीनुसार, मुसोपल्ली (म्हसळा) हे समुद्रमार्गे युरोप आणि आशियाई देशांशी व्यापार करणारे केंद्र होते. राजपुरी खाडी येथील सामरिक स्थानामुळे सातवाहन राजवंशाने येथे व्यापारी आणि लष्करी चौक्या स्थापन केल्या होत्या. या काळात म्हसळा हे कोकणातील एक प्रमुख आर्थिक केंद्र होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c08b03a2a4.webp" length="42362" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:34:13 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पेण &amp; गणपती बाप्पांचे गाव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pen-ganpati-bappas-village</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pen-ganpati-bappas-village</guid>
<description><![CDATA[ पेण शहरास जुना असा वैभवशाली इतिहास आहे. मौर्य, सातवाहन, त्रैकुटक, राष्ट्रकूट, शिलाहार, यादव, मराठे, मुघल, आदिलशहा, निजामशहा, ब्रिटिश अशा अनेक सत्तांनी पेणवर राज्य केले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c086e59575.webp" length="52110" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:33:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पाली: सरसगडाच्या कुशीतले बल्लाळेश्वराचे गाव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pali-sarasgad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pali-sarasgad</guid>
<description><![CDATA[ पाली हे अंबा नदीच्या काठावर आणि सह्याद्रीच्या सान्निध्यात वसलेले गाव आहे, ज्यामुळे येथील निसर्गसौंदर्य आणि ऐतिहासिक महत्त्व यांचा अनोखा संगम दिसतो. पाली हे कोकणातील एक महत्त्वाचे प्राचीन व्यापारी केंद्र होते, जिथे सातवाहन, शिलाहार, आणि चालुक्य यांसारख्या राजवंशांनी आपला प्रभाव टाकला. येथील लेण्या आणि पुरातन अवशेष यामुळे पाली हे इतिहासप्रेमींसाठी आणि पर्यटकांसाठी आकर्षणाचे केंद्र आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c08298832f.webp" length="35966" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:31:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नागोठणे &amp; इतिहासाच्या पाऊलखुणा जपणारे शहर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nagothane-city-that-preserves-footsteps-of-history</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nagothane-city-that-preserves-footsteps-of-history</guid>
<description><![CDATA[ रायगड जिल्ह्यास फार पुरातन असा ऐतिहासिक वारसा आहे या जिल्ह्यातली प्रत्येक गावे, मंदिरे, लेण्या, किल्ले, स्थळे इतिहासाला जपणारे फार मोठे पुरावे आहेत. मात्र या स्थळांच्या गर्भात शिरुन इतिहासास बोलते केले पाहिजे तरच मानवाला अजुनही न सापडलेल्या अनेक ऐतिहासिक गोष्टींचा गुंता उकलला जाईल. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c07cf31c20.webp" length="54642" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:30:26 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अक्षी – मराठी भाषेतला पहिला शिलालेख जपणारं गावं</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/akshi-village-of-the-first-inscription-in-marathi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/akshi-village-of-the-first-inscription-in-marathi</guid>
<description><![CDATA[ कधीकाळी अक्षीची ओळख शांत, स्वच्छ किनारा आणि पोफळीच्या बागांमधून जाणारे वळणावळणाचे रस्ते यामुळे होती. मात्र आता अक्षीचं नाव इतिहासप्रेमींमध्ये एका वेगळ्याच कारणामुळे घुमतं – इथल्या मराठीतल्या पहिल्या शिलालेखामुळे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c073990797.webp" length="41690" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:27:58 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चांदोरे &amp; पाताळात दडलेला ऐतिहासिक ठेवा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chandore-historical-treasure-hidden-in-the-abyss</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chandore-historical-treasure-hidden-in-the-abyss</guid>
<description><![CDATA[ मुंबई किंवा पुण्याहून साई-मोरबा मार्गे दिवेआगर, हरिहरेश्वर, म्हसळा किंवा श्रीवर्धनकडे जाताना वाटेत चांदोरे गावाचा थांबा लागतो. वाहनातून जाताना या गावाचे ऐतिहासिक महत्त्व लक्षात येणे कठीण आहे, परंतु गावाला भेट देऊन संपूर्ण फेरफटका मारल्यास येथील प्राचीन अवशेष आणि इतिहासाची थक्क करणारी झलक अनुभवता येते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c06ede86b0.webp" length="39668" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:26:44 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>या गावात रडायला बंदी आहे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/crying-is-forbidden-in-this-village</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/crying-is-forbidden-in-this-village</guid>
<description><![CDATA[ अनेक निसर्गचमत्कार आणि गूढ कथांनी भारलेला प्रदेश म्हणजे कोकण. जसजसे आपण याच्या अंतरंगात शिरतो, तसतशा इथल्या अनेक चमत्कारिक गोष्टींचे आपल्याला दर्शन होते. काही समजतात, काही आश्चर्यचकित करतात. इथल्या माणसांच्या देवाप्रति अपरंपार श्रद्धा आहेत. विविध उत्सवांच्या वेळी त्या दिसून येतातच. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c058aa7d86.webp" length="71202" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:21:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भटकंती आडिवरे कशेळीची</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/aadivare-kasheli-tourism</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/aadivare-kasheli-tourism</guid>
<description><![CDATA[ कोकणात भटकंतीसाठी अनेक ठिकाणे आहेत आणि ती पर्यटकांनी भरूनसुद्धा गेलेली असतात. पण अतिशय शांत आणि रमणीय ठिकाणांचीसुद्धा कोकणात काही कमी नाही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c022a073cc.webp" length="45230" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:06:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सांखळी &amp; पंढरपूर येथील विठ्ठलाची उत्सवमूर्ती येथे स्थानापन्न आहे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sanquelim-a-religious-tourist-destination</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sanquelim-a-religious-tourist-destination</guid>
<description><![CDATA[ सांखळीतील विठ्ठल मंदिर, दत्त मंदिर, राधा-कृष्ण मंदिर, आणि रुद्रेश्वर मंदिर यामुळे हे गाव आध्यात्मिक केंद्र म्हणून प्रसिद्ध आहे. याशिवाय, अरवेलम येथील पांडव लेण्या आणि अरवेलम धबधबा यामुळे सांखळी पर्यटकांसाठी आणि भाविकांसाठी एक आदर्श ठिकाण आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c01a236776.webp" length="25014" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:04:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुरुड&amp;जंजिरा &amp; एक अव्वल दर्ज्याचे पर्यटनस्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/murud-janjira-top-class-tourist-destination</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/murud-janjira-top-class-tourist-destination</guid>
<description><![CDATA[ मुरुड-जंजिरा परिसरातील प्रमुख पर्यटनस्थळांपैकी एक म्हणजे जंजिरा किल्ला. जंजिर्यास अतिशय मजबूत पक्क्या बांधणीचा तट आहे आणि १०० फुटांचे अंतर सोडून बांधलेल्या १९ अभेद्य बुरुजांमुळे हा किल्ला आणखी मजबूत झाला आहे. कमानदार अशा या बुरुजांच्या मधून बाहेरच्या दिशेला प्रचंड आकाराच्या तीन तोफा मांडलेल्या आहेत, यापैकी कलाल बांगडी आणि लांडा कासाम या तोफा मुख्य आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c0164dd713.webp" length="20874" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:03:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अलिबाग: रायगड जिल्ह्याचे मुख्य ठिकाण व प्रसिद्ध पर्यटनस्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/alibag-scenic-tourist-destination</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/alibag-scenic-tourist-destination</guid>
<description><![CDATA[ सुरुची उंचच उंच झाडं, त्यांच्याशी हितगुज करणारी नारळाची झाडं, गालिचा अंथरल्यासाखी मऊशार वाळू, समोर अथांग अरबी समुद्र, आणि समुद्रात रखवालदारासारखा ताठ मानेने उभा असलेला कुलाबा किल्ला, हे वर्णन दुसरे तिसरे कुठलेही नसून प्रवाशांचे आकर्षण ठरलेल्या अलिबागचे आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c00bac629a.webp" length="24450" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:00:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वरंधची अजून एक घळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/another-ghal-of-warandha</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/another-ghal-of-warandha</guid>
<description><![CDATA[ मान्सून आणि लॉकडाऊन संपल्यावर भटक्यांचे पाय आपोआप सह्याद्रीकडे वळतील. सहा महिने सक्तीची कैद झाल्यामुळे घराबाहेर कुठेही पडणे अगदी मुश्कील झालेले असणार. कधी एकदा आपण आपल्या सखा सह्याद्रीच्या अंगाखांद्यावर बागडायला बाहेर पडतो आहोत असं होऊन गेलंय. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bfd6d3cc7d.webp" length="63524" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:46:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दक्षिणेचे संमेदशिखर &amp; मांगी&amp;तुंगी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/the-southernmost-peaks-mangi-tungi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/the-southernmost-peaks-mangi-tungi</guid>
<description><![CDATA[ जैन स्थापत्य अथवा जैन मूर्ती महाराष्ट्राला काही नवीन नाहीत. अगदी वेरुळच्या ठिकाणी सुद्धा सुंदर जैन लेणी पाहायला मिळतात. परंतु उंच डोंगरावर वसलेली आणि अत्यंत सुंदर अशी जैन लेणी पहायची असतील तर नाशिक जिल्ह्यातील सेलबारी रांगांकडे जावे लागे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bfaaa57eda.webp" length="26428" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:34:23 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>घूम मोनास्ट्री आणि रेल्वे संग्रहालय</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ghoom-monastery-and-railway-museum</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ghoom-monastery-and-railway-museum</guid>
<description><![CDATA[ दार्जिलिंग आणि आजूबाजूचा प्रदेश हा हिमालयाचे दर्शन घेण्यासाठीचा उत्तम परिसर. उंचच उंच हिमशिखरे, देवदार वृक्ष आणि त्यामधून वळणावळणाची वाट काढत गेलेला रस्ता. त्यासोबतच इथे धावणारी दार्जिलिंग हिमालयन रेल्वे म्हणजे तर युनेस्कोने गौरविलेला जागतिक वारसाच. प्रत्येकाने एकदा तरी या नॅरोगेज रेल्वेने प्रवास करायलाच हवा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf980e4340.webp" length="39144" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:29:26 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हुकलेले होकायंत्र व देवाचे गोठणे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lost-compass-and-devache-gothane</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lost-compass-and-devache-gothane</guid>
