<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
     xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
     xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
     xmlns:admin="http://webns.net/mvcb/"
     xmlns:rdf="http://www.w3.org/1999/02/22-rdf-syntax-ns#"
     xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
     xmlns:media="http://search.yahoo.com/mrss/">
<channel>
<title>Marathi Buzz &amp; : मंदिरे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rss/category/temples</link>
<description>Marathi Buzz &amp; : मंदिरे</description>
<dc:language>en</dc:language>
<dc:rights>© 2020&amp;26 Marathi Buzz (In Association With Lucrative Exim Outsourcing Pvt Ltd)</dc:rights>

<item>
<title>माहूरगड &amp; साडेतीन शक्तिपीठांपैकी एक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mahurgad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mahurgad</guid>
<description><![CDATA[ माहूर येथे जी अनेक प्रसिद्ध स्थळे आहेत त्यापैकी श्री गुरुदेव दत्तात्रेयांचे स्थान, श्री रेणुकादेवीचे स्थान, श्री अत्रीऋषी व श्री अनुसया मातेचे स्थान आणि माहूरगड हा किल्ला प्रमुख आहेत. या शिवाय श्री परशुराम मंदिर, श्री कालेश्वर मंदिर, श्री मातृतीर्थ, श्री महाकाली मंदिर, महानुभाव पंथ स्थान आदी प्रख्यात तीर्थस्थाने या ठिकाणी आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e9f406c980.webp" length="39756" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 21:24:53 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रहस्यमयी शिवगुंफा &amp; आंब्रड कुडाळ: सिंधुदुर्गातील एक प्राचीन रहस्य</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shivgunfa-ambrad-kudal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shivgunfa-ambrad-kudal</guid>
<description><![CDATA[ शिवगुंफेस देवभूमी असे म्हटले जाते कारण या ठिकाणी हजारो वर्षांपूर्वी नवनाथांचे वास्तव्य होते. मधल्या काळात या शिवगुंफेचा इतिहास अज्ञात होता मात्र १९८५ साली राऊळ महाराज यांना झालेल्या दृष्टांतामुळे ही गुंफा पुन्हा एकदा प्रकाशझोतात आली. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e9d11e6fb4.webp" length="13572" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 21:15:42 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पेणचे ग्रामदैवत श्री रामेश्वर व श्री दुर्गामाता मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rameshwar-durgadevi-temple-pen</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rameshwar-durgadevi-temple-pen</guid>
<description><![CDATA[ मंदिराच्या गर्भगृहात एकूण तीन अनेक देवतांची मंदिरे आहेत मात्र दोन मुख्य मंदिरे ही ग्रामदेवता दुर्गामाता आणि ग्रामदैवत रामेश्वर यांची आहेत. ही मंदिरे अनुक्रमे गर्भगृहाच्या डाव्या आणि उजव्या कोपऱ्यात आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e98ef96792.webp" length="30194" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 20:57:55 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री पाटणेश्वर मंदिर &amp; पाटणोली पेण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/patneshwar-mandir-patnoli</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/patneshwar-mandir-patnoli</guid>
<description><![CDATA[ पेणच्या पंचक्रोशीतील श्री पाटणेश्वर मंदिर हे एक प्राचीन आणि निसर्गरम्य धार्मिक स्थळ आहे, जे भाविक आणि पर्यटक दोघांसाठीही विशेष आकर्षण आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e9597c3235.webp" length="38624" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 10 Sep 2025 20:43:44 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हनुमानचट्टी &amp; अध्यात्म, इतिहास आणि निसर्गसौंदर्याचा अद्वितीय संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hanuman-chatti</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hanuman-chatti</guid>
<description><![CDATA[ हनुमानचट्टी हे ठिकाण उत्तराखंड राज्यात, बद्रीनाथच्या रस्त्यावर, समुद्रसपाटीपासून सुमारे २,८०० मीटर उंचीवर स्थित आहे. हे ठिकाण पांडुकेश्वरपासून फक्त ८ किमी अंतरावर आहे. पवित्र अलकनंदा नदीच्या किनाऱ्यावर वसलेले हे स्थान एक वेळेस पर्यटकांचे व तीर्थयात्रेकरूंचे महत्त्वाचे विश्रांतीस्थान मानले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688910e41fb3b.webp" length="75946" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 29 Jul 2025 23:50:39 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>जोशीमठ (ज्योतिर्मठ): उत्तराखंडातील अध्यात्म, इतिहास आणि निसर्गसौंदर्याचा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/joshimath</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/joshimath</guid>
<description><![CDATA[ &#039;ज्योतिर्मठ&#039; या नावाचा उगम &#039;ज्योती&#039; म्हणजे प्रकाश आणि &#039;मठ&#039; म्हणजे तपश्चर्येचे स्थान असा आहे. इथे &quot;ज्योती&quot; अर्थात आत्मज्ञानाचा दीप प्रज्वलित झाला, म्हणून हे स्थान &quot;ज्योतिर्मठ&quot; या नावाने ओळखले जाते. पुढे जनमानसात हे &#039;जोशीमठ&#039; म्हणून प्रचलित झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688889ca15ca4.webp" length="20930" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 29 Jul 2025 14:14:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>केदारनाथ – भगवान शंकराचे हिमालयातील दिव्य स्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kedarnath</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kedarnath</guid>
<description><![CDATA[ पौराणिक कथेनुसार सत्ययुगात केदार नावाच्या राजाने येथे तपश्चर्या केली. त्याच्या निष्ठेमुळे आणि भक्तीमुळे भगवान शिव त्याच्यावर प्रसन्न झाले आणि त्याने केदारनाथ येथे आपले वास्तव्य केले. त्यावरून या स्थानाचे नाव केदारनाथ पडले. केदार म्हणजे &#039;क्षेत्रपाल&#039; आणि &#039;नाथ&#039; म्हणजे अधिपती, या अर्थाने केदारनाथ म्हणजे या क्षेत्राचा रक्षक व अधिपती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_68887a85e56f3.webp" length="82250" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 29 Jul 2025 13:09:19 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री धूतपापेश्वर मंदिर &amp; राजापूर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dhutpapeshwar-mandir</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dhutpapeshwar-mandir</guid>
<description><![CDATA[ राजापूर आणि परिसरातील लोक नित्यनियमाने दर्शनासाठी येथे येतात. विशेषतः सोमवारी दर्शनासाठी भक्तांची मोठी गर्दी होते. श्रावण महिना, महाशिवरात्र, आणि विजयादशमी हे येथे साजरे होणारे प्रमुख सण आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202507/image_870x580_688709566d826.webp" length="62422" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 28 Jul 2025 10:50:57 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री केदारेश्वर मंदिर दांडेघर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kedareshwar-temple-dandeghar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kedareshwar-temple-dandeghar</guid>
<description><![CDATA[ पाचगणी-वाई-रस्त्यावर पाचगणीपासून ३ कि.मी. पुढे, उजव्या बाजूला दांडेघर गाव आहे. या गावामध्ये 13 व्या शतकाच्या सुमारास ८०० वर्षापूर्वी बांधलेलं केदारेश्वराचं मंदिर पाहण्यासारखं आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202409/image_870x580_66d565ad4f362.webp" length="118758" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Mon, 02 Sep 2024 00:05:18 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गोळप येथील ब्रह्मा विष्णू व महेश</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bramha-vishnu-mahesh-of-golap</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bramha-vishnu-mahesh-of-golap</guid>
<description><![CDATA[ रत्नागिरी जिल्ह्यात रत्नागिरी पासून दक्षिणेला जेमतेम १५ कि.मी. वर वसलेले छोटेसे गोळप हे गाव. पावस गावाचे जणू जुळे भावंडच. या गोळप गावात आहे निसर्गाच्या कुशीत वसलेले ‘हरिहरेश्वर मंदिर’. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c06699b605.webp" length="58142" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:24:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोटकामते येथील भगवती देवी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/goddess-bhagwati-kotkamate</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/goddess-bhagwati-kotkamate</guid>
<description><![CDATA[ निसर्गसौंदर्याने नटलेली कोकणची भूमी ही तिथे असलेल्या विविध देवस्थानांसाठी सुद्धा प्रसिद्ध आहे. गर्द झाडीमध्ये वसलेली अत्यंत मनोहारी मंदिरे आपल्याला कोंकणात पाहायला मिळतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c062193de0.webp" length="55878" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:23:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गडदूदेवी आणि वेळ नदीचा उगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/gaddudevi-and-the-source-of-river-vel</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/gaddudevi-and-the-source-of-river-vel</guid>
