<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
     xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
     xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
     xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
     xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
     xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
     xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/">
<channel>
<title>Marathi Buzz &amp; : विज्ञान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rss/category/science</link>
<description>Marathi Buzz &amp; : विज्ञान</description>
<dc:language>en</dc:language>
<dc:rights>© 2020&amp;26 Marathi Buzz (In Association With Lucrative Exim Outsourcing Pvt Ltd)</dc:rights>

<item>
<title>मृगजळ म्हणजे काय? – भ्रम, विज्ञान आणि जीवनातील अर्थ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/what-is-mirage</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/what-is-mirage</guid>
<description><![CDATA[ मृगजळ म्हणजे डोळ्यांना दिसणारा पण प्रत्यक्षात अस्तित्वात नसलेला दृश्यभ्रम.
उष्ण वातावरणात, विशेषतः वाळवंटात किंवा उन्हाळ्यात रस्त्यावर आपल्याला दूरवर पाणी साचल्यासारखे दिसते. प्रत्यक्षात तिथे पाणी नसते — हाच तो मृगजळ. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202602/image_870x580_69848c24bc384.webp" length="31038" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 05 Feb 2026 17:55:20 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>संगणक माहिती (Computer Information) : आजच्या डिजिटल युगाचा आधारस्तंभ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/computer-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/computer-information</guid>
<description><![CDATA[  ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202511/image_870x580_691b13e75b189.webp" length="22892" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 17 Nov 2025 17:54:17 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ग्रहण म्हणजे काय? – वैज्ञानिक, धार्मिक व आध्यात्मिक दृष्टीकोन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/what-is-eclipse</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/what-is-eclipse</guid>
<description><![CDATA[ ग्रहण या शब्दाचा उगम &quot;ग्रह&quot; म्हणजे &quot;पकडणे&quot; या धातूपासून झाला आहे. म्हणजे एखादी गोष्ट झाकली जाते, आच्छादित होते. खगोलशास्त्रीय दृष्टिकोनातून पाहिल्यास ग्रहण ही एक नैसर्गिक खगोलीय घटना आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_6888bebd76fe0.webp" length="17338" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 29 Jul 2025 18:00:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>लीलावती &amp; भास्कराचार्य यांचा गणितावरील ग्रंथ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lilavati-bhaskaracharya</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lilavati-bhaskaracharya</guid>
<description><![CDATA[ लीलावती हे वैशिष्ट्यपूर्ण ग्रंथ आहे कारण त्यातील गणितीय नियम व उदाहरणे संस्कृत श्लोकांच्या स्वरूपात दिली आहेत. गणितासारखा कोरडा विषयही भास्कराचार्य यांनी रसपूर्ण शैलीत सादर केला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68877d8fa485f.webp" length="66152" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 28 Jul 2025 19:09:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चंद्र ग्रह – आपल्या पृथ्वीचा एकमेव उपग्रह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/moon-planet-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/moon-planet-information</guid>
<description><![CDATA[ या लेकमध्ये आपण पाहणार आहोत – चंद्र ग्रहाची माहिती, त्याची रचना, वैशिष्ट्ये, भारतीय परंपरेतील स्थान, आणि वैज्ञानिक दृष्टिकोन. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_6883b3f8302c5.webp" length="7022" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 25 Jul 2025 22:12:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>प्लूटो ग्रह – एक अद्भुत बर्फाच्छादित ग्रह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/pluto-planet-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/pluto-planet-information</guid>