<description><![CDATA[ पेशव्यांचे गुरु श्रीब्रह्मेंद्रस्वामी सन १७१०-११ साली देवाचे गोठणे गावी वास्तव्याला आले. त्यांना श्रीमंत थोरल्या बाजीराव पेशव्यांनी हे गाव इनाम म्हणून दिले होते. राजाश्रय प्राप्त झाल्यामुळे ब्रह्मेंद्रस्वामींनी या गावात असलेल्या श्रीगोवर्धनेश्वर मंदिराचा जीर्णोद्धार केला आणि याच मंदिरात एक आगळीवेगळी परशुरामाची मूर्ती स्थापन केली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf85bd7059.webp" length="69456" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:25:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती राजाराम महाराज आणि केळदीची राणी चिन्नम्मा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rajaram-maharaj-and-queen-chinnamma-of-keladi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rajaram-maharaj-and-queen-chinnamma-of-keladi</guid>
<description><![CDATA[ निसर्गरम्य कर्नाटकातल्या शिमोगा जिल्ह्यातल्या सागर या तालुक्याच्या ठिकाणापासून फक्त ८ कि.मी. वर असलेले केळदी हे एक टुमदार गाव. विजयनगर साम्राज्याच्या अस्तानंतर उदयाला आलेल्या नायक राजवंशाची ही राजधानी. तिथे असलेले रामेश्वर आणि वीरभद्र मंदिर ही सुंदर शिवालये आणि त्याच्याशी मराठी अस्मितेचा जोडलेला प्रसंग मोठा रोमांचक आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf7c869910.webp" length="47484" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:22:11 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ओडीशाचे शनिशिंगणापूर – सियालिया</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shanishinganapur-of-odisha-siyaliya</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shanishinganapur-of-odisha-siyaliya</guid>
<description><![CDATA[ घराला दारे नाहीत म्हणून शनी शिंगणापूर हे गाव आपल्याकडे प्रसिद्ध झाले. पण असेच एक गाव ओडिशामधे सुद्धा वसलेले आहे. अगदीच आडबाजूला... सियालिया हे त्याचे नाव. भुवनेश्वरपासून १३० किमी अंतरावर केंद्रपाडा जिल्ह्यातील राजकणिका या तालुक्याच्या ठिकाणापासून फक्त ५ कि.मी. वर वसले आहे सियालिया. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf1dc57707.webp" length="49532" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:56:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कहाणी महाबळेश्वरच्या आर्थरसीटची</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/story-of-arthurs-seat-of-mahabaleshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/story-of-arthurs-seat-of-mahabaleshwar</guid>
<description><![CDATA[ चार्लस मॅलेट हा १७९१ साली पुणे दरबारात रेसिडेंट होता. त्याचा मुलगा आर्थर मॅलेट मुंबईहून महाबळेश्वरला येण्यासाठी निघाला. त्याकाळी हा प्रवासमार्ग काहीसा विचित्र होता – मुंबईहून बाणकोट बंदरापर्यंत बोटीने, मग सावित्री नदीच्या काठाने महाबळेश्वरकडे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf16c2070f.webp" length="46384" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:54:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोकणातील लाईटहाउस पर्यटन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lighthouse-tourism</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lighthouse-tourism</guid>
<description><![CDATA[ महाराष्ट्राला लाभलेला ७५० कि.मी. चा समुद्रकिनारा पर्यटकांना आता भुरळ पाडतो आहे. समुद्र म्हटले की ओघानेच कोकण हा प्रांत आलाच. सागरी महामार्ग, कोकण रेल्वे, कोकणातल्या सड्यावर दिसणारी कातळ खोद-चित्रे, सुंदर समुद्रकिनारे आणि तिथे होणारे साहसी खेळ यामुळे कोकणात पर्यटनाच्या विविध संधी आणि सुविधा निर्माण झालेल्या आहेत. यात अजून एका गोष्टीची भर पडेल ती म्हणजे दीपगृहांचे पर्यटन. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf12f8857e.webp" length="26452" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:53:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>समर्थांच्या रामघळी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ramghals-of-ramdas-swami</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ramghals-of-ramdas-swami</guid>
<description><![CDATA[ “शुभमंगल सावधान…” हे शब्द कानावर पडताक्षणी राणूबाईंचा मुलगा नारायण बोहल्यावरून जो पळाला आणि त्याच्या पायाला भिंगरी जी लागली ती आयुष्यभर ! एकाच ठिकाणी कायमची वस्ती करायची नाही, फिरत राहायचे, अख्खा देश पालथा घालायचा या एकाच ध्येयाने तो अक्षरशः भारतभर हिंडला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bed3236038.webp" length="64624" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:36:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>देखणे जलव्यवस्थापन आणि ठोसर इनामदार &amp; बऊर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/observe-water-management-and-thosar-inamdar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/observe-water-management-and-thosar-inamdar</guid>
<description><![CDATA[ पुणे जिल्ह्यातल्या मावळ तालुक्यात बेडसे लेणीच्या शेजारी वसलेले गाव बऊर. ऐतिहासिक पार्श्वभूमी लाभलेले हे गाव इतिहासाच्या संदर्भांच्या बाबतीत मात्र अगदी मूक आहे. गावात २ गद्धेगळ आहेत, वीरगळ आहेत, सुट्ट्या मूर्ती आहेत तर काही भग्नावशेष आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662becf5d445c.webp" length="75764" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:35:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चोलांची राजधानी – गंगैकोंडचोलपुरम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/capital-of-the-cholas-gangaikondcholapuram</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/capital-of-the-cholas-gangaikondcholapuram</guid>
<description><![CDATA[ चोलांचा सम्राट राजराजा चोल याने तंजावर इथे अतिभव्य अशा बृहदीश्वर मंदिराची उभारणी केली. याचाच पराक्रमी मुलगा राजेंद्रचोल पहिला याने पुढे इ.स. १०२५ मधे, पाल राजावर मिळवलेल्या विजयाप्रित्यर्थ गंगैकोंडचोलपुरम नावाचे नगर वसवले. पुढची जवळजवळ २५० वर्षे इथेच चोल राजवंशाची राजधानी होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bec9e27385.webp" length="33156" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:34:22 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नाणेघाट : सातवाहन काळातील ऐतिहासिक घाटमार्ग आणि पर्यटनस्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/information-about-naneghat</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/information-about-naneghat</guid>
<description><![CDATA[ सातवाहन काळात या घाटमार्गाने कोकण आणि देश भाग जोडले. आज तो ट्रेकिंग, इतिहास आणि नैसर्गिक सौंदर्य यासाठी प्रसिद्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bec351d297.webp" length="45748" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:32:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाळणकोंड: काळ नदीवरील एक अद्भुत डोह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kaldoha-walankond</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kaldoha-walankond</guid>
<description><![CDATA[ दापोली गावाजवळ असलेला काळ नदीचा वाळणकोंड हा रौद्रभीषण डोह हा निसर्गाचा एक चमत्कारच मानायला हवा. महाडपासून सुमारे बारा किलोमीटर अंतरावर असलेला वाळणकोंड डोह येथील पवित्र अशा महाकाय माशांसाठी प्रसिद्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bebcd16296.webp" length="52440" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:30:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>आंबोली &amp; थंड हवेचे ठिकाण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/amboil-place-of-cool-air</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/amboil-place-of-cool-air</guid>
<description><![CDATA[ सावंतवाडीपासून आंबोली आहे ३५ किलोमीटर अंतरावर. मुंबई-रायगडकडून येणाऱ्या पर्यटकांसाठी येथे जाण्यास आंबोली घाट चढून जावे लागते, तर पुणे-कोल्हापूर-बेळगाव मार्गे सरळ रस्ता आहे, कारण हे गाव ऐन घाटमाथ्यावरच वसले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662beab36eadf.webp" length="47928" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:26:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्रीवर्धन व दिवेआगर: कोकणातील निसर्गरम्य पर्यटनस्थळे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shrivardhan-diveagar-kokans-cultural-heritage</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shrivardhan-diveagar-kokans-cultural-heritage</guid>
<description><![CDATA[ श्रीवर्धन आणि दिवेआगर ही कोकणातील निसर्गरम्य पर्यटनस्थळे आहेत, ज्यांना स्वच्छ समुद्रकिनारे, प्राचीन मंदिरे, ऐतिहासिक वारसा, आणि सांस्कृतिक वैभव यांचा संगम लाभला आहे. नारळी-पोफळीच्या बागा, पेशव्यांचा ऐतिहासिक ठेवा, आणि सुवर्ण गणेश मंदिर यामुळे ही गावे पर्यटकांचे आणि भक्तांचे आकर्षण ठरतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bea4cbecbf.webp" length="56066" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:24:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>संदकफू &amp; एक रमणीय ट्रेक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sandakafu-a-delightful-trek</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sandakafu-a-delightful-trek</guid>
<description><![CDATA[ संदकफू ट्रेक हा निसर्गप्रेमींसाठी आणि साहसप्रिय प्रवाशांसाठी एक अविस्मरणीय अनुभव आहे. सिंगलीला जंगलातील घनदाट झाडी, होडेडेंड्रॉन आणि मॅग्नोलीयाची फुले, कांचनगंगाचे हिमशिखरे आणि शुद्ध हवा यांनी हा ट्रेक खास बनवला आहे. या लेखामध्ये वर्णन केलेला संदकफू ट्रेकचा अनुभव निसर्गाच्या सान्निध्यातील शांती आणि साहस यांचा संगम आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be9da1ad60.webp" length="27946" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:22:44 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पर्यटनातून निसर्ग शिक्षण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nature-education-through-tourism</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nature-education-through-tourism</guid>
<description><![CDATA[ मानव आणि निसर्ग यांचे एक अतूट असे नाते आहे. निसर्गातील पृथ्वी, आप, तेज, वायू, आकाश या पंचतत्वांच्या मिश्रणाने मानवी शरीराची निर्मिती झालेली आहे. त्यामुळेच &#039;माती असशी-मातीस मिळशी&#039; अशी मानवी जीवनची इतिश्री मानली जाते. मानवी जीवन जगवायला आणि समृद्ध करायला निसर्ग विवीध अंगांनी मदत करत असतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be933d7670.webp" length="28318" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:19:58 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>माथेरान: थंड हवेचे प्रसिद्ध पर्यटनस्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/matheran-natures-dream</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/matheran-natures-dream</guid>