<description><![CDATA[ नवरात्र संपलं दसरा उजाडला... घरात अडकून पडलेल्या मंडळींना सीमोल्लंघनाचे वेध लागले. जागतिक संकट हळूहळू निवळू लागलेलं...अशा वेळी वेगळ्याठिकाणी भेट द्यायला हवी..... सवंगडी जमले आणि भटकंतीला बाहेर पडले....खेड आणि आंबेगाव तालुका इतका जवळ असूनही बघायचा राहिला होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c05dfcdb07.webp" length="39320" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:22:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कुणकावळे येथील श्री दुर्गादेवी मंदिर – मालवणच्या कुशीत वसलेले एक अलौकिक देवस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shri-durgadevi-kunkavale</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shri-durgadevi-kunkavale</guid>
<description><![CDATA[ मालवणपासून अवघ्या १५–१६ कि.मी. अंतरावर असलेल्या कुणकावळे या गावाचं नाव कदाचित फारशा पर्यटकांनी ऐकलेलंही नसेल. पण याच गावी वसलेली श्री दुर्गादेवीचे मंदिर हे एक सांस्कृतिक रत्न आहे. मालवणहून कसालच्या दिशेने जाताना कुंभारमाठ हे गाव लागते. तिथून पुढे ‘चौके फाटा’ येतो. याच फाट्यावरून एक रस्ता कुणकावळे गावात जातो आणि या गावाच्या उत्तरेला, सुमारे एक किलोमीटर अंतरावर, आपल्याला श्री दुर्गादेवी मंदिर दिसते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c0532cda24.webp" length="50120" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:19:16 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>टाहाकारीची भवानी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhavani-of-tahakari</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhavani-of-tahakari</guid>
<description><![CDATA[ नगर जिल्ह्यातला अकोले हा तालुका अगदी निसर्गसमृद्ध आहे. हरिश्चंद्रगड, कलाड, कुंजर, आड, औंढा, पट्टा, बितिंगा, रतनगड, अलंग-मदन-कुलंग हे एकापेक्षा एक दिग्गज असे किल्ले, कळसूबाई सारखे महाराष्ट्रातले सर्वोच्च शिखर, भंडारदरा धरण, घनदाट झाडी, घाटमाथ्याला अगदी लागून असल्यामुळे भरपूर पाउस आणि विविध सुंदर मंदिरे यांनी खरंच हा सगळा अकोले प्रदेश नटलेला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c04e81ab5c.webp" length="38844" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:18:03 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हिंगुळजा देवी &amp; पाकिस्तान ते गडहिंग्लज</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hingulja-goddess-pakistan-to-gadhinglaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hingulja-goddess-pakistan-to-gadhinglaj</guid>
<description><![CDATA[ हे वाचून काहीतरी भलतंसलतं लिहिलंय असं वाटलं ना ? या दोन गोष्टींचा काहीतरी संबंध असेल तरी का अशी शंका मनात येणं अगदी स्वाभाविक आहे. पण गंमत अशी की ही गोष्ट अगदी खरी आहे. यात अजिबात अतिशयोक्ती नाही. आणि म्हणूनच इथे तुम्हाला याबद्दल काही सांगावं म्हणून लिहिलं आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c02f1a7dfe.webp" length="36572" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:09:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>लकुलिश मंदिर पावागढ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lakulish-temple-pavagadh</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lakulish-temple-pavagadh</guid>
<description><![CDATA[ चंपानेर पावागढ हे गुजराथमधलं जागतिक वारसा स्थळाचा दर्जा असलेलं ठिकाण. पावागडच्या डोंगरावर रोप वे वरून गेल्यावर उजवीकडे एका तळ्याकाठी दिसते पडझड झालेले लकुलिश मंदिर. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662c027079a5c.webp" length="49370" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 01:07:29 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कंबोडियातला गणपती &amp; प्रेह विहार (शिखरेश्वर)</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ganesha-in-kambodia-preh-vihar-shikhareshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ganesha-in-kambodia-preh-vihar-shikhareshwar</guid>
<description><![CDATA[ शिखरेश्वर किंवा प्रेह विहार हे कंबोडियामधले सर्वार्थाने वेगळे मंदिर आहे. म्हणजे याचे स्थापत्य खास ख्मेर स्थापत्यच आहे, परंतु हे वसलेले आहे एका वैशिष्ट्यपूर्ण ठिकाणी आणि आणि त्या मंदिरातला देवही कंबोडियामध्ये न दिसणारा.. गणपती बाप्पा !! सीएम रीप पासून जवळजवळ १४० कि.मी. अंतरावर असलेले हे ठिकाण. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bfd2c8176b.webp" length="55074" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:45:00 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अमृतपुरा येथील अमृतेश्वर मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/amruteshwar-temple-of-amrutpura</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/amruteshwar-temple-of-amrutpura</guid>
<description><![CDATA[ कर्नाटकात चिकमंगळूर जिल्ह्यामध्ये एक सुंदर शिवालय वसले आहे. अमृतपुरा हे त्याचे नाव. इ.स. ११९६ मध्ये होयसळ राजा वीरबल्लाळ दुसरा याचा सेनापती असलेल्या ‘अमृतेश्वर दंडनायक’ याने हे मंदिर बांधले. होयसळ शैलीमध्ये असलेले हे मंदिर नितांत सुंदर आहे. लेथवर घडवल्यासारखे गुळगुळीत खांब या मंदिराच्या सभामंडपाची शोभा वाढवतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bfaf896905.webp" length="41436" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:35:37 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हरगौरी आणि सुरसुंदरी – निलंगा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hargauri-and-sursundari-nilanga</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hargauri-and-sursundari-nilanga</guid>
<description><![CDATA[ मराठवाडा हा मंदिरस्थापत्याने बहरलेला आहे. गावोगावी आपल्याला देखणी मंदिरे आणि त्यावर केलेली सुंदर शिल्पकला बघायला मिळते. लातूरच्या दक्षिणेला अंदाजे ४७ कि.मी. अंतरावर असलेल्या निलंगा या तालुक्याच्या ठिकाणी इ.स. च्या १२ व्या शतकाच्या अखेरीस बांधलेले एक सुंदर शिवमंदिर उभे आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bfa56b6495.webp" length="53374" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:32:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>देवालय चक्रवर्ती – इटगी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/devalaya-chakravarthi-itagi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/devalaya-chakravarthi-itagi</guid>
<description><![CDATA[ चक्रवर्ती हे बिरूद खरेतर एखाद्या सम्राटाला वापरले जाते. ऐश्वर्य, सामर्थ्य आणि समृद्धीचं प्रतिक म्हणून हे बिरूद वापरतात. पण हेच बिरूद एका मंदिराला वापरलेले आहे. हे मंदिर ‘देवालयांमधील चक्रवर्ति’ म्हणजे समृद्ध, संपन्न असे आहे असे हे मंदिर बांधणाऱ्याचे सांगणे आहे आणि ते तंतोतंत खरे आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf9f0d4c4d.webp" length="47018" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:31:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वाघळी येथील सूर्यमंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sun-temple-of-waghali</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sun-temple-of-waghali</guid>
<description><![CDATA[ चाळीसगावपासून फक्त १२ कि. मी. वर वाघळी हे छोटेसे गाव आहे. इथून वाहते तितूर नदी. या नदीच्या काठी वसले आहे हे सुंदर शिल्पांकित मंदिर. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf8e2cb9f9.webp" length="43224" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:28:04 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोकणातील प्राचीन जलव्यवस्थापन &amp; सप्तेश्वर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ancient-water-management-sapteshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ancient-water-management-sapteshwar</guid>
<description><![CDATA[ कोकण म्हणजे अलिबाबाची गुहा आहे. इतका खजिना इथे दडलेला आहे की शोधून शोधून दमायला होईल. एखादा परिसर सगळा बघून झालाय असं वाटेपर्यंत तिथलं काहीतरी सुंदर आपल्यासमोर येऊन उभं रहातं, आणि हे आधी कसं बघितलं नाही असं वाटून जातं. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf85bd7059.webp" length="69456" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:24:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वृद्धेश्वरचा म्हातारदेव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mhatardev-of-vrudheshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mhatardev-of-vrudheshwar</guid>
<description><![CDATA[ ब्रह्मपुराणामध्ये उल्लेख असलेल्या वृद्धा नदीकाठी वसले आहे वृद्धेश्वर. नगर वरून पाथर्डीला जाताना करंजी घाट उतरला की देवराई गाव लागते. इथे उजवीकडचा रस्ता वृद्धेश्वरला जातो. अत्यंत रम्य ठिकाण असलेल्या या गावी आहे एक पुरातन शिव मंदिर. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf81d135e2.webp" length="45086" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:23:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मावळंग्याचा योग नरसिंह</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/yog-narsimha-of-mawalange</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/yog-narsimha-of-mawalange</guid>
<description><![CDATA[ भगवान विष्णूच्या चवथा अवतार असलेला नरसिंह आपल्याला माहिती असतो तो अत्यंत रौद्र आणि हिरण्यकशिपूचे पोट फाडून आतडी बाहेर काढणारा. याला विदरण नरसिंह असे म्हणतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bf2aa97add.webp" length="44944" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 27 Apr 2024 00:00:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बुरुंबाडचा आमनायेश्वर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/amnayeshwar-burumbad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/amnayeshwar-burumbad</guid>