<description><![CDATA[ प्लूटो हा सौरमालेतील एक बर्फाच्छादित बुटका ग्रह (dwarf planet) आहे. 1930 मध्ये क्लाइड टॉम्बाऊ यांनी त्याचा शोध लावला. एकेकाळी सौरमालेतील नववा ग्रह म्हणून ओळखला जाणारा प्लूटो, आता &#039;बुटका ग्रह&#039; (Dwarf Planet) म्हणून वर्गीकृत केला जातो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688386d190972.webp" length="36260" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 25 Jul 2025 19:00:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>युरेनस ग्रह – सौरमालेतील थंड आणि अनोखा ग्रह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/uranus-planet-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/uranus-planet-information</guid>
<description><![CDATA[ युरेनस (Uranus) हा आपल्या सौरमालेतील सातवा ग्रह आहे. याचे अनेक वैशिष्ट्ये आहेत जी त्याला इतर ग्रहांपेक्षा वेगळं बनवतात. युरेनस हा गॅस जायंट असून त्याचा रंग फिकट निळसर आहे आणि तो आपल्या अक्षावर झोपलेला असल्यामुळे त्याची फिरण्याची दिशा इतर ग्रहांपेक्षा अनोखी आहे. या लेखात आपण युरेनस ग्रहाची रचना, वैशिष्ट्ये, रोचक तथ्ये आणि वैज्ञानिक महत्त्व जाणून घेणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_6883089e913a8.webp" length="6456" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 25 Jul 2025 10:02:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शनी ग्रह – एक रहस्यमय आणि प्रभावी ग्रह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/saturn-planet-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/saturn-planet-information</guid>
<description><![CDATA[ शनी ग्रह (Saturn) हा आपल्या सौरमालेतील सहावा ग्रह असून आकाराने दुसऱ्या क्रमांकावर येतो. याला मराठीत शनी तर इंग्रजीत Saturn म्हणून ओळखले जाते. शनी ग्रहाची सर्वात वैशिष्ट्यपूर्ण गोष्ट म्हणजे त्याभोवती असलेली आकर्षक वलये (rings) जी त्याला इतर ग्रहांपेक्षा वेगळं बनवतात. या लेखात आपण शनी ग्रहाची रचना, त्याचे वैशिष्ट्य, वैज्ञानिक आणि ज्योतिषशास्त्रीय महत्त्व जाणून घेणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_6883079545aba.webp" length="15808" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 25 Jul 2025 09:57:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मंगळ ग्रह &amp; सौरमालेतील &amp;apos;लाल ग्रह&amp;apos;</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mars-planet-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mars-planet-information</guid>
<description><![CDATA[ मंगळ ग्रहाची माहिती मराठीतून जाणून घेण्यासाठी हा लेख वाचा आणि सौरमालेतील या खास ग्रहाविषयी अद्वितीय माहिती मिळवा. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_6882472cbed7a.webp" length="22030" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 24 Jul 2025 20:16:28 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शुक्र ग्रह – सौरमालेतील सर्वात तेजस्वी ग्रह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/venus-planet-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/venus-planet-information</guid>
<description><![CDATA[ शुक्र हा सूर्यापासूनचा दुसरा ग्रह आहे. पृथ्वीचा सर्वात जवळचा शेजारी म्हणूनही याची ओळख आहे. आकार आणि वस्तुमानाच्या बाबतीत हा पृथ्वीशी खूप साम्य राखतो, म्हणून याला &#039;पृथ्वीचा जुळा ग्रह&#039; (Earth&#039;s Twin) असेही म्हणतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68824206f2248.webp" length="31328" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 24 Jul 2025 19:54:28 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गुरु ग्रह – सौरमालेतील सर्वात मोठा ग्रह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jupiter-planet-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jupiter-planet-information</guid>
<description><![CDATA[ गुरु ग्रह, ज्याला इंग्रजीत Jupiter असे म्हणतात, हा आपल्या सौरमालेतील सर्वात मोठा ग्रह आहे. याचे नाव हिंदू धर्मातील देवता गुरु (बृहस्पती) यांच्या नावावरून ठेवण्यात आले आहे. गुरु ग्रह हा गॅस जायंट (Gas Giant) प्रकारातील ग्रह असून त्याचे रचनेपासून ते उपग्रहांपर्यंत अनेक वैशिष्ट्ये आहेत. या लेखात आपण गुरु ग्रहाची सविस्तर माहिती मराठीतून जाणून घेणार आहोत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_6882313d43a8e.webp" length="5752" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 24 Jul 2025 18:42:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बुध ग्रह – सूर्याच्या सर्वात जवळचा ग्रह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mercury-planet-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mercury-planet-information</guid>