<description><![CDATA[ समुद्रसपाटीपासून ७९१.५ मीटर उंचीवर असलेल्या माथेरान गिरिस्थानचा विस्तार २०.७ चौ. किलोमीटर असून त्याचा आकार दोन घटकांचा आहे. इथं अनेक सौंदर्यस्थळे (पॉइंट्स) आहेत, त्यामध्ये पॅनोरमा पॉइंट, गार्बट पॉइंट, अलेक्झांडर, लिटील चौक, ग्रेट चौक, वन ट्री हिल, डेंजर, इको लँडस्केप, लुईसा, पॉर्क्युपाईन, मंकी, आर्टिस्ट, स्फिंक्स, बार्टल, दस्तुरी, माउंट बेरी, गव्हर्नर हिल, हार्ट पॉइंट, सखाराम तुकाराम पॉइंट, वुडवर्ड पॉइंट, बेल्वेडेअर पॉइंट, मेजर नुक इत्यादी पॉइंट्स प्रसिद्ध आहेत. या पॉइंट्सवरून सह्याद्रीच्या दऱ्या, हिरवळ, आणि धुके यांचे मनमोहक दृश्य दिसते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be8d8d0b6f.webp" length="47598" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:18:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पर्यटन महोत्सव: कोकणातील पर्यटन विकासाचे योग्य पाऊल</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tourism-festival-the-right-step-in-terms-of-tourism-development</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tourism-festival-the-right-step-in-terms-of-tourism-development</guid>
<description><![CDATA[ कोकण हे निसर्गसौंदर्याने समृद्ध असल्यामुळे आणि कोकणाला विस्तृत सागर किनारपट्टी लाभलेली असल्यामुळे कोकणातील अनेक स्थळे, विशेषतः किनारपट्टीवरील गावे, ही पर्यटनस्थळे म्हणून लोकप्रिय आहेत. दुसरे म्हणजे, मुंबई-ठाणे-पुणे अशा मोठ्या शहरांपासून ही ठिकाणे जवळ असल्याने शहरातील पर्यटकांचा ओघ हा बराच असतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be88b6d420.webp" length="45046" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:17:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>विजापूर &amp; शिवरायांच्या पहिल्या शत्रूची राजधानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vijapur</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vijapur</guid>
<description><![CDATA[ कोर्टाची जागा फारच भव्य आहे. किमान ५०-६० फूट उंचावर मजला आहे. तो पूर्ण मजला सागाच्या लाकडाने नाजूक कोरीवकामाने बनवला आहे. मुख्य वस्तूला लागूनच तलाव आहे. त्याला लागूनच फाशी देण्याचं ठिकाण आहे. पूर्ण वास्तूच्या आजूबाजूला बाग आहे. स्थानिक शाळा- कॉलेज मधली मुलं इकडे गप्पा मारत बसलेली असतात. कधी काळी ज्या वास्तूत परवानगीविना बोलता येत नव्हतं त्याच वास्तूत ते मुक्तपणे गप्पा मारत होते. तलावातील हिरव्या पाण्यात पडलेली असर महालच प्रतिबिंब बघण्याजोगे आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662be5954109b.webp" length="44184" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:04:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चौल व रेवदंडा: प्राचीन व्यापारी नगरांचा ऐतिहासिक वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chaul-and-revdanda-two-ancient-cities</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chaul-and-revdanda-two-ancient-cities</guid>
<description><![CDATA[ चौल व रेवदंडा ही दोन प्राचीन व्यापारी महत्व असलेली गावे अलिबाग या तालुक्याच्या ठिकाणापासून १६ किमी अंतरावर आहेत. सुमारे अडीच हजार वर्षाची उज्वल परंपरा या गावांना लाभली आहे. या दोन्ही गावांचा प्राचीन इतिहास इतका मनोरंजक आहे की तो सांगण्याचा मोह आपल्याला आवरत नाही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bb5ebf3837.webp" length="45506" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 19:41:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अलिबाग तालुक्यातील पर्यटनस्थळे: निसर्ग आणि इतिहासाचा अनोखा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-alibag-taluka</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-alibag-taluka</guid>
<description><![CDATA[ अलिबाग हे शहर रायगड जिल्ह्याचे प्रमुख शहर असून अलिबागच्या दक्षिणेस साखर ही प्रसिद्ध खाडी आहे. अलिबागवरून मुरुडच्या दिशेने जायचे असल्यास साखर खाडीवरील पूल ओलांडून जावे लागते. अलिबाग तालुका निसर्गसौंदर्य, ऐतिहासिक वारसा आणि समृद्ध सांस्कृतिक परंपरांनी नटलेला आहे. येथील समुद्रकिनारे, किल्ले, मंदिरे आणि प्राचीन अवशेष पर्यटकांना आकर्षित करतात. अलिबाग हे मुंबई आणि पुण्यापासून जवळ असल्याने विकेंड गेटवेसाठी एक आदर्श ठिकाण आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bb4f27bde5.webp" length="22484" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 19:36:55 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुरुड&amp;जंजिरा परिसरातील पर्यटनस्थळे: निसर्ग, इतिहास आणि अध्यात्माचा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-murud-janjira</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tourist-places-in-murud-janjira</guid>
<description><![CDATA[ हिरवीगार वनराई, अथांग निळाशार अरबी समुद्र, रुपेरी-चंदेरी वाळू-नारळी पोफळीच्या बागांना लागून मुरुडचा किनारा खूपच लक्षवेधी आहे. नवाबाच्या राजवाड्यापुढे वळणावर रात्रीच्या वेळी प्रवेश करताना समुद्रकिनारी हायमास्ट दिव्यांची सोनेरी रोषणाई आणि तीन डोंगराच्या कुशीतील मुरुड म्हणजे नैसर्गिक शांतीचा रात्रीच्या काळोखातही सुंदर भासतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bb4a3285cb.webp" length="24932" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 19:35:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुरुड जंजिरा &amp; पर्यटकांची पंढरी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/murud-janjira-pandhari-of-tourists</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/murud-janjira-pandhari-of-tourists</guid>
<description><![CDATA[ ‘मुरुड-जंजिरा’ हे आज पर्यटकांचे आवडते ‘पर्यटन केंद्र’ म्हणून नावारूपास आले आहे. मुंबईसारख्या महानगरीमध्ये सततची दगदग सहन करणारे हौशी पर्यटक ‘वीकएन्डला’ या पर्यटनस्थळाला आवर्जून येत असतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662baa688e4a4.webp" length="55030" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:51:55 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हरिहरेश्वर: महाराष्ट्राची दक्षिण काशी – निसर्ग, अध्यात्म आणि इतिहासाचा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/south-kashi-harihareshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/south-kashi-harihareshwar</guid>
<description><![CDATA[ माणगाव, गोरेगाव, म्हसळा, श्रीवर्धन मार्गे हरिहरेश्वर येथे जाता येते. हरिहरेश्वराचे मुंबईपासून अंतर दोनशे दहा किलोमीटर आणि पुण्यापासून दोनशे पाच किलोमीटर आहे. धार्मिक स्थळांबरोबरच समुद्र सान्निध्य आणि निसर्गाच्या विविध रूपांमुळे पर्यटकांना हरिहरेश्वर परिसर नेहमीच आकर्षित करीत आला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba78ad2906.webp" length="46508" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:39:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>लोणावळा व खंडाळा – निसर्गरम्य पर्यटनस्थळांची सफर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lonavla-khandala-heavenly-journey</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lonavla-khandala-heavenly-journey</guid>
<description><![CDATA[ पावसाळ्याच्या दिवसांत पुण्याकडून कोकणाच्या दिशेने प्रवास करताना डोंगराळ भागातून जाताना दिसणारे दाट जंगल, कुसुमफुलांची सजावट केलेली हिरवी शाल पांघरलेली टेकड्यांची रांग, रस्त्यावरून कोसळणारे धबधबे – या साऱ्या गोष्टी मन मोहून टाकतात. हा परिसर म्हणजेच लोणावळा आणि खंडाळा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba743b0441.webp" length="32586" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:38:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>निमगावची ऐतिहासिक गढी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nimgaon-gadhi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nimgaon-gadhi</guid>
<description><![CDATA[ भिमानदीच्या निळ्याभोर पाण्याच्या प्रवाहाला खेटूनच ही निमगावची ऐतिहासिक गढी आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba63132a8b.webp" length="40072" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:33:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>राजेवाडीचा मोहिते वाडा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mohite-wada-rajewadi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mohite-wada-rajewadi</guid>
<description><![CDATA[ मराठ्यांच्या इतिहासात &#039;शिवकाळ&#039; हा महाराष्ट्रजनांच्या पराक्रम व कर्तृत्वाचा सर्वोच्च गौरवशाली कालखंड म्हणून इतिहासात नोंदविला गेला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba506c7aa8.webp" length="39692" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:28:59 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मांडवा &amp; अष्टागरांचा मांडव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mandwa</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mandwa</guid>
<description><![CDATA[ मांडवाचा इतिहास हा फार प्राचीन आहे, जरी इतिहासपुरुष याबाबत मौन बाळगून असले तरी येथे इतिहासाचा अभाव आहे असे म्हणणे चुकीचे ठरेल. प्राचीन काळापासून मांडवा हे चौल प्रांताचे प्रवेशद्वार म्हणून प्रसिद्ध आहे. धरमतर खाडीच्या मुखाशी असल्याने पश्चिमी राष्ट्रांशी होणाऱ्या व्यापाराचे टेहळणी आणि कर वसुली केंद्र म्हणून मांडवाचे महत्त्व होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba407bb52d.webp" length="53660" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:24:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पुरंदर तालुक्यातील ऐतिहासिक हिवरे गावं</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/historic-hiware-village</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/historic-hiware-village</guid>
<description><![CDATA[ दि.१४ फेब्रुवारी २०२१ रोजी काही कामानिमित्ताने पुरंदर तालुक्यातील मौजे हिवरे येथे वैभवकुमार साळवे यांच्या बरोबर जाण्याचा योग आला किंवा आणला म्हणा ना! ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba39c14846.webp" length="45282" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:23:26 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पर्वती टेकडी &amp; पुणे शहराची शान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/parvati-hill-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/parvati-hill-pune</guid>
<description><![CDATA[ भव्य अशा पर्वती टेकडीच्या माथ्यावर देवदेवेश्वर, गणपती, पार्वती, कार्तिक स्वामी, विष्णू यांची खूप सुंदर अशी देवालये आहेत. येथील सर्वात मोठे देवालय म्हणजे देवदेवेश्वर मंदिर. या मंदिराच्या चारही बाजूंस सूर्य, गणेश, अंबा व विष्णू यांची लहानशी देवालये सुद्धा आहेत. देवळाच्या पश्चिमेस कार्तिक स्वामींचे देवालय असून पलीकडे विष्णूचे देवालय आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6af729639.webp" length="22864" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 14:21:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>संगमेश्वर येथील शिवकालीन नौका बांधणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/boat-construction-sangameshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/boat-construction-sangameshwar</guid>