<description><![CDATA[ सर्वत्र गर्द झाडी...फक्त पक्षांचे आवाज....बाकी नीरव शांतात...एका बाजूने डोंगररांग...दुसरीकडे निवळशंख पाण्याचे तळे...तळ्याच्या काठावर उभे असलेले प्राचीन देखणे शिवालय... निसर्गाची उधळण असलेल्या कोकणात असे ठिकाण असल्यावर तिथून पाऊल हलत नाही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662beee5a45b9.webp" length="35010" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:44:10 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोकणातील जलमंदिर &amp; मल्लिकार्जुन मंदिर शिरंबे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/water-temple-konkan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/water-temple-konkan</guid>
<description><![CDATA[ निसर्गरम्य कोकणात अनेक सुंदर ठिकाणे आडनिड्या जागी वसलेली आहेत. आधीच कोकणातले रस्ते वळणावळणाचे. त्यातही काहीसे आडवळण घेऊन गेले की खूप काही सुंदर, आश्चर्यकारक बघायला मिळते. बुरुंबाड जवळ असलेले शिरंबे हे असेच एक ठिकाण. बुरुंबाड हे तिथे असलेल्या आमनायेश्वराच्या मंदिरामुळे माहिती तरी असते. त्याबद्दल नंतर कधीतरी.... ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bee57f194d.webp" length="47986" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:42:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बिग टेंपल बृहदीश्वर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/brihadeshwara-big-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/brihadeshwara-big-temple</guid>
<description><![CDATA[ तंजावर इथलं बृहदीश्वर मंदिर म्हणजे भारतीय मंदिर स्थापत्याचा मेरुमणी समजायला हवा. हे मंदिर भव्य दिव्य तर आहेच पण त्यासोबत अतिशय देखणं आहे. सुंदर आहे. सुघड आहे. डोळे दिपवणारं आहे. सामर्थ्यशाली चोल सम्राट राजराजा चोल याने १०१० साली हे शिवालय उभारले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bedb6a6829.webp" length="27920" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 23:39:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री शिवराजेश्वर मंदिर: सिंधुदुर्ग किल्ल्यातील छत्रपती शिवाजी महाराजांचे पहिले मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shri-shivrajeshwar-first-temple-of-maharaj-in-sindhudurg-fort</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shri-shivrajeshwar-first-temple-of-maharaj-in-sindhudurg-fort</guid>
<description><![CDATA[ सिंधुदुर्ग किल्ल्याची पायाभरणी छत्रपती शिवाजी महाराजांनी २५ नोव्हेंबर १६६४ रोजी केली, आणि तीन वर्षांत १६६७ मध्ये किल्ल्याचे बांधकाम पूर्ण झाले. हिरोजी इंदुलकर यांच्या देखरेखीखाली  ३००० कामगारांनी हा जलदुर्ग उभारला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bba4100c3b.webp" length="36892" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 19:59:34 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गांगवलीची अद्भुत गणेशमूर्ती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ganesha-of-gangoli-birthplace-of-shahu-maharaj</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ganesha-of-gangoli-birthplace-of-shahu-maharaj</guid>
<description><![CDATA[ गणपती ही अशी देवता आहे, जिचे पूजन आपण अनेक रूपांत करतो. अनादी काळापासून गणपती हा विविध स्वरूपांत पूजला जात आहे. गाणपत्य पंथात गणेश ही मुख्य देवता असल्याने त्याची लिंग स्वरूपातही प्रार्थना केली जाते. या स्वरूपास &#039;गणेशलिंग&#039; असे म्हटले जाते. या प्रकारची गणेश लिंग दुर्मीळ आहेत. रायगड जिल्ह्यातील माणगाव तालुक्यात गांगोली हे इतिहासप्रसिद्ध गाव आहे. या गावात अशा प्रकारचे गणेशलिंग पाहावयास मिळते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bb68d37246.webp" length="47456" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 19:43:43 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>तिवऱ्याची गंगा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ganga-of-tiware</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ganga-of-tiware</guid>
<description><![CDATA[ पावसाळा संपून थंडीचे आगमन होताच भटक्यांचे पाय शिवशिवायला लागतात. कुठे जाऊ आणि कुठे नको असे होऊन जाते. सखा सह्याद्री साद घालत असतो. ऐन थंडीची चाहूल लागलेली असते आणि मग आपोआपच पाय सह्याद्रीकडे वळतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bb6382e786.webp" length="54624" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 19:42:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सांगनातेश्वर &amp; येथे शिवलिंगातुन होतो सिंहनाद</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sanganateshwar-lions-voice-heard-from-shivling</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sanganateshwar-lions-voice-heard-from-shivling</guid>
<description><![CDATA[ पाचल गावापाशी अर्जुना नदीच्या तीरावर संगनातेश्वराचे प्राचीन मंदिर उभे आहे. या मंदिराचा जीर्णोद्धार माघ शुद्ध १५ शके १६६४ म्हणजेच इ.स. १७७२ मधे झाल्याची नोंद तिथेच असलेल्या एका शिलालेखावरून मिळते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662bb591f14cd.webp" length="31274" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 19:39:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कनकेश्वर – येथे केला होता महादेवांनी कनकासुराचा वध</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kankeshwar-kankasura-killed-by-mahadeva-here</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kankeshwar-kankasura-killed-by-mahadeva-here</guid>
<description><![CDATA[ कनकेश्वरला पोहोचण्यासाठी सुमारे ७०० पायऱ्या चढाव्या लागतात. या पायऱ्या १७७४ मध्ये रघुजी आंग्रे यांचे दिवाण गोविंद रंगदास यांनी बांधल्या. डोंगराच्या पायथ्याशी नारोपंत प्रधान यांची समाधी आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba8ea7723f.webp" length="54776" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:45:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>बिवलीचा लक्ष्मीकेशव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lakshmi-keshav-bivali</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lakshmi-keshav-bivali</guid>
<description><![CDATA[ विष्णूमूर्तीच्या हातातील आयुधक्रम हा पद्म-शंख-चक्र-गदा असा असल्यामुळे या मूर्ती केशवमूर्ती या प्रकारात मोडतात. अनेक आडगावांतून या विष्णुमूर्ती वसलेल्या आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba835593f5.webp" length="67554" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:42:30 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भीमाशंकर – बारा ज्योतिर्लिंगांपैकी एक आणि भीमा नदीचे उगमस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhimashankar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhimashankar</guid>
<description><![CDATA[ भीमाशंकर हे भगवान शंकराचे सहावे ज्योतिर्लिंग मानले जाते. येथे भगवान शंकराची पूजा केल्यास सर्व पापांचा नाश होतो असे मानले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba7d1907ab.webp" length="43050" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:41:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>उध्दर रामेश्वर – रावण व जटायूच्या युद्धाचे साक्षीदार असलेले पवित्र स्थळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/uddhar-rameshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/uddhar-rameshwar</guid>
<description><![CDATA[ वाल्मिकी रामायणानुसार, राम सीतेचा शोध घेत असताना याच डोंगरावर जटायू जखमी अवस्थेत रामाला दिसला. जटायूने शेवटच्या श्वासात रावण कोणत्या दिशेने गेला हे सांगितले आणि प्राण सोडले. याच ठिकाणी रामाने त्याचे उत्तरक्रियाविधी (उध्दर) केले, त्यामुळे या स्थळाला उध्दर रामेश्वर असे नाव पडले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba6fe0cc0b.webp" length="34778" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:37:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>निमगावचे श्री खंडोबा देवस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/khandoba-temple-of-nimgaon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/khandoba-temple-of-nimgaon</guid>
<description><![CDATA[ पुणे जिल्ह्यात निमगाव नावाची एकूण सहा गावे असून हे गाव पूर्वीच्या काळी &#039;निमगाव-नागणा&#039; म्हणून ओळखले जायचे. निमगावच्या उत्तरेस सुमारे दीड कि.मी.अंतरावर असलेले दगडी बांधकामातील श्री खंडोबा मंदिर दूरवरून दृष्टीस पडते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba5e69a9ab.webp" length="41596" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:32:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>घेवडेश्वर महादेव मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ghewdeshwar-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ghewdeshwar-temple</guid>
<description><![CDATA[ भोर तालुका पुणे जिल्ह्यातील एक तालुका असून, सातारा व रायगड जिल्ह्याच्या सीमेवर आहे. कोकण व देश याला जोडणा-या या तालुक्याला सह्याद्रीच्या महादेव डोंगररांगांचे नैसर्गिक वरदान लाभले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba5a26e229.webp" length="53990" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:31:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मोहरीचे अमृतेश्वर मंदिर व कुंड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/amruteshwar-temple-of-mohari</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/amruteshwar-temple-of-mohari</guid>
