<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
     xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
     xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
     xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
     xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
     xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
     xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/">
<channel>
<title>Marathi Buzz &amp; : क्रीडा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rss/category/sports</link>
<description>Marathi Buzz &amp; : क्रीडा</description>
<dc:language>en</dc:language>
<dc:rights>© 2020&amp;26 Marathi Buzz (In Association With Lucrative Exim Outsourcing Pvt Ltd)</dc:rights>

<item>
<title>मॅरेथॉन म्हणजे काय? जाणून घ्या संपूर्ण माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/what-is-marathon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/what-is-marathon</guid>
<description><![CDATA[ मॅरेथॉन धावणे हे शारीरिक आणि मानसिक आरोग्यासाठी उत्तम आहे. नियमित धावणे हृदय मजबूत करते, वजन नियंत्रित करते आणि तणाव कमी करते. मॅरेथॉन प्रशिक्षणात एंडॉर्फिन्स रिलीज होतात, ज्यामुळे &quot;रनर्स हाय&quot; अनुभव येतो. दीर्घकाळ धावल्याने सहनशीलता वाढते आणि रोगप्रतिकारक शक्ती सुधारते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_68ac8a4ae3020.webp" length="70900" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 25 Aug 2025 21:39:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बॅडमिंटन खेळाची संपूर्ण माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/badminton-game-information</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/badminton-game-information</guid>
<description><![CDATA[ ऑलिंपिकमध्ये बॅडमिंटन 1992 साली बार्सिलोना ऑलिंपिकमध्ये अधिकृत खेळ बनला. भारतासाठी पी. व्ही. सिंधू आणि सायना नेहवाल यांनी ऑलिंपिक पदके जिंकली, ज्यामुळे भारतातील बॅडमिंटन ला नवीन उंची मिळाली. हा इतिहास जाणून घेतल्याने आपल्याला समजते की, बॅडमिंटन केवळ खेळ नाही तर एक सांस्कृतिक वारसा आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202508/image_870x580_68ab0c245f174.webp" length="32094" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 22 Aug 2025 01:46:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कबड्डी खेळाविषयी माहिती – भारताचा पारंपरिक आणि लोकप्रिय खेळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kabaddi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kabaddi</guid>
<description><![CDATA[ भारताच्या पारंपरिक खेळांमध्ये कबड्डी हा खेळ अत्यंत महत्त्वाचा मानला जातो. हा खेळ केवळ शारीरिक सामर्थ्य, चपळता आणि संयमच नव्हे तर संघभावना आणि रणनीती यांचाही परिपाक आहे. ग्रामीण भागांपासून ते आंतरराष्ट्रीय स्तरापर्यंत पोहोचलेला हा खेळ आज जागतिक मान्यता मिळवतो आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662289604687f.webp" length="36904" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 19 Apr 2024 20:40:43 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कुस्ती अर्थात मल्लविद्या खेळाची मराठीत माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kusti-mallavidya</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kusti-mallavidya</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीन काळी मल्लविद्येचे चार प्रमुख प्रकार प्रचलित होते: हनुमंती, भीमसेनी, जांबुवंती आणि जरासंधी. यापैकी हनुमंती मल्लविद्या कालांतराने लुप्त झाली होती. परंतु, 19व्या शतकात बाळंभट देवधर यांनी सप्तशृंगी पर्वतावर कठोर तप करून या विद्येचे रहस्य उलगडले आणि ती पुन्हा प्रचलित केली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6621623eb9538.webp" length="28116" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 23:41:50 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बुद्धिबळ  खेळाची माहिती व इतिहास</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/chess-game</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/chess-game</guid>
<description><![CDATA[ बुद्धिबळ या खेळात चौसष्ट घरांचा चौरसाकृती पट आणि राजा, वजीर, उंट, हत्ती, घोडे आणि प्यादी असे नग असतात आणि या खेळात दोन खेळाडूच सामील होऊ शकतात आणि प्रत्येकाकडे एक राजा, एक वजीर, दोन उंट, दोन घोडे, दोन हत्ती आणि आठ प्यादी असे एकूण सोळा सोळा मिळून बत्तीस नग असतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662022da79c4b.webp" length="31222" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 00:58:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>आट्यापाट्या: मराठी मातीतील पारंपरिक खेळाची माहिती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/atyapatya</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/atyapatya</guid>
<description><![CDATA[ विशेष म्हणजे हा खेळ अस्सल महाराष्ट्राच्या मातीतील खेळ असल्याने महाराष्ट्रातील मराठी लोकांनीच या खेळाचा शोध लावला ही अभिमानाची बाब आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66200dfeea7fc.webp" length="41364" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 23:29:49 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

</channel>
</rss>