<description><![CDATA[ आरमार म्हणजे एक स्वतंत्र राज्यांगच आहे. जैसे ज्यास अश्वबळ त्याची पृथ्वी प्रजा. तद्वत ज्याचे आरमार त्याचा समुद्र. छत्रपती शिवरायांनी सांगितलेली आणि रामचंद्रपंत अमात्यांनी लिहून ठेवलेल्या आज्ञापत्रातली ही वाक्यं. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6aba2d0ce.webp" length="36936" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 14:20:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चौल&amp;रेवदंडा येथील येसाजी आंग्रे यांची अज्ञात समाधी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/yesaji-angrey-tomb</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/yesaji-angrey-tomb</guid>
<description><![CDATA[ अतिशय भव्य व रेखीव अशी ही समाधी रामेश्वर मंदिरामागील नारळी बागेत उभी आहे. समाधीच्या बाजूला एक नंदी असून, तो नंदी रामेश्वर मंदिरातील आहे की या समाधीस्थळाचा आहे, हे कळायला मार्ग नाही. मात्र या समाधीचे नीट निरीक्षण केल्यास डोळ्यासमोर उभ्या राहतात त्या अलिबागच्या छत्रीबागेतील आंग्रे घराण्याच्या समाध्या. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6550779c5.webp" length="41198" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:57:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>करजुवे &amp; तीन खाड्यांचा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/karjuve-confluence-of-three-creeks</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/karjuve-confluence-of-three-creeks</guid>
<description><![CDATA[ कोकणची रचना इतकी वैशिष्ट्यपूर्ण आहे की आपल्या भटकंतीमध्ये आपल्याला अनेकदा विविध नद्या, खाड्या आडव्या येत असतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b63c9c2bd4.webp" length="28074" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:50:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चिखली &amp; लोकमान्य टिळक यांचे मूळ गावं</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chikhali-native-of-lokmanya-tilak</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chikhali-native-of-lokmanya-tilak</guid>
<description><![CDATA[ टिळकांचे जन्मगाव चिखली गाव नसले तरी त्यांचे मूळ घराणे चिखली गावात होते. याची जाणीव फार वर्षांनी का होईना शासनाला झाल्याने चिखली गाव माणसात येत असल्याची जाणीव झाली. अनेकांचा समज असा आहे की, टिळकांचे जन्म ठिकाण चिखली गाव, परंतु प्रत्यक्षात टिळकांचा जन्म रत्नागिरी येथे झाला होता. त्यांचे वडील शिक्षक होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b60cc4bef0.webp" length="30034" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:37:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जिजीसाहेब झुलता पूल व शंकराजी नारायण यांची समाधी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jijisaheb-suspension-bridge</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jijisaheb-suspension-bridge</guid>
<description><![CDATA[ मुळात नागेश्वर मंदिर व शंकराजी नारायण यांच्या समाधीचे दर्शन घ्यावयाचे असल्यास एका नैसर्गिक व रम्य ओढ्यावरील हा झुलता पूल पार करूनच जावे लागते. भोर संस्थानाचे अधिपती रघुनाथ शंकरराव पंडित पंतसचिव यांच्या कारकिर्दीत हा पूल बांधला गेला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6051f33e9.webp" length="72228" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:35:46 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>समर्थ रामदास स्वामी यांची शिवथरघळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivthar-ghal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivthar-ghal</guid>
<description><![CDATA[ जमिनीच्या थरातील मऊ माती पाण्याचा मारा व वाऱ्याने झिजली जाऊन नैसर्गिकरित्या ही घळ तयार झाली. शिवथरघळीत दिवसा गारवा व रात्री उब असते. शांतता मिळवण्यासाठी, नव्या योजना आखण्यासाठी व आत्मपरीक्षण करण्यासाठी समर्थ रामदास स्वामींना अशा घळी योग्य का वाटत असत, याचा अनुभव येथे भेट दिल्यावर आपणास येतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5ffad299f.webp" length="42630" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:34:23 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नागोठणे व वरवठणेमध्ये असलेला महाराष्ट्रातील सर्वात जुना पूल</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/oldest-bridge-in-maharashtra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/oldest-bridge-in-maharashtra</guid>
<description><![CDATA[ या लेखात आपण महाराष्ट्रातील सर्वात जुना पूल म्हणून ओळखल्या जाणाऱ्या नागोठणे शहरातील पुलाबद्दल चर्चा करणार आहोत. रायगड जिल्ह्यातील नागोठणे शहरात हा पूल उपेक्षा सहन करत असला तरी आजही शंभर दोनशे वर्षे नव्हे तर तब्बल ४४५ वर्षे दिमाखात उभा आहे. हा पूल वास्तुशास्त्राचा उत्तम नमुना आहे आणि त्याच्या इतिहासाने महाराष्ट्राच्या प्राचीन वारशाला नवे आयाम देतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5f5998d7f.webp" length="32762" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:31:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>देगांव &amp; वीरगळींचे नैसर्गिक संग्रहालय</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/degaon-natural-museum-of-herostones</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/degaon-natural-museum-of-herostones</guid>
<description><![CDATA[ वीरगळ म्हणजे एका आयत्याकृती उभ्या पाषाणावर कोरलेले वीराच्या मृत्यूपूर्वीचे व मृत्यूनंतरचे प्रसंग असतात. यामध्ये प्रसंगांची खालून वर अशा दिशेने मांडणी केली असते. उदाहरणार्थ, पहिल्या प्रसंगात युद्ध सुरू असल्याचा प्रसंग असतो, त्याहून वर युद्धात वीर मृत्यू पावल्याचा प्रसंग असतो आणि सर्वात शेवटी मृत्यूनंतर त्यास स्वर्गात स्थान मिळाल्याचे दृश्य कोरलेले असते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5e569b802.webp" length="52018" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:27:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अष्टागरे &amp; महाराष्ट्राचे सांस्कृतिक वैभव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ashtagar-cultural-glory-of-maharashtra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ashtagar-cultural-glory-of-maharashtra</guid>
<description><![CDATA[ अष्टागारातील भूमी ही खाड्या व समुद्र यांनी वेढलेली आहे, त्यामुळे अनेक ठिकाणी समुद्राचे पाणी खाड्यांच्या माध्यमातून येथील सखल, सपाट जमिनीमध्ये शिरून त्या जमिनींना खारे बनवते. त्यामुळे या जमिनी इतर कुठले उत्पादन घेण्यास अपात्र असतात, मात्र याच जमिनींवर मिठाचे उत्पादन विपुल प्रमाणात घेण्यात येते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5e0920311.webp" length="41512" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:26:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तेरवण ते तिलारी – सिंधुदुर्गातील स्वर्गसदृश पर्यटन यात्रा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/terwan-to-tilari</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/terwan-to-tilari</guid>
<description><![CDATA[ तिलारी प्रकल्प हा केवळ महाराष्ट्रासाठी नाही, तर गोवा राज्यासाठीसुद्धा एक महत्वाचा जलप्रकल्प आहे. गोवा आणि महाराष्ट्र यांच्यामध्ये संयुक्त विद्यमाने साकारलेले हे धरण कोकणातील सर्वात मोठं मातीचं धरण आहे. याचा मुबलक पाणीसाठा, भव्यता, सह्याद्रीच्या पर्वतरांगांनी वेढलेला परिसर, आणि या धरणाच्या बुडीत क्षेत्रात वास्तव्य करणारे रानटी हत्ती यामुळे हे ठिकाण महाराष्ट्रभर प्रसिद्ध झाले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5598f0865.webp" length="40702" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:50:00 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पोलादपूर&amp; रायगडचे महाबळेश्वर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/poladpur-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/poladpur-raigad</guid>
<description><![CDATA[ पोलादपूर हा रायगड जिल्ह्यातील एक तालुका असून तो सातारा, रायगड आणि रत्नागिरी या तीन जिल्ह्यांच्या सीमारेषेवर वसलेला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b553821113.webp" length="53110" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:48:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगड जिल्ह्यातील प्रसिद्ध पर्यटनस्थळे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/famous-tourist-destinations-raigad-district</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/famous-tourist-destinations-raigad-district</guid>
<description><![CDATA[ या लेखामध्ये रायगड जिल्ह्यातील अलिबाग, किल्ले रायगड, मुरुड-जंजिरा, माथेरान, आणि श्रीवर्धन-दिवेआगर या प्रमुख पर्यटनस्थळांचा सविस्तर आढावा घेतला आहे, जो इतिहासप्रेमी, निसर्गप्रेमी आणि पर्यटकांसाठी एक मार्गदर्शक ठरेल. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b537b34903.webp" length="40960" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:41:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तळजाई टेकडी &amp; पुण्याचा हरित वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/taljai-hill-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/taljai-hill-pune</guid>
<description><![CDATA[ पुणे शहराच्या मध्यवर्ती भागात दोन टेकड्या विशेष प्रसिद्ध आहेत - पर्वती आणि तळजाई. यापैकी तळजाई ही टेकडी आपल्या भव्य स्वरूपामुळे आणि निसर्गसौंदर्यामुळे लक्ष वेधून घेते. नीट निरीक्षण केल्यास असे लक्षात येते की, तळजाई आणि पर्वती या दोन्ही टेकड्या मुळात एकाच डोंगराचा भाग आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b489076556.webp" length="37124" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:54:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोकणातील कातळशिल्पे &amp; एक गूढ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rock-carvings-konkan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rock-carvings-konkan</guid>
<description><![CDATA[ ही शिल्पे पिक्टोग्लिफ आणि पेट्रोग्लिफ अशा दोन प्रकारात मोडतात. पिक्टोग्लिफ म्हणजे शिल्पचित्रे भीमबेटका येथे सापडली होती. आणि पेट्रोग्लिफ म्हणजे दगड खोदून केलेली शिल्पे पेरू या देशात सापडली होती. पिक्टोग्लिफ ही रंगांनी काढलेली चित्रे असतात, तर पेट्रोग्लिफ ही खडकावर खोदून तयार केलेली कोरीव कामे असतात. कोकणातील कातळशिल्पे प्रामुख्याने पेट्रोग्लिफ प्रकारातील आहेत, ज्यामध्ये खडकावर कोरलेली प्राणी, पक्षी आणि भौमितिक आकृत्या दिसतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b4852821fc.webp" length="54488" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:53:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अविस्मरणीय ढेबेवाडा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/unforgettable-dhebewada</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/unforgettable-dhebewada</guid>