<description><![CDATA[ पुणे जिल्ह्यातील भोर तालुक्यात प्राचीन शिवमंदिरांची एक शृखंलाच आहे. रायरेश्वरचा रायरेश्वर, भोरचा भोरेश्वर, आंबवडेचा नागनाथ/ नागेश्वर, भांबटमाळचा शंभू महादेव, नसरापूरचा बनेश्वर व मोहरीचा अमृतेश्वर ही भाविकांची श्रद्धास्थाने असून भक्तांना आत्मिक समाधान देणारी शक्तीपीठे आहेत. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba4b766207.webp" length="37896" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:27:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खारेपाटणची सूर्यमूर्ती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sun-idol-of-kharepatan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sun-idol-of-kharepatan</guid>
<description><![CDATA[ खारेपाटण एक प्राचीन बंदर. काही ठिकाणी बळीपट्टण असाही याचा उल्लेख आलेला. खारेपाटण म्हणजे सिंधुदुर्ग जिल्ह्याचे उत्तरेचे प्रवेशद्वार. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba45c51669.webp" length="50172" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:26:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>केदारेश्वर मंदिर व सुभानमंगळ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kedareshwar-temple-and-subhanmangal</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kedareshwar-temple-and-subhanmangal</guid>
<description><![CDATA[ दि.६ फेब्रुवारी २०२१ रोजी शनिवार असल्यामुळे मला सुट्टी होती. आज काय करायचे म्हणताना &#039; जाऊ या शिरवळला! असे मनात आले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ba163b477e.webp" length="68722" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 18:13:33 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महडचा वरदविनायक – अष्टविनायकांपैकी एक गणपती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/varadvinayak-of-mahad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/varadvinayak-of-mahad</guid>
<description><![CDATA[ महड हे गाव मुंबई-पुणे महामार्गापासून अवघे १ किलोमीटर अंतरावर आहे. खोपोलीवरून सहज रिक्षाने येथे पोहोचता येते. भाविकांच्या सोयीसाठी धर्मशाळा, भोजनव्यवस्था आणि इतर सुविधा उपलब्ध आहेत. मंदिराचे वातावरण अत्यंत शांत, निसर्गरम्य आणि भक्तिभाव जागवणारे आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6c5baa874.webp" length="40422" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 14:27:09 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>चौलचे रेवदंड्याचे रामेश्वर मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rameshwar-temple-chaul-revdanda</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rameshwar-temple-chaul-revdanda</guid>
<description><![CDATA[ भव्य आणि रम्य परिसरात उभे असलेले रामेश्वर मंदिर बांधलं कोणी याचा उल्लेख सापडत नाही. मात्र मंदिराची दुरुस्ती अनेकदा झाल्याचे दाखले मिळतात. ऑक्टोबर १७४१ मध्ये विजयादशमीच्या शुभमुहूर्तावर श्रीनिवास दीक्षितबाबा यांनी मंदिराचा जीर्णोद्धार केला. त्यासाठी लागणारा निधी नानासाहेब पेशवे आणि मानाजी आंग्रे यांनी दिला. त्यानंतर विसाजीपंत सरसुभेदारांनी अपूर्ण काम पूर्ण केलं. नंदीजवळ दीपमाळ, तुळशीवृंदावन बांधले. १८१६ मध्ये मंदिराचा नगारखाना आणि १८३८ मध्ये पुष्करणीची दुरुस्ती करण्यात आली. त्यासाठी ५०० रुपये खर्च आला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6c20bccd8.webp" length="36544" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 14:26:11 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>त्रिशुंड गणपती – पुणे शहरातील एक अद्भुत देवस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/trishund-ganesh-temple-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/trishund-ganesh-temple-pune</guid>
<description><![CDATA[ सोमवार पेठ ही पुण्याच्या मध्यवर्ती भागातील एक अत्यंत जुनी आणि ऐतिहासिक पेठ. पूर्वी या पेठेस शाहुपुरा असेही म्हणत. इथे पूर्वी श्रीमंत सावकार, धार्मिक गोसावी आणि प्रतिष्ठित मंडळी वास्तव्यास असत, व आजही त्यांची वंशपरंपरा येथे टिकून आहे. सोमवार पेठेत नागेश्वर, नरपतगिरी आणि त्रिशुंड अशा अनेक मंदिरांचा वास आहे. मात्र, यापैकी त्रिशुंड गणपतीचे मंदिर हे आपल्या अद्वितीय स्थापत्यशैलीसाठी आणि धार्मिक वैशिष्ट्यासाठी विशेष प्रसिद्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b6a76e6432.webp" length="53962" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 14:19:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नागाव येथील श्री सिद्धिविनायक मंदिर व तेथील अप्रकाशित शिलालेख</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/siddhivinayak-temple-nagaon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/siddhivinayak-temple-nagaon</guid>
<description><![CDATA[ अलिबागपासून केवळ काही किलोमीटर अंतरावर असलेले नागाव हे गाव नागाव बीचसाठी प्रसिद्ध आहे. समुद्राच्या लाटांबरोबरच इथला ऐतिहासिक वारसा पर्यटकांना भुरळ घालतो. सिद्धिविनायक मंदिर हे या गावातील एक मुख्य आकर्षण आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b650960ac5.webp" length="47232" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:55:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री भुवनेश्वर मंदिर &amp; कोकणातल्या या मंदिरात आहे आंध्रप्रदेश राज्यातील जुना शिलालेख</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/andhra-inscription-in-village-of-konkan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/andhra-inscription-in-village-of-konkan</guid>
<description><![CDATA[ तळे गावात अनेक प्राचीन मंदिरे आहेत, त्यापैकी एक महत्त्वाचे म्हणजे भुवनेश्वर शिवमंदिर. तळगडावर जाणारा मार्ग गावाच्या पश्चिमेकडून जातो, आणि त्यावरून पूर्वेकडे उतरून उत्तरेकडे वळल्यास हे मंदिर दिसते. मंदिराच्या बाहेर एक जुनी विहीर आहे, ज्यावर एक मराठी भाषेतील शिलालेख आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b64bad4d8e.webp" length="65108" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:54:41 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री नागेश्वर मंदिर आंबवडे – भोर तालुक्यातील एक गूढरम्य शिवमंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nageshwar-temple-bhor</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nageshwar-temple-bhor</guid>
<description><![CDATA[ भोर शहरापासून अंदाजे १३ किलोमीटर अंतरावर, आंबवडे या निसर्गरम्य गावात श्री नागेश्वर मंदिर आहे. भोर ते महाड जाणाऱ्या राजमार्गावर आंबेघर येथील श्री सिद्धेश्वर मंदिराजवळून डावीकडे फुटणारा रस्ता तुम्हाला आंबवडे येथे पोहोचवतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b64129d925.webp" length="48628" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:51:47 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कड्यावरचा गणपती – आंजर्ले : कोकणातील समुद्र, निसर्ग आणि भक्तीचा संगम</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kadyavarcha-ganpati-anjarle</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kadyavarcha-ganpati-anjarle</guid>
<description><![CDATA[ मुंबई-गोवा महामार्गावरून मुर्डी येथे आल्यानंतर आंजर्ल्याला जाणारा फाटा लागतो. याच मार्गावर, मुर्डी-आंजर्ले रस्त्यावर उजव्या बाजूस टेकडीच्या कड्यावर गणपतीचं हे मंदिर वसलेलं आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b637be8966.webp" length="67422" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:49:18 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महाराष्ट्रातील एक अद्भुत व ऐतिहासिक शिवलिंग</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/wonderful-historical-shivling-in-maharashtra</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/wonderful-historical-shivling-in-maharashtra</guid>
<description><![CDATA[ महाराष्ट्र राज्यातली प्राचीन व मध्ययुगीन राजघराणी ही शिवोपासक होती. या राजघराण्यांच्या शिवभक्तीमुळे आज समस्त महाराष्ट्रात विपुल प्रमाणात जुनी शिवमंदिरे पाहावयास मिळतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5ebd58c3e.webp" length="55826" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 13:29:23 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री दत्त देवस्थान – भोवाळे चौल : कोकणातील एक गूढरम्य तीर्थस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/datta-mandir-chaul</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/datta-mandir-chaul</guid>
<description><![CDATA[ चौलच्या पूर्वेकडील डोंगराळ भागात एक अद्भुत आणि स्वयंभू श्री दत्त देवस्थान आहे. हे दत्तस्थान ज्या गावात आहे ते म्हणजे भोवाळे. या गावाचे मुख्य वैशिष्ट्य म्हणजे गावात असलेले मोठे तळे, ज्याला भोवाळे तळे म्हणून ओळखले जाते. गावाचे मुख्य दैवत म्हणजे भोलंबिका अथवा भोवाई देवी. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b51cfca517.webp" length="39622" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:33:58 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री काळकाई माता देवस्थान – कोंडेथर : ताम्हिणी घाटातील लपलेले श्रद्धास्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kalkai-mata-kondethar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kalkai-mata-kondethar</guid>