<description><![CDATA[ बुध ग्रह हा आपल्या सौरमालेतील सूर्याच्या सर्वात जवळचा व सर्वात लहान ग्रह आहे. इंग्रजीत याला Mercury म्हणतात. याचे नाव रोमन देवता Mercury वरून ठेवण्यात आले आहे. बुध ग्रहाची माहिती मराठीत जाणून घ्यायची असेल, तर ही पोस्ट तुमच्यासाठी उपयुक्त ठरेल. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68823056de9c8.webp" length="73444" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 24 Jul 2025 18:38:51 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जगदीशचंद्र बसू &amp; सजीव निर्जीवांमधील अद्वैत शोधणारा भारतीय शास्त्रज्ञ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jagdish-chandra-bose</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jagdish-chandra-bose</guid>
<description><![CDATA[ पॅरिस मध्ये भौतिकशास्त्र तज्ज्ञांची एक परिषद भरलेली होती त्यात एक भारतीय शास्त्रज्ञ व्याख्यान देण्यासाठी उभा होता. समोर एक प्रसिद्ध शरीरशास्त्रज्ञ (फिजिअाॅलाॅजीस्ट) बसलेले होते. ते या भारतीय शास्त्रज्ञाचे व्याख्यान ऐकून अस्वस्थ होत होते. त्यांच्या अस्वस्थतेचे कारण तसेच होते. त्या भारतीय शास्त्रज्ञाची मतं जर मान्य केली तर त्यांना स्वतःला त्यांच्या आयुष्यभराच्या संशोधनाला केराची टोपली दाखवावी लागणार होती! पण त्यांना त्या व्याख्यानात आपल्या चुका कदाचित उमगल्या असाव्यात. व्याख्यान संपले आणि ते भारतीय शास्त्रज्ञाला म्हणाले की,&quot; सुरवातीला मला तुमचे सर्वच मतं चुकीचे वाटत होते. पण भाषण पूर्ण ऐकल्यावर माझं मत बदललं&quot;. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662d1e63805a0.webp" length="25064" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 21:19:56 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बर्मुडा ट्रँगल &amp; एक रहस्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bermuda-triangle-mystery</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bermuda-triangle-mystery</guid>
<description><![CDATA[ बर्मुडा ट्रँगल हा भाग बर्मुडा बेट, पोर्टोरिको आणि फ्लोरिडा यांना जोडणाऱ्या रेषांनी तयार होणाऱ्या त्रिकोणाकृती समुद्री क्षेत्राला म्हणतात. हा भाग अटलांटिक महासागराच्या पश्चिम भागात आहे. या क्षेत्रातून शेकडो विमाने, जहाजे आणि पाणबुड्या अचानक गायब झाल्याच्या घटना नोंदवण्यात आल्या आहेत – आणि आजतागायत त्या गोष्टींचे ठोस कारण समजू शकलेले नाही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cfebdf16cc.webp" length="36304" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 19:04:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भूगोलातील मूलभूत संज्ञा : पृथ्वी, महाद्वीप, महासागर, नदी आणि इतर भौगोलिक संकल्पना</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/geography-general-knowledge</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/geography-general-knowledge</guid>
<description><![CDATA[ आपण दररोजच्या जीवनात द्वीप, महासागर, नदी, पर्वत, आखात अशा अनेक भौगोलिक संज्ञा ऐकत असतो. मात्र या संज्ञांचा नेमका अर्थ काय आहे, हे अनेकांना माहीत नसते. या लेखात भूगोलातील काही महत्त्वाच्या संज्ञा सोप्या आणि सुबोध भाषेत समजून घेऊया. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cf41e528d4.webp" length="23662" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 18:18:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हवेतील विविध घटक – पृथ्वीवरील जीवनासाठी आवश्यक असलेली रचना</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/various-elements-in-air</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/various-elements-in-air</guid>
<description><![CDATA[ हवा ही जीवनासाठी अपरिहार्य आहे. तिच्यातील नायट्रोजन, ऑक्सिजन, कार्बन डाय ऑक्साईड, वाफ आणि ओझोन हे घटक पृथ्वीवरील जीवनसृष्टीचे अस्तित्व टिकवून ठेवतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cb48411b2b.webp" length="24196" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 13:47:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नैऋत्य मान्सून म्हणजे काय? – कारण, प्रक्रिया आणि भारतातील महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/south-west-monsoon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/south-west-monsoon</guid>
<description><![CDATA[ मान्सूनला मोसमी वारे असेही म्हटले जाते. भारतातील मुख्य पावसाचे श्रेय याच मोसमी वाऱ्यांना जाते. हे वारे मुख्यतः नैऋत्य दिशेकडून (South-West) येतात, म्हणून त्यांना नैऋत्य मान्सून वारे असे नाव दिले गेले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662cb14d49a4c.webp" length="18580" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 13:33:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भरती आणि ओहोटी: समुद्राचा निसर्गचमत्कार &amp; माहिती, कारणे आणि महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/high-tide-low-tide</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/high-tide-low-tide</guid>