<description><![CDATA[ मिरकुटवाडीतून बैलगाडीचा कच्चा रस्ता किल्ल्याकडे जातो. झाडी झुडुपे, चढ उतार पार करून सुमारे एक कि.मी. अंतरावर ढेबेवाडा आहे. गर्द हिरवाईत असलेले हे ठिकाण आपण अगदी वाड्याजवळ पोहोचेपर्यंत लक्षात देखील येत नाही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b40473a670.webp" length="40840" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:19:03 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शनिवार वाडा पुणे &amp; माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shanivar-wada-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shanivar-wada-pune</guid>
<description><![CDATA[ बाजीरावांनी विचार केल्याप्रमाणेच शनिवार वाडा बांधल्यावर मराठ्यांनी उत्तरेत मोठ्या प्रमाणात मजल मारल्या. १७३२ साली वाड्याची वास्तुशांती व प्रवेश समारंभ झाला. सुरुवातीस शनिवार वाडा हा दुमजली व तीन चौकी होता व तो बांधण्यास अदमासे १६११० रुपये इतका खर्च आला होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b3fe39c54a.webp" length="35018" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:17:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गोरेगांव &amp; एक प्राचीन व्यापारी केंद्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/goregaon-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/goregaon-raigad</guid>
<description><![CDATA[ या लेखामध्ये आपण गोरेगांवच्या प्राचीन इतिहासाचा, व्यापारी महत्वाचा, सांस्कृतिक वारशाचा आणि आधुनिक वैशिष्ट्यांचा सविस्तर अभ्यास करू. गोरेगांव हे प्राचीन व्यापारी केंद्र आणि सांस्कृतिक वारसा जपणारे शहर आहे, जे रायगड जिल्ह्याच्या मध्यवर्ती भागात स्थानबद्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b3e380b425.webp" length="35572" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:10:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उरण शहराची माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/uran-piece-of-gold</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/uran-piece-of-gold</guid>
<description><![CDATA[ खुद्द उरण शहर हे सुद्धा एकेकाळी भुईकोट किल्ला होते कारण पोर्तुगीजांनी या ठिकाणी एक भुईकोट निर्माण केला होता. आता हा भुईकोट नामशेष झाला असला तरी सध्या उरण येथील कोट नाका अथवा काळा धोंडा नावाचा जो भाग आहे तेथे या किल्ल्याचे भग्न प्रवेशद्वार आजही पाहावयास मिळते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ac13063b29.webp" length="24546" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 02:16:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पनवेल शहराचा इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/panvel-city</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/panvel-city</guid>
<description><![CDATA[ रायगड जिल्ह्याच्या उत्तरेकडील पनवेल हे शहर रायगड जिल्ह्यातील सर्वात मोठे व जास्त लोकसंख्येचे शहर म्हणून प्रसिद्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ac0e6d111f.webp" length="30806" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 02:15:37 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भाबवडी येथील ब्रिटिशकालीन पंतसचिव बाग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pantsachiv-garden-bhabavadi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pantsachiv-garden-bhabavadi</guid>
<description><![CDATA[ चिमणाजी रघुनाथराव उर्फ नानासाहेब पंतसचिव यांना बाग बगीचाची विशेष आवड होती आणि म्हणूनच बहुतेक त्यांच्याच कालखंडात निर्माण केलेली पेशवेकालीन बाभवडी येथील बागेचे अवशेष पाहण्याचा योग आला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ab226e0013.webp" length="60744" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:12:42 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शिंद &amp; एक ऐतिहासिक गावं</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shind-historical-village</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shind-historical-village</guid>
<description><![CDATA[ बाजीं प्रभू देशपांडे यांच्या पुण्यतिथिला त्यांच्या जन्मगावी शिंदला जाऊन त्यांना  अभिवादन करण्याचा काही वर्षापासून मी प्रामाणिक प्रयत्न करीत असतो. यावेळी सुद्धा शिंद येथे या निमित्ताने जाण्याचा योग आला ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ab1d8c7af9.webp" length="40118" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:11:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नंदादेवीच्या पायथ्याशी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/at-foot-of-nanda-devi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/at-foot-of-nanda-devi</guid>
<description><![CDATA[ उत्तराखंड या छोटेखानी परंतु निसर्गसौंदर्याने समृद्ध अशा राज्याचे प्रामुख्याने दोन भाग पडतात. गाढवाल आणि कुमाऊँ. अनेक पवित्र तीर्थक्षेत्रे आणि असंख्य पदभ्रमण मार्ग यांची अक्षरशः लयलूट आहे इथे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ab18d2981c.webp" length="26170" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:10:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>डहाणू &amp; वारली संस्कृतीचे माहेरघर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dahanu</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dahanu</guid>
<description><![CDATA[ पालघर जिल्ह्यातील वारली ही आदिम जमात आजही आपली संस्कृती आणि स्वतंत्र अस्तित्व टिकवून आहे. या समाजाच्या समृद्ध सांस्कृतिक वारशाचे दर्शन घ्यायचे असल्यास पालघर जिल्ह्यातील जव्हार या ठिकाणाला भेट देणे आवश्यक आहे. वारली संस्कृतीबरोबरच जव्हार हे थंड हवेचे स्थान म्हणूनही प्रसिद्ध आहे. सह्याद्रीच्या पश्चिम उतारावरील दऱ्याखोऱ्यांमध्ये साग, परस, खैर आणि आंब्याच्या घनदाट जंगलात वसलेले जव्हार हे वारली आणि इतर आदिवासी समाजाचे प्रमुख वसतिस्थान आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ab1463b469.webp" length="68826" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:08:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाई &amp; एक श्रीक्षेत्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/wai-satara</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/wai-satara</guid>
<description><![CDATA[ श्रीक्षेत्र वाई इतिहासकालीन सातारा इलाख्यातील कृष्णेच्या तीरावर वसलेले निसर्गसंपन्न असे ठिकाण आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ab08a00384.webp" length="23168" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:05:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>धुमाळ देशमुख वाडा &amp; पसुरे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dhumal-deshmukh-history</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dhumal-deshmukh-history</guid>
<description><![CDATA[ मनात असलेला पसुरे येथील वाडा पाहण्याचा योग अमृत महोत्सवी स्वातंत्र्यदिनी म्हणजेच १५ आॕगष्ट २०२१ ला आला. दुपारी १ वाजता श्री. वैभवकुमार साळवे यांचेसह भोरहून दुचाकीवरून पसुरेकडे निघालो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aafb8275d1.webp" length="40008" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:02:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाठार निंबाळकर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/wathar-nimbalkar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/wathar-nimbalkar</guid>
<description><![CDATA[ ऐतिहासिक कालखंडात सातारा प्रांतातील फलटण संस्थानच्या नाईक निंबाळकर घराण्याचा मूळ पुरुष निंबराज पवार हे अस्सल रजपुतकुलांपैकी एक घराणे आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aaf56a9589.webp" length="37368" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:00:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>म्हावशी येथील मध्ययुगीन पेव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/medieval-warehouse-mhavashi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/medieval-warehouse-mhavashi</guid>
<description><![CDATA[ धान्य साठवून करायची पेव हे चोरापासून सुरक्षित असली तरी त्यामधे ठेवलेले धान्य किड व ओलाव्या यापासून शाबूत राहिले पाहिजे. पेव मुख्यतः फक्त पांढऱ्या शुभ्र असलेल्या मातीतच सुरक्षित होऊ शकते हे त्याकाळातील लोकांना ज्ञात होते कारण ह्या मातीत पावसाचे किंवा अन्य मार्गाने आलेले पाणी सर्वात कमी झिरपते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aaf06e0d99.webp" length="47180" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:59:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दाट झाडीतले धाऊलवल्ली</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dhaulwalli-rajapur</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dhaulwalli-rajapur</guid>
<description><![CDATA[ राजापूर तालुक्यातले अगदी नेमके कोंदणात बसवलेले गाव आहे धाऊलवल्ली. दोन डोंगरांच्या मधे, नदीच्या बाजूने वसलेले अतिशय शांत असे हे गाव. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aaebecedf6.webp" length="49572" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:58:09 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>फणसाड अभयारण्य &amp; माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/phansad-wildlife-sanctuary</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/phansad-wildlife-sanctuary</guid>
<description><![CDATA[ फणसाड अभयारण्य हे महाराष्ट्रातील एकमेव अभयारण्य आहे, जे समुद्रकिनाऱ्याजवळ आहे. यामुळे येथील निसर्गसौंदर्य आणि जैवविविधता यांचा अनोखा संगम अनुभवायला मिळतो. अलिबाग-रेवदंडा मार्गे, खोपोली-पाली-रोहा-मुरुड मार्गे किंवा सुपेगाव मार्गे मुरुड येथे जाणारी प्रत्येक बस फणसाड अभयारण्यातून जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aabb6de488.webp" length="33288" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:45:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>करमरकर शिल्पालय सासवणे: शिल्पकलेचा अनमोल ठेवा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/karmarkar-museum-sasawane</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/karmarkar-museum-sasawane</guid>
<description><![CDATA[ करमरकर शिल्पालयातील विविध पक्षी, प्राणी, आणि माणसांची शिल्पे मंत्रमुग्ध करणारी आहेत. विशेषतः प्लेमेट्स, शेपर्डबॉय, म्हैस, मोर, आणि आई-मूल ही शिल्पे इतकी जिवंत वाटतात की, ती पाहणाऱ्याला त्या प्रत्यक्षात चालत्या-बोलत्या वाटाव्यात. या शिल्पकृती करमरकर यांच्या बंगल्यासमोरच्या अंगणात आणि पहिल्या मजल्यावर ठेवल्या गेल्या आहेत, ज्यामुळे पर्यटकांना त्या जवळून पाहण्याची संधी मिळते. या शिल्पांमध्ये वास्तववादी सजीवता आणि सौंदर्याचा अनोखा संगम आहे, जो करमरकर यांच्या कलात्मक प्रतिभेची साक्ष देतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aab491efa4.webp" length="27920" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:43:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>घोणे काष्ठशिल्प संग्रहालय कोलाड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ghone-woodcraft-museum-kolad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ghone-woodcraft-museum-kolad</guid>