<description><![CDATA[ कोंडेथर गावाचे प्रमुख श्रद्धास्थान म्हणजे काळकाई देवीचे मंदिर. ताम्हिणी घाटात ज्या ठिकाणी रायगड आणि पुणे जिल्ह्याची सीमा जुळते, तिथेच हे मंदिर वसले आहे. रस्त्यावरून जाणाऱ्यांना मंदिराचा फलक दिसतो आणि स्वाभाविकच भेट देण्याची उत्सुकता वाढते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b51156e811.webp" length="45564" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:30:49 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>आई करकरणी देवी मंदिर – झोतिरपाडा, पेण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/karkarni-mata</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/karkarni-mata</guid>
<description><![CDATA[ झोतिरपाडा हे रायगड जिल्ह्यातील पेण तालुक्यात वसलेले एक छोटेसे पण सुंदर गाव आहे. हिरवीगार शेते, नारळ-फणसाच्या बागा, आणि पावसाळ्यात ओसंडून वाहणारे नाले हे सगळे मिळून येथील निसर्ग मन मोहवतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5088a3959.webp" length="29638" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:28:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नागोठण्याचे ग्रामदैवत — श्री जोगेश्वरी माता व श्री भैरवनाथ महाराज</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jogeshwari-temple-nagothane</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jogeshwari-temple-nagothane</guid>
<description><![CDATA[ नागोठणे हे रायगड जिल्ह्याच्या मध्यभागी वसलेले, ऐतिहासिक महत्त्व असलेले ठिकाण आहे. मुंबईपासून अंदाजे १०० कि.मी. आणि पुण्यापासून सुमारे १२० कि.मी. अंतरावर असलेले हे गाव, व्यापार, संस्कृती आणि परंपरा यांचे संगमस्थान राहिले आहे. गावाच्या मध्यभागी असलेले जोगेश्वरी आणि भैरवनाथ मंदिर हे श्रद्धा व भक्तीचे पवित्र स्थळ आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5049782c6.webp" length="58312" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:27:21 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हिंगुलडोहावरील हिंगुलकरीण माता: म्हसळ्यातील गूढ शक्तीपीठ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/hingulkarin-goddess-of-hinguldoha</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/hingulkarin-goddess-of-hinguldoha</guid>
<description><![CDATA[ हिंगुळ डोह हे जानसई नदीच्या पात्रातील एक खोल आणि गूढ स्थान आहे, ज्याला स्थानिक लोक डोह म्हणतात. या डोहाच्या किनाऱ्यावर हिंगुलकरीण मातेचे शक्तीपीठ आहे, जे या परिसराचे अधिदैवत मानले जाते. या ठिकाणी भव्य मंदिर नाही, परंतु निसर्गच येथे देवीचे मंदिर आहे. वृक्षांच्या सावलीत एक छोटेखानी मंदिर बांधण्यात आले आहे, ज्यामध्ये देवीची मूर्ती विराजमान आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b5005749dc.webp" length="69904" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:26:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>देवळे गावचा श्रीखडगेश्वर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shrikhadageshwar-of-devle</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shrikhadageshwar-of-devle</guid>
<description><![CDATA[ देवळे गावात काळेश्वरी, भैरी, रवळनाथ अशी मंदिरे आहेत. पण त्यातही श्री खडगेश्वराचे महत्व सर्वात जास्त. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b4f859849f.webp" length="44754" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:24:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>खांबपिंपरीचे वैभव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/heritage-of-khampimpri</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/heritage-of-khampimpri</guid>
<description><![CDATA[ पैठणजवळच्या खांबपिंपरी या निसर्गरम्य गावात वास्तुकलेचा एक उत्तम नमुना उपेक्षित स्थितीत आढळतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b4b78a37a9.webp" length="57578" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 12:06:51 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रामेश्वर पंचायतन कळंबस्ते</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rameshwar-panchaytan-kalambaste</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rameshwar-panchaytan-kalambaste</guid>
<description><![CDATA[ कसबा संगमेश्वर पासून जेमतेम ३ किमी वर वसले आहे कळंबस्ते गाव. छोटेसे टुमदार गाव आणि गावाला काही वाड्या. त्यातलीच एक आहे साटलेवाडी. इथे निसर्गरम्य अशा शांत ठिकाणी वसले आहे रामेश्वर देवालय आणि पंचायतन. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b41876d232.webp" length="40810" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:24:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>अमृतेश्वर देवालय अण्णिगेरी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/amruteshwar-temple-annigeri</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/amruteshwar-temple-annigeri</guid>
<description><![CDATA[ कर्नाटक राज्यात उभी असलेली विविध मंदिरे तत्कालीन राजवटींच्या कलेची, संपन्नतेची आणि सामर्थ्याची प्रतीके आहेत. होयसळ, विजयनगर, चालुक्य अशा बलाढ्य राजवटी या परदेशी नांदल्या. त्यांनी त्यांच्या सामर्थ्याच्या खाणाखुणा या मंदिरांच्या रूपाने मागे सोडलेल्या दिसतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b40e7bf0e4.webp" length="32852" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:21:46 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नागेश्वर मंदिर &amp; वेळवंड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/nageshwar-temple-velwand</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/nageshwar-temple-velwand</guid>
<description><![CDATA[ भोर तालुका म्हणजे शिवकाळच्या इतिहासाला दिशा देणारी ऐतिहासिक व निसर्गसंपन्न भूमी. भोर या तालुक्याच्या गावापासून सुमारे बावीस किलोमीटर अंतरावर वेळवंड नामक खेडेगाव आहे ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662b4099174dd.webp" length="19612" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 11:20:27 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सिंहगड पायथ्याच्या अद्भुत विष्णूमूर्ती</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/idol-of-vishnu-at-foothills-of-sinhagad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/idol-of-vishnu-at-foothills-of-sinhagad</guid>
<description><![CDATA[ पुणे आणि सिंहगड यांचं नातं खूपच घट्ट. अनेक पुणेकर वर्षानुवर्षे सतत सिंहगडाची वारी करत असतात. इतिहास काळात सिंहगडाचा मुख्य दरवाजा हा कल्याण दरवाजा होता. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662ab271f41e9.webp" length="61908" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:13:55 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मार्लेश्वर मंदिर: रत्नागिरीतील निसर्गरम्य आणि धार्मिक तीर्थक्षेत्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/marleshwar-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/marleshwar-temple</guid>
<description><![CDATA[ मार्लेश्वर मंदिराची स्थापना भगवान परशुराम यांनी केली होती, अशी स्थानिक आख्यायिका आहे. मारळ गावाचे दैवत म्हणून या स्थानास मार्लेश्वर या नावाने ओळखले जाते. पूर्वी हे दैवत देवरुख येथे होते, परंतु शिलाहार राजवटीच्या अवनतीनंतर कोकणात शत्रूंनी अनाचार माजवला. खून, चकमकी आणि लुटालुटीमुळे जनता त्रस्त झाली होती. यामुळे देवरुख येथील शंकरास हे सारे असह्य झाल्याने त्याने मंदिर सोडून डोंगर-दऱ्यांत राहण्याचा निश्चय केला आणि सह्याद्रीच्या दिशेने प्रवास सुरू केला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aaff9a80b0.webp" length="46666" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 01:03:23 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कन्याकुमारी &amp; भारताचे दक्षिण टोक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kanyakumari</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kanyakumari</guid>
<description><![CDATA[ तीन समुद्राचा संगम या ठिकाणी झाल्यामुळे कन्याकुमारी या क्षेत्रास धार्मिक महत्व प्राप्त झाले आहे. येथील संगमात स्नान करण्यासाठी देश विदेशातून भाविक येत असतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa88605514.webp" length="32852" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:31:39 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वेळणेश्वर &amp; समुद्रावरील निसर्गरम्य तीर्थस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/velneshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/velneshwar</guid>
<description><![CDATA[ वेळणेश्वर या गावाचा इतिहास प्राचीन असून तो १२०० वर्षे मागे जातो. या गावाचे प्रमुख महत्व म्हणजे येथे असलेले वेळणेश्वराचे प्राचीन शिवमंदिर. भाविकांनी देवास नवस केला असता तो पूर्ण होण्यास वेळ न लावणारा देव म्हणून देवाचे नाव वेळणेश्वर म्हणून प्रसिद्ध झाले अशी आख्यायिका आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa7efe57eb.webp" length="56320" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:29:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायरेश्वर महादेव मंदिर &amp; स्वराज्याच्या शपथविधीचे स्थळ असलेले ऐतिहासिक मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/raireshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/raireshwar</guid>
<description><![CDATA[ रायरेश्वर हे पुणे जिल्ह्याच्या भोर तालुक्यात असून समुद्रसपाटीपासून १३३६ मीटर उंचीवर आहे. रायरेश्वराचा शंभू महादेव हा स्वयंभू असून हे मंदिर अतिशय प्राचीन आहे. छत्रपती शिवाजी महाराज यांनी वयाच्या १६व्या वर्षी येथेच स्वराज्याची शपथ आपल्या सहकाऱ्यांसोबत घेतली होती. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662aa71f4dfa9.webp" length="50028" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 26 Apr 2024 00:25:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>ब्रह्मकरमळी &amp; गोव्यातील ब्रह्मदेवाचे देवस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/brahma-karmali-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/brahma-karmali-temple</guid>