<description><![CDATA[ भरती आणि ओहोटी ही समुद्रातील पाण्याची चढ-उताराची प्रक्रिया आहे, जी 24 तास आणि 54 मिनिटांच्या कालावधीत दोनदा घडते. भरती म्हणजे समुद्राचे पाणी किनाऱ्याकडे वर चढते, तर ओहोटी म्हणजे पाणी खाली उतरते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ca96126525.webp" length="60382" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 12:59:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>समुद्राचे पाणी खारट का असते? &amp; कारणे, फायदे आणि पर्यावरणीय महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/why-sea-water-is-salty</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/why-sea-water-is-salty</guid>
<description><![CDATA[ समुद्राचे पाणी खारट असण्याचे प्रमुख कारण म्हणजे त्यात क्षारांचे (Salts) उच्च प्रमाण आहे. यातील सर्वात प्रमुख क्षार म्हणजे सोडियम क्लोराइड (NaCl), ज्याला आपण सामान्यपणे मीठ म्हणतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6dcd7c7f8.webp" length="41784" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 14:33:18 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सोने &amp; सर्वात मौल्यवान धातू</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/gold</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/gold</guid>
<description><![CDATA[ सोने जगभरात अनेक ठिकाणी आढळते, परंतु त्याचे साठे कमी प्रमाणात असतात, ज्यामुळे त्याची किंमत जास्त आहे. ऑस्ट्रेलिया, अमेरिकेतील कॅलिफोर्निया, दक्षिण आफ्रिका, आणि रशिया हे सोन्याच्या खाणींसाठी प्रसिद्ध देश आहेत. भारतात, कर्नाटक (कोलार आणि हट्टी खाणी), आंध्र प्रदेश, आणि झारखंड येथे सोन्याच्या खाणी आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66200ffaa9077.webp" length="63850" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 23:38:22 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चांदी: चमकदार आणि मूल्यवान धातू &amp; माहिती, वैशिष्ट्ये आणि महत्व</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/silver</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/silver</guid>
<description><![CDATA[ चांदीला आर्थिक व्यवस्थेत महत्व आहे, कारण ती सोन्यासोबत गुंतवणुकीचा पर्याय आहे. पंचवीस वर्षे पूर्ण होणाऱ्या कोणत्याही घटनेला रौप्य महोत्सव म्हणतात, आणि क्रीडा क्षेत्रात रौप्य पदक दुसऱ्या क्रमांकाच्या विजेत्याला दिले जाते. यावरून चांदीचे सांस्कृतिक आणि सामाजिक महत्व दिसून येते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66200f391ed80.webp" length="49934" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 23:35:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>विजेचा कडकडाट व ढगांचा गडगडाट म्हणजे काय</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/thunder-and-lightning</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/thunder-and-lightning</guid>
<description><![CDATA[ वीज म्हणजे एक प्रकारचा विद्युत उर्जा प्रवाह. जेव्हा आकाशात भरपूर उष्णता, ओलावा आणि ढग तयार होतात, तेव्हा त्यामध्ये विद्युत शुल्क (Electric charge) तयार होऊ लागतात. या विद्युत शुल्काच्या एकत्रित हालचालींमुळेच आपल्याला वीज चमकत असल्याचे दिसते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661febcec9731.webp" length="19598" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 21:04:00 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>एस्बेस्टोस: उष्णता प्रतिरोधक धातू &amp; माहिती, वैशिष्ट्ये आणि संवर्धन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/asbestos</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/asbestos</guid>
<description><![CDATA[ एस्बेस्टोस हे नैसर्गिकरित्या उद्भवणारे खनिज आहे, जे सिलिकेट खनिजांच्या सहा प्रजातींमध्ये विभागले जाते. यापैकी क्रायसोटाइल (Chrysotile) आणि अ‍ॅम्फिबोल (Amphibole) या दोन मुख्य प्रजाती आहेत. क्रायसोटाइल, ज्याला पांढरा एस्बेस्टोस म्हणतात, हा सर्वात जास्त वापरला जाणारा प्रकार आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661feb3663695.webp" length="46844" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 21:01:18 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

</channel>
</rss>