<description><![CDATA[ घोणे काष्ठशिल्प संग्रहालयात सिंह, वाघ, हरीण यांसारखे प्राणी, तसेच चिमणी ते गरुड आणि कावळा ते घार असे विविध प्रकारचे पक्षी यांच्या शिल्पांचा समावेश आहे. याशिवाय, लाकडी दिवे, भांडी, मशाली, आणि शिवाजी महाराज, ख्रिस्त, देवता यांचे हुबेहूब मुखवटे येथे पाहायला मिळतात. नऊवारी साडीतील स्त्रीपासून ते आधुनिक नारीची विविध रूपे यांना काष्ठशिल्पांच्या माध्यमातून रमेश घोणे यांनी सजीव केले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aaaaac2838.webp" length="43280" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:40:46 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शेखमीरा वाडा &amp; पसरणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shekhmira-wada-pasarani</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shekhmira-wada-pasarani</guid>
<description><![CDATA[ पसरणी गाव म्हणजे ख्यातनाम शाहीर साबळे व उद्योजक बी.जी.शिर्के यांची जन्मभूमी तर शिवकाळात अफजलखानाला यमलोकात घेऊन जाणारा पसरणी घाटाची वाट. मग डोळ्यासमोर उभा राहिला छ.शाहू महाराजांच्या काळातील शेखमिरा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa9f93157e.webp" length="42606" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:38:00 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सुडी &amp; कल्याणी चालुक्यांच्या पाऊलखुणा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sudi-gadag</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sudi-gadag</guid>
<description><![CDATA[ कर्नाटकातल्या गदग परिसरात कल्याणी चालुक्य राजवटीत बांधलेली अनेक मंदिरे दिसून येतात. खास वेसर शैलीत असलेली शिखरे, लेथवर फिरवून केल्यासारखे गुळगुळीत खांब आणि अतिशय सुंदर अशी शिल्पे हे यांचे अगदी खास वैशिष्ट्य. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa8d8000f2.webp" length="31884" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:33:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जांभरुण &amp; पाट&amp;पाखाडींचे गाव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jambhrun</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jambhrun</guid>
<description><![CDATA[ जांभरुण या गावाचे अजून एक वैभव म्हणजे इथे असलेली जुनी देवळे. गावचा राखणदार असलेल्या भैरव, अद्रिष्टी, त्रिमुखी देवी यांचे देऊळ तर आहेच. शिवाय राधाकृष्ण, रत्नेश्वर, विश्वेश्वर आणि रामेश्वर, लक्ष्मी-त्रिविक्रम अशी सुंदर देवळे गावात डोंगर उतारावर वसलेली आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa784e60fe.webp" length="45074" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:27:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महादजी शिंदे यांची छत्री &amp; वानवडी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mahadji-shinde-chhatri</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mahadji-shinde-chhatri</guid>
<description><![CDATA[ महादजी शिंदे यांच्या स्मरणार्थ पुण्यातील वानवडी येथे ही सुंदर समाधी बांधण्यात आली आहे जिला महादजी शिंदे यांची छत्री या नावाने ओळखले जाते. वानवडी मध्ये बहिरोबांच्या ओढ्याच्या डाव्या बाजूस महादजी शिंदे यांची ही अभूतपूर्व छत्री उभारण्यात आली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa607899f9.webp" length="38808" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:21:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अहमदजंग अर्थात नवाब पॅलेस &amp; मुरुड जंजिरा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nawab-palace-murud-janjira</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nawab-palace-murud-janjira</guid>
<description><![CDATA[ १८७९ साली सिद्दी इब्राहिमखान मरण पावला. त्यास सिद्दी अहमदखान, सिद्दी महम्मद बक्षी आणि सिद्दी अब्दुल रहीम अशी तीन मुले होती. कालांतराने सिद्दी अहमदखान जंजिऱ्याचे नवाब झाले. या काळात जंजिरा किल्ल्याचे महत्व कमी होऊन कारभार हा मुरुड शहरातून होऊ लागला. नवाबास राहण्यासाठी साजेशी अशी वास्तू असणे गरजेचे असल्याने मुरूडच्या उत्तरेकडील एका ४० मीटर उंच अशा टेकडीवर एक टोलेजंग राजवाडा बांधण्यात आला व त्यास अहमदजंग पॅलेस असे नाव देण्यात आले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a9186d23f8.webp" length="47456" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 22:53:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>देवघळी कशेळी &amp; महाराष्ट्राचा बटरफ्लाय बीच</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/devghali-beach-kasheli</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/devghali-beach-kasheli</guid>
<description><![CDATA[ कशेळी हे गाव मुंबईपासून ३६२ किलोमीटर तर पुण्यापासून ३२७ किलोमीटर अंतरावर आहे. कशेळी हे रत्नागिरी जिल्ह्यातील राजापूर तालुक्यातील रत्नागिरीच्या दिशेने शेवटचे गाव. रत्नागिरी पासून कशेळी ३३ किमी आणि राजापूर पासून ३४ किमी अंतरावर वर आहे. लोकसंख्येने फार मोठे नसलेले कशेळी हे कोकणातील एक टुमदार गाव असून कनकादित्य सूर्य मंदिर व देवघळी बीच ही येथील प्रमुख आकर्षण स्थळे आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a85780a188.webp" length="64520" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 22:02:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खोकरीचे घुमट &amp; सिद्दी राज्यकर्त्यांची दफनभूमी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khokri-tombs</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khokri-tombs</guid>
<description><![CDATA[ विशेष म्हणजे या कबरी त्या शासकांनी आपल्या मृत्यूपूर्वीच तयार करून ठेवल्या होत्या. या तीन स्मारकांपैकी एक स्मारक भव्य असून इतर दोन स्मारके लहान आहेत मात्र असा अंदाज लावणे चुकीचे ठरेल की दोन लहान स्मारके दुय्यम दर्जाची आहेत उलट ही दोन स्मारके सुद्धा मुख्य राज्यकर्त्यांचीच आहेत व यांच्या बांधणीचा कालावधी मोठ्या स्मारकापुर्वीचा आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a83f16f969.webp" length="41246" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:55:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>माल्यवंत पर्वत &amp; हंपी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/malyavanta-hill-hampi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/malyavanta-hill-hampi</guid>
<description><![CDATA[ हंपी म्हणजे रामायणकाळातली किष्किंधा नगरी. सुग्रीवाची राजधानी असलेले ठिकाण. प्रभू रामचंद्रांच्या अस्तित्वाने पुनीत झालेली भूमी आहे ही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a83737908f.webp" length="27756" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:54:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गांगवली &amp; छत्रपती शाहू महाराजांचे जन्मस्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/gangavali</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/gangavali</guid>
<description><![CDATA[ गांगवली गावाचा उल्लेख पूर्वी गांगोली असा केला जात असे व हे स्थान ऐतिहासिक दृष्ट्या महत्वाचे होते. पूर्वी निजामपूर ते रायगड हा मुख्य मार्ग होता व त्या मार्गावरच गांगवली हे गाव आहे याशिवाय राजधानी रायगडाच्या टप्प्यात हे गाव असल्याने व गावाच्या पश्चिम दिशेस काही मैलांवर जंजिऱ्याच्या सिद्दीची राजवट सुरु होत असल्याने हे शिवकाळात बंदोबस्ताचे ठिकाण असावे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a82fff34c1.webp" length="41448" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:52:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हॉस्पिटल बांधणारा राजा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/thirumukkudal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/thirumukkudal</guid>
<description><![CDATA[ राजेंद्र चोळ राजाने तिरुमुक्कडल इथे असलेल्या या महाविद्यालयाशी संलग्न असे एक वैद्यकीय केंद्र (अथुरा सलई) उभारले होते. जिथे विविध आजारांवर उपचार केले जात असत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a7cd8e5cff.webp" length="28900" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:25:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चंदखुरी &amp; कौसल्येचे माहेर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chandkhuri</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chandkhuri</guid>
<description><![CDATA[ कौसल्या एकुलती एक मुलगी असल्याने राजा भानुमंतच्या नंतर या राज्याची जबाबदारी राजा दशरथावर आली. पुढे जेव्हा रामाला वनवासात जावे लागले तेव्हा त्याचा बराच काळ याच कोसल प्रांताचा भाग असलेल्या दंडकारण्यात गेला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a7482c8915.webp" length="62674" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 20:49:42 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महाकवी कालिदास आणि छत्तीसगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mahakavi-kalidas-and-chhattisgarh</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mahakavi-kalidas-and-chhattisgarh</guid>
<description><![CDATA[ छत्तीसगड राज्याच्या मते त्यांचा रामगढ म्हणजेच रामगिरी डोंगर होय. छत्तीसगड राज्यात असलेल्या सरगुजा जिल्ह्यात रामगढ नावाचा डोंगर आहे. या डोंगरात ‘सीताबेंगरा आणि जोगीमारा’ या सुप्रसिद्ध लेणी आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a741e82b89.webp" length="79038" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 20:48:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कहाणी छत्तीसगडच्या राजिमची</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rajim-chhattisgarh</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rajim-chhattisgarh</guid>
<description><![CDATA[ त्यावेळचा तिथला राजा जगत्पाल सश्रद्ध....या मूर्तीविहीन मंदिरात येत असे. एकदा भगवान विष्णूंनी त्याला स्वप्नात येऊन दृष्टांत दिला.....या मंदिरात माझ्या मूर्तीची स्थापना कर. माझी मूर्ती तुला राजिम या तेलिणीच्या घाण्यावर ठेवलेली मिळेल.- आशुतोष बापट ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a73c3c0f99.webp" length="39884" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 20:46:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पुण्याच्या तुळशीबागेची माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tulshibaug-of-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tulshibaug-of-pune</guid>