<description><![CDATA[ पणजीपासून अंदाजे ४५ कि.मी. अंतरावर वाळपई हे सत्तरी तालुक्याचे मुख्यालय आहे. तिथून फक्त ८ कि.मी. अंतरावर ब्रह्मकरमळी गावाजवळ वसले आहे ब्रह्मदेवाचे सुंदर मंदिर. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a93049ea37.webp" length="49608" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 22:59:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मल्लिकार्जुन मंदिर &amp; घोटण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mallikarjun-temple-ghotan</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mallikarjun-temple-ghotan</guid>
<description><![CDATA[ यादवकालीन स्थापत्याचे दर्शन घडवणारे सुंदर ठिकाण शेवगाव-पैठण रस्त्यावर उभे आहे. ते म्हणजे घोटण इथले मल्लिकार्जुन देवालय. रम्य परिसर, शिल्पांनी नटलेले मंदिर आणि त्याच्याशी जोडल्या गेलेल्या सुंदर आख्यायिका यामुळे हे मंदिर मुद्दाम बघावे असे आहे. आशुतोष बापट ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a92b9ac4d3.webp" length="39244" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 22:58:33 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कनकादित्य सूर्य मंदिर कशेळी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kanakaditya-temple-kasheli</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kanakaditya-temple-kasheli</guid>
<description><![CDATA[ कशेळी हे गाव कोकणातील रत्नागिरी जिल्ह्याच्या राजापूर तालुक्यात असून विस्तीर्ण समुद्रकिनारा व डोंगरांच्या सानिध्यात असलेले हे गाव येथील कनकादित्य सूर्य मंदिर व देवघळी बीच मुळे पर्यटकांच्या आकर्षणस्थानी आले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a91cb6ab4c.webp" length="45520" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 22:54:42 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>एकदरा येथील एकदरकरिण देवी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ekdarkarin-devi-ekdara</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ekdarkarin-devi-ekdara</guid>
<description><![CDATA[ कोकणातील रायगड जिल्ह्याच्या मुरुड तालुक्यातील एकदरा गावातील एकदरकरीण देवीचे मंदिरही असेच एक अप्रसिद्ध देवस्थान. एकदरा हे राजपुरी खाडीवरील एक महत्वपूर्ण गाव. राजपुरी खाडीवरील मुरुडच्या दक्षिणेस एका समुद्रात शिरलेल्या बेटावर हे गाव असून गावास प्राचीन काळापासून ऐतिहासिक महत्व होते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a85e5198ac.webp" length="33840" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 22:03:50 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>वीरदेवपाटचा श्री लक्ष्मीमल्लमर्दन</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/lakshmi-mallamardan-mandir-veer</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/lakshmi-mallamardan-mandir-veer</guid>
<description><![CDATA[ शिल्पसमृद्ध कोकणात आपण विष्णू, महिषासुरमर्दिनी, सूर्य, कार्तिकेय अशा देवदेवतांच्या मूर्ती बघतो. त्यातही विष्णूमूर्तींची संख्या जास्त वाटते. पण कोकण हा खरंच एक मोठा खजिना आहे. जितके आपण शोधत जाऊ तितक्या एक से एक गोष्टी इथे सापडतात. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a7d2c06274.webp" length="53674" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:26:39 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>सोमेश्वर &amp; राजवाडी येथील दुमजली गाभाऱ्याचे मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/someshwar-temple-rajwadi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/someshwar-temple-rajwadi</guid>
<description><![CDATA[ कोकणात जसे अनेक निसर्गचमत्कार किंवा आगळ्यावेगळ्या मूर्ती बघायला मिळतात तसेच एक अगदी वेगळे मंदिर बघण्यासारखे आहे. ते काहीसे आडबाजूला तर आहेच परंतु त्या मंदिराचे वेगळेपण माहिती नसल्यामुळे ते पाहिलेच जात नाही. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a7bce3e4c4.webp" length="36586" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 21:20:52 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>शेषशायी विष्णू वाघेश्वर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/sheshshayi-vishnu-vagheshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/sheshshayi-vishnu-vagheshwar</guid>
<description><![CDATA[ १९७२ साली पवना धरण झाल्यावर हे मंदिर पाण्यात गेले. त्यामुळे गावात एक नवीन मंदिर बांधले गेले. त्या मंदिरात एक सुंदर असे शिल्पनवल आहे. शेषशायी विष्णूची सुंदर मूर्ती नवीन मंदिराच्या एका भिंतीत बसवली आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a764109ec4.webp" length="37762" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 20:57:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भालगुडीचा नारायण</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhalgudi-vishnu-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhalgudi-vishnu-temple</guid>
<description><![CDATA[ भालगुडी गाव ऐन मावळात वसलेले आहे. पुणे-पौड-कोळवण-भालगुडी हे अंतर जेमतेम ४२ कि.मी. इतके भरते. गाव अतिशय सुंदर आणि स्वच्छ आहे. तीनही बाजूंनी डोंगराच्या रांगांनी वेढलेला आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a75f04bef8.webp" length="42360" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 20:55:50 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>भंगाराम देवी &amp; देवतांचे अनोखे न्यायालय</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhangaram-devi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhangaram-devi</guid>
<description><![CDATA[ निसर्गाची भरपूर उधळण असलेल्या बस्तर जिल्ह्यात केशकाल घाटाच्या माथ्यावर वसली आहे ही भंगाराम देवी. ह्या देवीचे कार्यक्षेत्र आजूबाजूच्या ५५ गावांपर्यंत विखुरलेले आहे. भाद्रपद शुद्ध प्रतिपदेला इथे देवीची जत्रा भरते. ‘भादो जातरा’ असं याचं नाव. याच जत्रेत देवीचे न्यायालय भरते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662a74e356401.webp" length="61882" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 25 Apr 2024 20:51:28 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>हरिहर क्षेत्र – ओडिशा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/harihara-deula</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/harihara-deula</guid>
<description><![CDATA[ बोधच्या जवळ आहे ‘हरिहरक्षेत्र’. अर्थात हे नाव स्थानिकांनी दिलेले आहे. बोध पासून १५ कि.मी. वर असलेल्या ‘गंधराडी’ गावात दोन प्राचीन मंदिरे शेजारी शेजारी उभी आहेत. एक आहे विष्णूचे आणि एक आहे शिवाचे. - आशुतोष बापट ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6623b64892263.webp" length="43010" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 18:04:29 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>त्र्यंबकेश्वर: एक प्रसिद्ध ज्योतिर्लिंग आणि पवित्र तीर्थस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/trimbakeshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/trimbakeshwar</guid>
<description><![CDATA[ त्र्यंबकेश्वराचे मंदिर हे येथील मुख्य आकर्षण असून ते अतिशय भव्य आणि सुंदर आहे. काळ्या पाषाणात बांधल्या गेलेल्या या मंदिराचा जीर्णोद्धार पहिले बाजीराव पेशवे यांच्या काळात करण्यात आला होता. मंदिरातील लिंग हे इतर शिवलिंगांसारखे नसून पाण्याच्या धारेत तीन वेगवेगळ्या मुद्राधारी आकृती दिसून येतात. दर सोमवार देवाची पालखी असते व या पालखीत शिवाची धातूची मूर्ती स्थानापन्न असते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662386ccda97d.webp" length="41108" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 14:41:49 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कर्णेश्वर मंदिर संगमेश्वर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/karneshwar-temple-sangameshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/karneshwar-temple-sangameshwar</guid>
<description><![CDATA[ प्राचीन स्थापत्यकलेचे अद्भुत उदाहरण असे हे कर्णेश्वर मंदिर पांडवांनी उभारल्याची लोककथा आहे मात्र ऐतिहासिक साधनांनुसार या मंदिराची निर्मिती कर्ण या चालुक्यवंशीय राजाच्या काळात झाली असल्याचे सांगितले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622ddb523265.webp" length="29452" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 02:40:25 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोपेश्वर मंदिर खिद्रापूर: भारतीय स्थापत्यकलेचा अनमोल ठेवा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kopeshwar-temple-khidrapur</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kopeshwar-temple-khidrapur</guid>
<description><![CDATA[ मंदिराच्या गर्भगृहात कोपेश्वर व धोपेश्वर ही दोन लिंग असून यातील धोपेश्वर लिंग हे विष्णुस्वरूप आहे व कोपेश्वर हे शिवस्वरूप आहे. ही दोन लिंगे मंदिराला एक अनोखे धार्मिक महत्त्व प्रदान करतात, कारण येथे शिव आणि विष्णू या दोन्ही देवतांचे एकाच ठिकाणी दर्शन घेता येते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622dd3149193.webp" length="25464" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Sat, 20 Apr 2024 02:38:15 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गोकर्ण महाबळेश्वर: शिवाच्या आत्मलिंगाचे पवित्र तीर्थस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/gokarna-mahabaleshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/gokarna-mahabaleshwar</guid>