<description><![CDATA[ पुण्यात पूर्वी विपुल बागा होत्या हे आपल्याला ठाऊक आहेच मात्र एखाद्या वनस्पतीवरून नाव मिळालेल्या ज्या दोन प्रख्यात बागा पुण्यात होत्या त्यांची नावे बेलबाग आणि तुळशीबाग अशी होती आणि तुळशीबाग ही खरोखर तुळशीची विपुल झाडे असलेली अदमासे एक एकरात विस्तार असलेली एक बाग होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623d49c8f8d5.webp" length="92170" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 20:13:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पिंपरी चिंचवड शहराचा इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/history-of-pimpri-chinchwad-city</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/history-of-pimpri-chinchwad-city</guid>
<description><![CDATA[ पुण्यातील प्रसिद्ध अशा पवना नदीच्या तीरावर चिंचवड वसले असून पूर्वी चिंचवडास चिंचवाडी या नावानेही ओळखले जात असे. या गावास चिंचवड हे नावं पाडण्याचे कारण म्हणजे पूर्वी येथे चिंचेची व वडाची झाडे अत्यंत विपुल प्रमाणात होती व गावाभोवती अत्यंत घनदाट अरण्य होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623ce7022f38.webp" length="43478" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 19:47:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नवकलेवर विधी अर्थात रघुराजपूर चित्रकला</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/raghurajpur-craft-village</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/raghurajpur-craft-village</guid>
<description><![CDATA[ रघुराजपूर हे ओडिशा मधले कलाकारांचे गाव. या गावात १२० घरे आहेत. तीस सगळी घर कलाकारांची आहेत. प्रत्येक घरावर काही ना काही चित्रकारी, सजावट केलेली असते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b5dc6757c.webp" length="81136" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 18:02:43 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गणेशगुळे येथील प्राचीन पायऱ्यांची विहीर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ganeshgule-ancient-stepwell</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ganeshgule-ancient-stepwell</guid>
<description><![CDATA[ गणेशगुळे विहीर हे पर्यटनासाठी एक उत्तम ठिकाण आहे. मंदिर आणि विहीर एकत्रित असल्यामुळे, भाविक आणि पर्यटक दोघेही येथे येतात. पावसाळ्यात विहीर भरलेली असते, जे तिचे सौंदर्य वाढवते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b559b0ce3.webp" length="55028" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 18:00:28 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मणिकापट्टण &amp; दही विकणारीचे गाव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/manikapattan-odisha</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/manikapattan-odisha</guid>
<description><![CDATA[ पुरीच्या जवळ असलेल्या चिलिका सरोवराजवळ एक गाव आहे. त्याचे नाव मणिकापट्टण. या गावाचे नाव आणि तिथे मिळणारे दही याच्याशी एक सुंदर कथा जोडलेली आहे. आणि ती कथा अगदी जगन्नाथाच्या रथयात्रेशी जाऊन मिळते.- आशुतोष बापट ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b4870f965.webp" length="77020" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 17:57:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खोपोली शहराची माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khopoli</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khopoli</guid>
<description><![CDATA[ १९१० साली येथे टाटा पॉवर हाऊस अर्थात खोपोली जलविद्युत निर्मिती केंद्राची स्थापना झाली आणि हळूहळू अनेक उद्योग खोपोलीकडे वळू लागले आणि पाहता पाहता खोपोली हे एक औद्योगिक केंद्र म्हणूनही ओळखले जाऊ लागले. खोपोली जलविद्युत निर्मिती केंद्रात निर्माण झालेली वीज ही मुंबईत घरगुती व व्यावसायिक कारणांसाठी वापरली जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b30721c0e.webp" length="43264" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 17:50:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>लकडी अथवा लाकडी पूल &amp; पुण्यातील एक प्रसिद्ध पूल</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lakdi-bridge-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lakdi-bridge-pune</guid>
<description><![CDATA[ या पुलास लाकडी पूल असे नाव मिळण्याचे कारण म्हणजे ज्यावेळी हा पूल प्रथम बांधला गेला तेव्हा तो लाकडांनीच बांधला गेला होता. या पुलाचा निर्मितीकाळ अठराव्या शतकातील म्हणजे १७६१ सालातील आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b2a5f2c9b.webp" length="35212" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 17:49:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>झिटकु मिटकी &amp; बस्तरची अमर प्रेमकहाणी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jhitku-mitki</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jhitku-mitki</guid>
<description><![CDATA[ कोणे एके काळी बस्तर प्रदेशात मिटकी नावाची एक मुलगी रहात होती. सात भावांची ती लाडकी बहिण. हे सगळेजण एकत्र राहायचे. तेव्हा दुसऱ्या एका गावात झिटकू नावाचा एक तरुण कोका सारखे वाद्य वाजवत गावोगावी हिंडायचा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623afe6d253a.webp" length="42174" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 17:37:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मौजे उंबर्डी &amp; एक ऐतिहासिक गावं</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/umbardi-village-mangaon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/umbardi-village-mangaon</guid>
<description><![CDATA[ काळनदीच्या  उगमावरच वसलेलं हे गाव जव्हार (पालघर) च्या एका लढाऊ राजघराण्याचं मूळगाव. महादेव कोळी समाजातील देवराम मुकणे उर्फ जयाबा यांनी १३४३ मध्ये स्थापन केलेल्या जव्हारच्या स्वतंत्र राजघराण्याचे मूळगाव उंबर्डी असल्याचा उल्लेख सापडतो. - श्री.रामजी कदम ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662389af8ee66.webp" length="43158" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 14:54:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>राजमाता जिजाऊंचं पाचाड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pachad-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pachad-raigad</guid>
<description><![CDATA[ पाचाड गावातील राजमाता जिजाऊंचा राहता वाडा म्हणजे पाचाडचं वैभव. तसा तो भुईकोट किल्लाच. एक हेक्टर जमीनीत दक्षिणोत्तर पसरलेल्या वाड्यात जिजाऊंचे चार पाच वर्षे वास्तव्य होतं. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662387e32566d.webp" length="77674" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 14:46:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>निजामपूर &amp; एक ऐतिहासिक गावं</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nijampur-mangaon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nijampur-mangaon</guid>
<description><![CDATA[ निजामपूर शहराची मूळ वस्ती तळेआळी परिसरात झाली असावी कारण याच परिसरात मराठेशाहीतला तलाव, गणपती मंदिर, एक प्राचीन भग्न मंदिर आणि मराठा वीराची समाधीशिळा पाहायला मिळते. श्री.रामजी कदम ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623878ca824c.webp" length="88070" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 14:45:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गोल घुमट: विजापूरचे ऐतिहासिक आणि स्थापत्य वैभव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/gol-gumbaz</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/gol-gumbaz</guid>
<description><![CDATA[ जरी आपण यास &quot;गोल घुमट&quot; या नावाने ओळखत असलो, तरी याचे मूळ नाव गोल गुम्बझ (Gol Gumbaz) असे आहे. काही जुन्या साधनांमध्ये याचा उल्लेख बोळ घुमझ किंवा गोल घुंबड अशाही नावांनी सापडतो. या इमारतीचा घुमट पूर्णतः गोलाकार असल्यामुळे या नावाचा वापर रूढ झाला असावा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662371ad1b376.webp" length="55064" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 13:11:50 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>धामणदऱ्याची ऐतिहासिकता</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/historicity-of-dhamandara</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/historicity-of-dhamandara</guid>
<description><![CDATA[ मावळ तालुक्यात अनेक ठिकाणी अशा पोढी आहेत. बोरघाटातून पुणे किंवा चाकण कडे जाणाऱ्या मार्गावर - &#039;वलवण, देवघर, शिलाटणे, टाकवे, कान्हे&#039; अशी पाणपोढ्यांची माळच आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623715cbfee2.webp" length="81798" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 13:10:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाघबीळ अथवा नाचणटेपाची गुहा &amp; किल्ले रायगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/waghbil-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/waghbil-raigad</guid>
<description><![CDATA[ वाघबीळ अथवा नाचणटेपाची गुहा ही रायगड किल्ल्याच्या परिसरातील एक नैसर्गिक गुहा आहे, जी पाचाडहून रायगडच्या दिशेने येताना चीत दरवाज्याच्या विरुद्ध दिशेस असलेल्या एका डोंगरात समुद्रसपाटीपासून सुमारे साडे चारशे मीटर उंचावर आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622de8c54eb4.webp" length="28128" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 02:43:58 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गंगोत्री &amp; गंगा नदीचे उगमस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/gangotri</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/gangotri</guid>
<description><![CDATA[ आपल्या भारतात हजारो नद्या आहेत व या नद्यांच्या तीरांवर मानवी जीवन स्थिरावले आहे. भारतातील सर्व नद्यांना आपण देवता मानतो व त्यामुळे या नद्यांना पौराणिक नावे आहेत व प्रत्येक नदीच्या उत्पत्तीमागे एक कथा आहे व या सर्व नद्यांमध्ये सर्वात पवित्र मानली जाणारी नदी म्हणजे गंगा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622b828707f6.webp" length="36750" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 00:00:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>यमुनोत्री माहिती व इतिहास &amp; यमुना नदीचे उगमस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/yamunotri</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/yamunotri</guid>
<description><![CDATA[ यमुनोत्री येथील यमुनेच्या उगमस्थानावर एकोणिसाव्या शतकात उभारले गेलेले एक सुंदर मंदिर दिसून येते व हे स्थान चारधाम यात्रेतील एक स्थान आहे. यमुनोत्री मंदिर हे यमुना देवीला समर्पित आहे, आणि हिंदू धर्मात यमुना नदीला गंगेच्या बरोबरीने पवित्र मानले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622b7953520d.webp" length="51096" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 19 Apr 2024 23:57:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रामजन्मभूमी अयोध्येचा इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ayodhya-history</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ayodhya-history</guid>
<description><![CDATA[ अशा या पवित्र अयोध्या नगरीचे महत्व हे रामजन्माच्याही पूर्वीपासून आहे. अयोध्या ही शरयू नदीच्या काठावर वसलेले एक नगर असून, हिची स्थापना ही सृष्टीची निर्मिती जेव्हा सुरु झाली तेव्हाच झाली असल्याची माहिती पुराणांत सापडते. ज्यावेळी ब्रह्मदेवाने सृष्टीची निर्मिती सुरु केली, त्यावेळी त्याने विष्णूच्या आज्ञेवरून सृष्टीचा वास्तुविशारद विश्वकर्मा यास सर्व ऐश्वर्यांनी युक्त अशी एक नगरी निर्माण करण्यास सांगितले व या नगरीस अयोध्या हे नाव प्राप्त झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622b09b6f580.webp" length="40192" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 19 Apr 2024 23:27:59 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नाशिक &amp; महाराष्ट्राची धार्मिक राजधानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nashik-religious-capital-of-maharashtra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nashik-religious-capital-of-maharashtra</guid>
<description><![CDATA[ नाशिक हे केवळ धार्मिक स्थळच नाही, तर ते पर्यटन आणि सांस्कृतिक दृष्ट्या देखील समृद्ध आहे. येथील गोदावरी नदी, मंदिरे आणि पौराणिक स्थळे यामुळे नाशिकला एक विशेष स्थान आहे. कुंभमेळ्याच्या काळात येथील वातावरण अतिशय उत्साही आणि आध्यात्मिक असते, तर इतर वेळी येथील शांतता आणि निसर्गसौंदर्य पर्यटकांना आकर्षित करते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622a5ee6b8a0.webp" length="37324" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 19 Apr 2024 22:42:23 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पाटलीपुत्र अर्थात पटना &amp; मौर्य वंशाची राजधानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pataliputra-aka-patna</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pataliputra-aka-patna</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीन भारतातील एक प्रसिद्ध राजवंश म्हणजे मौर्य राजवंश. मौर्य राजवंश हा फक्त एक प्राचीन राजवंशच नव्हे, तर एक प्रचंड विस्तार असलेले राज्य सुद्धा होते. या वंशाची स्थापना इसवी सन पूर्व ३२१ मध्ये चंद्रगुप्त मौर्य याने केली. मौर्य राजवंशाची राजधानी म्हणून पाटलीपुत्र प्रख्यात आहे. पाटलीपुत्र म्हणजे सध्याच्या बिहार राज्याच्या राजधानीचे शहर पाटणा होय. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66213d94c8af4.webp" length="62710" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 21:05:23 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>लोणार &amp; खाऱ्या पाण्याचे जगप्रसिद्ध सरोवर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lonar-sarovar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lonar-sarovar</guid>
<description><![CDATA[ स्कंदपुराणातील कथेनुसार विष्णूने याच ठिकाणी लवणासूर नामक राक्षसाचा वध केला व या सरोवराच्या खोलगट भागात त्याचे दफन करण्यात आले. लवणासुराच्या रक्तापासून सरोवरातील पाणी तयार झाले, अशी आख्यायिका आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662110758725a.webp" length="48224" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 17:52:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री शिवाजी स्फूर्ती केंद्र व ध्यान केंद्र &amp; श्रीशैलम आंध्रप्रदेश</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sree-shivaji-spoorty-kendram</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sree-shivaji-spoorty-kendram</guid>
<description><![CDATA[ श्रीशैलम हे आंध्रप्रदेश राज्यातील एक प्रसिद्ध तीर्थक्षेत्र असून, मल्लिकार्जुन ज्योतिर्लिंगाचे येथे मंदिर आहे. दक्षिण भारतातील हे एक महत्त्वाचे धार्मिक स्थान आहे. पण या धार्मिक स्थळापासून थोड्याच अंतरावर वसलेले आहे – छत्रपती शिवाजी महाराजांवर आधारित प्रेरणादायी वास्तुस्थान – श्री शिवाजी स्फूर्ती केंद्र व ध्यान केंद्र. ]]></description>
<enclosure url="http://img.youtube.com/vi/horHzMbyZFI/maxresdefault.jpg" length="49398" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 15:21:39 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गुरु शिखर &amp; अरवली पर्वतरांगेतील सर्वोच्च शिखर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/guru-shikhar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/guru-shikhar</guid>
<description><![CDATA[ गुरुशिखरावरून आसमंतातील परमारचा किल्ला, देऊळवाड्याची शिखरे, दऱ्याखोऱ्यातील गावे, अरवली रांगेतील अनेक शिखरे, मैदानी प्रदेश आणि इतर अनेक अद्भुत दृश्ये दिसून येतात. गुरुशिखर नावाप्रमाणेच अरवली पर्वतातील शिखरांचा गुरु आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662014ad126f8.webp" length="29204" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 23:58:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>फणसाड वन्यजीव अभयारण्य &amp; वन्यजीवांचे नंदनवन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/phansad-sanctuary</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/phansad-sanctuary</guid>
<description><![CDATA[ सह्याद्री अर्थात पश्चिम घाटातील वन्यप्राण्यांच्या नैसर्गिक अधिवासाचे संरक्षण करण्याच्या उद्देशाने १९८६ साली फणसाड अभयारण्याची स्थापना करण्यात आली. सह्याद्री व पश्चिम घाट हा आपल्या समृद्ध जैवविविधतेसाठी प्रसिद्ध असून त्यास युनेस्कोच्या जागतिक वारसा स्थळांच्या यादीत सुद्धा स्थान आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fea484f8ad.webp" length="99266" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 20:57:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मणिकर्णिका घाट &amp; वाराणसीतील पवित्र तीर्थ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/manikarnika-ghat</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/manikarnika-ghat</guid>
<description><![CDATA[ भारतामध्ये जी स्थाने प्राचीन काळापासून पुण्यक्षेत्रे मानली गेली आहेत, त्यापैकी एक स्थान म्हणजे वाराणसी. वाराणसी हे हिंदू धर्मीयांसाठी एक पवित्र स्थळ असून या ठिकाणी आल्यावर अनेक जन्मांचा उद्धार होतो असे मानले जाते. गंगा नदीच्या किनारी वसलेले हे शहर आध्यात्मिक आणि सांस्कृतिक दृष्ट्या समृद्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fe74aaa04a.webp" length="75988" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 20:44:33 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कऱ्हाड &amp; एक प्राचीन धार्मिक आदीक्षेत्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/karad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/karad</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीन काळी कऱ्हाड येथे सातवाहन, भोज, चालुक्य, राष्ट्रकूट, शिलाहार आदी सत्ता नांदल्या. कोल्हापूरच्या शिलाहारांची दुसरी राजधानी कऱ्हाड होती त्यामुळे कोल्हापूर येथे ज्याप्रमाणे महालक्ष्मीचे मंदिर आहे त्याचप्रमाणे कऱ्हाड येथेही महालक्ष्मी मंदिर आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661f8f69acb6b.webp" length="70700" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 14:29:42 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कुतुब मिनार &amp; एक मध्ययुगीन स्थापत्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/qutub-minar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/qutub-minar</guid>
<description><![CDATA[ कुतुबमिनार हे दिल्लीच्या मेहरौली भागात स्थित आहे, जे राजधानी नवी दिल्लीपासून सुमारे ३१ किलोमीटर अंतरावर आहे. कुतुबमिनारच्या आसपासचा परिसर ऐतिहासिक दृष्टिकोनातून अत्यंत महत्त्वाचा असून त्याला जुने दिल्ली असेही संबोधले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661f8f197f8fa.webp" length="24182" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 14:28:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सरसेनापती हंबीरराव मोहिते समाधी स्थळ &amp; तळबीड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hambirrao-mohite-samadhi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hambirrao-mohite-samadhi</guid>
<description><![CDATA[ एका भव्य षटकोनी घुमटाकृती अशा वास्तूमध्ये हंबीररावांची चिरेबंदी पाषाणातील समाधी असून तिचे दर्शन होताच आपण आपोआपच समाधी समोर नतमस्तक होतो. ही घुमटाकृती वास्तू मराठ्यांच्या स्थापत्यशैलीचे एक उत्तम उदाहरण आहे आणि ती हंबीररावांच्या भव्य व्यक्तिमत्त्वाला साजेशी आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ed86d6ef1c.webp" length="30528" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:28:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>छत्रपती संभाजी महाराज समाधी स्थळ &amp; वढू बुद्रुक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sambhaji-maharaj-samadhi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sambhaji-maharaj-samadhi</guid>
<description><![CDATA[ महाराजांच्या समाधी परिसरात प्रवेश केल्यावर आपल्याला प्रथम दिसते ती स्वामीनिष्ठ कवी कलश यांची समाधी. कवी कलश यांनी छत्रपती संभाजी महाराजांसोबत मृत्यूला निर्भयपणे कवटाळले होते. त्यांचे समर्पण आणि निष्ठा यामुळे त्यांचे स्मारकही येथे विशेष महत्त्वाचे आहे. समाधी स्थळाच्या मध्यभागी शिवपुत्र छत्रपती संभाजी महाराजांचे समाधीस्थळ आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ebe017714b.webp" length="38772" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:36:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चौल येथील कलावंतिणीचा महाल: एक मध्ययुगीन स्थापत्य वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kalavantin-mahal-chaul</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kalavantin-mahal-chaul</guid>
<description><![CDATA[ चौल मध्ये असलेल्या असंख्य पुरातत्वीय अवशेषांपैकी एक म्हणजे कलावंतिणीचा महाल. हे स्थळ चौलच्या पूर्वेस असून सोमेश्वर शिवमंदिरापासून अदमासे पाचशे मीटर अंतरावर आहे. कलावंतीण महाल ज्या स्थळी आहे त्या ठिकाणास सराई या नावाने ओळखले जाते व परिसरात सराई नावाचे छोटेसे गावं आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ea844d9427.webp" length="52822" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 22:03:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तोकापालचा प्रसिद्ध आठवडा बाजार</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tokapal-market</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tokapal-market</guid>
<description><![CDATA[ जगदलपूरवरून दंतेवाड्याला जाताना वाटेत ‘तोकापाल’ नावाचं अगदी छोटसं गाव लागतं. या गावात आठवडी बाजार भरला होता. बाजार म्हणजे अनेकविध वस्तू, विविध रंग, आणि निरनिराळी माणसे यांनी भरलेली जणू जत्राच असते. मुद्दाम तिथे थांबून यावेळी सगळेजण बाजारात गेलो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e8376d873a.webp" length="99170" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 14:45:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

</channel>
</rss>