<description><![CDATA[ अशाप्रकारे साक्षात कैलासाहून शंकराच्या हस्ते रावणास भेट मिळालेले आत्मलिंग गणपतीद्वारा ज्या ठिकाणी स्थापन झाले त्यास महाबळेश्वर असे नाव प्राप्त झाले आणि ते ज्या ठिकाणी स्थापित झाले त्यास गोकर्ण महाबळेश्वर या नावाने ओळखले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6622b73301651.webp" length="39184" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Fri, 19 Apr 2024 23:56:07 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>किल्ले रायगडावरील शिरकाई देवीचे मंदिर: स्वराज्याची गडदेवता</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shirkai-devi-mandir</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shirkai-devi-mandir</guid>
<description><![CDATA[ शिर्काई देवीच्या मंदिराचे वैशिष्ट्य असे की हे मंदिर पूर्णपणे मोकळे असून त्यास सभागृह व गाभारा नाही व ज्या ठिकाणी गाभारा असतो त्या ठिकाणी एक भव्य पाषाणी देव्हारा बांधण्यात आला असून त्यामध्ये देवीची मूर्ती स्थानापन्न आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66214aa7daed0.webp" length="38460" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 22:00:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>औदुंबर: नृसिंह सरस्वतींच्या पादुकांचे पवित्र दत्तस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/audumbar-datta-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/audumbar-datta-temple</guid>
<description><![CDATA[ औदुंबर हे स्थळ महाराष्ट्राच्या सांगली जिल्ह्यात असून मुंबई अथवा पुण्याहून मिरज येथे जाताना वाटेत लागणाऱ्या भिलवडी स्थानकापासून ३ किलोमीटर अंतरावर आहे. कृष्णा नदीच्या तीरावर वसलेल्या या स्थळाची महती अतिशय जुनी आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66212cb54b532.webp" length="48530" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 19:52:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री जोतिबा: दख्खनचा राजा आणि कोल्हापुरातील पवित्र तीर्थस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jotiba</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jotiba</guid>
<description><![CDATA[ कोल्हापूर शहराच्या वायव्येस २० किलोमीटर अंतरावर ज्योतिबाचे स्थान असून ते रत्नागिरी नामक एका पहाडावर स्थित आहे. ज्योतिबा म्हणजे ज्योतिर्लिंगाचे पवित्र स्थान असून बारा ज्योतिर्लिंगापैकी एक असलेले केदारनाथ या लिंगाचे मूळ स्थान हे ज्योतिबा आहे असे म्हटले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66212c48a610a.webp" length="29342" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 19:51:12 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोल्हापूरची अंबाबाई महालक्ष्मी : साडे तीन शक्तिपीठांपैकी एक पवित्र तीर्थस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/ambabai-kolhapur</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/ambabai-kolhapur</guid>
<description><![CDATA[ अंबाबाईच्या मंदिराचा जीर्णोद्धार सर्वप्रथम इसवी सनाच्या सातव्या शतकात चालुक्य राजा कर्णदेव याने केल्याचा उल्लेख आढळतो व या काळानंतर कोल्हापूरची भरभराट होऊ लागली व अल्पावधीत हे ठिकाण दक्षिण काशी म्हणून प्रसिद्ध झाले. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66212ac522cb5.webp" length="47824" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 19:45:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री क्षेत्र अकलापूरचे स्वयंभू दत्त मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/akalapur-datta-mandir</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/akalapur-datta-mandir</guid>
<description><![CDATA[ नवसाला पावणारा दत्त अशी ह्या देवस्थानची महती आहे. जुन्नर, संगमनेर, पारनेर, अकोले, आंबेगाव, राहता, राहुरी आणि पुणे-नाशिक-नगर जिल्ह्यातील तसेच संपूर्ण महाराष्ट्रातील लाखो भाविकांचे हे श्रद्धास्थान आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_6621244373afe.webp" length="33288" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 19:17:29 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>मुंबईचे महालक्ष्मी मंदिर: शिलाहारकालीन पवित्र शक्तिपीठ</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mahalakshmi-temple-mumbai</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mahalakshmi-temple-mumbai</guid>
<description><![CDATA[ कोल्हापूर व मुंबई येथील महालक्ष्मी मंदिरांमधील प्रमुख साम्यस्थळ म्हणजे दोन्ही मंदिरात महालक्ष्मी, महासरस्वती व महाकाली या तीन देवतांच्या मूर्ती स्थानापन्न आहेत. हे साम्य मंदिराच्या शिलाहारकालीन उत्पत्ती आणि धार्मिक महत्त्वाला अधोरेखित करते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_662113936c6de.webp" length="74900" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 18:05:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्रीशैल मल्लिकार्जुन मंदिर &amp; श्रीशैलम आंध्रप्रदेश</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/srisailam</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/srisailam</guid>
<description><![CDATA[ २०१४ साली आंध्र प्रदेश राज्याचे दोन भाग करून तेलंगणा हे नवे राज्य निर्माण करण्यात आले व श्रीशैलम हे स्थळ सध्या आंध्र प्रदेशात येत असले तरी तेलंगणा व आंध्र प्रदेश यांच्या सीमेवरच आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_66203b999d9a9.webp" length="49066" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Thu, 18 Apr 2024 02:44:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्रीगुंडी &amp; मुंबईतील एक जागृत देवस्थान</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shri-gundi-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shri-gundi-temple</guid>
<description><![CDATA[ श्रीगुंडी हे प्राचीन काळापासून अस्तित्वात असलेले धार्मिक स्थळ आहे. &quot;गुंडी&quot; हा शब्द प्राचीन द्राविडी भाषेतील असून &quot;श्री&quot; हे देवी-देवतांच्या नावांपूर्वी लावले जाणारे आदरसूचक विशेषण आहे. यावरून हे स्पष्ट होते की श्रीगुंडी हे नाव प्राचीन संस्कृतीशी आणि दक्षिण भारतीय प्रभावाशी जोडलेले आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661fd5f361c4e.webp" length="48810" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 19:30:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कुंभकोणम &amp; एक प्राचीन तीर्थक्षेत्र</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kumbakonam</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kumbakonam</guid>
<description><![CDATA[ कुंभकोणम येथील आणखी एक प्रख्यात स्थळ म्हणजे कुंभेश्वर महादेवाचे प्राचीन शिवमंदिर. कुंभेश्वर महादेवाच्या मंदिरावरूनच या स्थानास कुंभकोण हे नाव मिळाले असे म्हणतात. या मंदिराचे धार्मिक आणि ऐतिहासिक महत्त्व या ठिकाणाला विशेष बनवते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661f966007a37.webp" length="80180" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 14:59:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>दासोपंतांची पासोडी &amp; अंबेजोगाई</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/dasopantanchi-pasodi-ambejogai</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/dasopantanchi-pasodi-ambejogai</guid>
<description><![CDATA[ पासोडी हा प्रकार दासोपंतांनी प्रसिद्धीस आणला. पासोडी म्हणजे जाड कापड, आणि त्या कापडावर केलेली काव्यरचना होय. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ee2eb5dae2.webp" length="59200" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 02:14:24 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रायगड किल्ल्यावरील श्रीगोंदेश्वर महादेव मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/shrigondeshwar-temple-raigad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/shrigondeshwar-temple-raigad</guid>
<description><![CDATA[ किल्ले रायगडावरील एक प्रसिद्ध तीर्थस्थान असलेले श्रीगोंदेश्वर मंदिर एकदा तरी पाहायला हवे. रायगड किल्ला हा छत्रपती शिवाजी महाराजांच्या स्वराज्याची राजधानी होता, आणि या किल्ल्यावरील प्रत्येक स्थळाला ऐतिहासिक महत्त्व आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661eda7d9be72.webp" length="25196" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:37:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कुकडेश्वर मंदिर जुन्नर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kukdeshwar-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kukdeshwar-temple</guid>
<description><![CDATA[ कुकडेश्वर या मंदिराची निर्मिती बाराव्या शतकातील मानले जाते व मंदिराचे सुंदर स्थापत्य पाहून याची प्रचिती सुद्धा येते. मंदिराचे मुख्य वैशिष्ट्य म्हणजे चुन्याचा वापर न करता एकावर एक असे पाषाण रचून या मंदिराची उभारणी केली गेली आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ed9cc6ece1.webp" length="41042" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:34:48 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>रामेश्वर मंदिर कायगांव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/rameshwar-temple-kaigaon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/rameshwar-temple-kaigaon</guid>
<description><![CDATA[ या मंदिरास रामेश्वर हे नाव मिळण्याचे कारण म्हणजे येथील शिवलिंग हे खुद्द श्रीरामाने स्वहस्ते स्थापित केले आहे. ही पौराणिक कथा मंदिराला विशेष धार्मिक महत्त्व प्रदान करते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ed8ed80e0b.webp" length="39984" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:31:05 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री पंचमुखी गायत्री व पोवळ्या गणपती मंदिर &amp; गोरेगांव</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/panchamukhi-gayatri-powalya-ganpati-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/panchamukhi-gayatri-powalya-ganpati-temple</guid>
<description><![CDATA[ पंचमुखी गायत्री मंदिरासमोर राज्यातील एकमेव असे पोवळ्या गणपतीचे जागृत देवस्थान आहे. या मंदिरातील गणेशमूर्ती ही पोवळे या रत्नापासून बनवली गेली असून ही मूर्ती उजव्या सोंडेची आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ed7f7d3c28.webp" length="37442" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 01:27:02 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>गोधनेश्वर मंदिर उधेवाडी राजमाची</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/godhaneshwar-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/godhaneshwar-temple</guid>
<description><![CDATA[ उदयसागर तलावाच्या शेजारी व पश्चिम दिशेस गोधनेश्वर हे पुरातन शिवमंदिर आहे. तलाव आणि मंदिराच्या परिसरातील निसर्गरम्य वातावरण येथील शांतता आणि पवित्रता वाढवते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ec9e395ce2.webp" length="46620" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Wed, 17 Apr 2024 00:26:54 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>महाकालेश्वर मंदिर उज्जैन &amp; बारा ज्योतिर्लिंगांपैकी एक</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/mahakaleshwar-ujjain</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/mahakaleshwar-ujjain</guid>
<description><![CDATA[ महाकालेश्वर या स्थानाचे महत्त्व मोठे आहे कारण साक्षात महादेवाने महाकालेश्वराचे उग्र रूप धारण करून या ठिकाणी एका राक्षसाचा वध केला होता व त्यामुळे या शिवलिंगास महाकालेश्वर या नावाने ओळखले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ec2ce8ac34.webp" length="39602" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:56:40 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री विठ्ठल रुक्मिणी मंदिर &amp; विठ्ठलवाडी हिंगणे पुणे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/vitthal-rukmini-mandir-hingne</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/vitthal-rukmini-mandir-hingne</guid>
<description><![CDATA[ पुण्यातील सिंहगड रस्त्यावरील राजाराम पुलानजीक हे मंदिर असून या मंदिराची निर्मिती एकशे बावीस वर्षांपूर्वी दगडू महादजी फेंगसे यांनी केली होती. हे मंदिर विठ्ठलवाडी परिसरात वसलेले असून, त्याच्या निर्मितीमुळे या परिसरास विठ्ठलवाडी या नावाने सुद्धा ओळखले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ec23e0ed95.webp" length="42028" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:54:14 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>पंचगंगा मंदिर व कृष्णाबाई मंदिर महाबळेश्वर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/panchganga-mandir-mahabaleshwar</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/panchganga-mandir-mahabaleshwar</guid>
<description><![CDATA[ पंचगंगा मंदिराचे महत्व म्हणजे या ठिकाणी कृष्णा, वेण्णा, कोयना, गायत्री, सावित्री, भागीरथी आणि सरस्वती या सात नद्यांचा उगम झाला आहे. या सप्त नद्यांचा उगम एकाच ठिकाणी होणे हे धार्मिक दृष्ट्या अत्यंत पवित्र मानले जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ec1a0208b3.webp" length="29976" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:52:06 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री भुलेश्वर मंदिर &amp; यवत माळशिरस पुणे</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhuleshwar-temple-pune</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhuleshwar-temple-pune</guid>
<description><![CDATA[ भुलेश्वर टेकडीच्या माथ्यावर आल्यावर आपल्याला समोर भुलेश्वराचे भव्य असे मंदिर दृष्टीस पडते. मंदिराच्या व्यवस्थापनाने मंदिराचा परिसर अत्यंत स्वच्छ व सुशोभित ठेवला असून पर्यटकांना बसण्याची व्यवस्था व एक प्रेक्षणीय बाग या ठिकाणी करण्यात आली आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ebed532c84.webp" length="22816" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:40:08 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री तुकाई देवी मंदिर &amp; कोंढणपूर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/tukai-devi-kondhanpur</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/tukai-devi-kondhanpur</guid>
<description><![CDATA[ स्थानिक परंपरेनुसार तुकाई माता ही तुळजापूरच्या भवानी मातेशी निगडित असून तिची थोरली बहीण मानली जाते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ebe6ca45c1.webp" length="25494" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:38:35 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>कोंढाणेश्वर मंदिर &amp; सिंहगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/kondhaneshwar-temple-sinhagad</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/kondhaneshwar-temple-sinhagad</guid>
<description><![CDATA[ सिंहगड किल्ल्याच्या बालेकिल्ल्यावरील एका उंच अशा टेकडीवर कोंढाणेश्वर मंदिर स्थित आहे. ही टेकडी किल्ल्याच्या उंचाईमुळे एक प्रकारचा नैसर्गिक संरक्षण प्रदान करते आणि येथून दिसणारे दृश्य अतिशय मनमोहक असते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661eba77987a6.webp" length="56026" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:21:31 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री क्षेत्र सिद्धगिरी महासंस्थान कणेरी मठ: कोल्हापूरचा प्राचीन धार्मिक आणि सांस्कृतिक वारसा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/siddhagiri-math-kaneri</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/siddhagiri-math-kaneri</guid>
<description><![CDATA[ कोल्हापूरपासून अदमासे १२ किलोमीटर अंतरावर असलेल्या कणेरी मठ येथील श्री काडसिद्धेश्वर हे मंदिर भाविकांचे श्रद्धास्थान आहे. कोल्हापूर शहरापासून जवळ असल्याने हे ठिकाण पर्यटक आणि भाविकांसाठी सहजपणे उपलब्ध आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661eba2b68a71.webp" length="46908" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:19:45 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री क्षेत्र यवतेश्वर देवस्थान &amp; सातारा जिल्हा</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/yavateshwar-temple-satara</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/yavateshwar-temple-satara</guid>
<description><![CDATA[ यवतेश्वर देवस्थान हे महाराष्ट्रातील प्रसिद्ध देवस्थानांपैकी एक असून एका निसर्गरम्य अशा ठिकाणी असल्याने येथील वातावरण शांत व प्रसन्न असते. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661eb9a71afbc.webp" length="40940" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:17:32 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री जगदीश्वर मंदिर &amp; किल्ले रायगड</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/jagadishwar-temple</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/jagadishwar-temple</guid>
<description><![CDATA[ तटबंदीच्या मध्यभागी जगदीश्वराचे मंदिर असून मंदिराची लांबी ३५ फूट, रुंदी २५ फूट आणि उंची १८ फूट आहे. हे माप मंदिराच्या मजबूत आणि सुंदर रचनेचे द्योतक आहे. मंदिराच्या उत्तरेस व दक्षिणेस लहान दरवाजे असून मुख्य द्वार पूर्वेस आहे. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661eb9475f5ce.webp" length="45302" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 23:15:59 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>नागांव येथील भीमेश्वर मंदिर</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhimeshwar-temple-nagaon</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhimeshwar-temple-nagaon</guid>
<description><![CDATA[ भीमेश्वर मंदिराचे प्रांगण मोठे असून आत शिरताक्षणी एका भव्य पुष्करणी तलावाचे दर्शन होते. हा तलाव पाण्याने बारमाही भरलेला असतो व तलावामध्ये अनेक मासे व कासवे दिसून येतात. सदर तलाव १७६४ साली नारंभट रिसबूड यांनी तयार केल्याचा उल्लेख आढळतो. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661ea634311dc.webp" length="57752" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 21:54:38 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

<item>
<title>श्री भुवनेश्वरी देवी &amp; भिलवडी</title>
<link>https://www.marathibuzz.com/bhuvaneshwari-devi-bhilawadi</link>
<guid>https://www.marathibuzz.com/bhuvaneshwari-devi-bhilawadi</guid>
<description><![CDATA[ नरसोबावाडी, खिद्रापूर आणि औदुंबर इथे भटकंती करताना भिलवडीच्या भुवनेश्वरीदेवीबद्दल माहिती कळली आणि तिथे प्रत्यक्ष जायचा योग आला. ]]></description>
<enclosure url="http://www.marathibuzz.com/uploads/images/202404/image_870x580_661e94b6d8397.webp" length="55384" type="image/jpeg"/>
<pubDate>Tue, 16 Apr 2024 20:41:01 +0530</pubDate>
<dc:creator>mb_130920</dc:creator>
<media:keywords></media:keywords>
</item>

</channel>
</rss>